Cez deň slušná študentka, po zvonení erotická masérka

Hoci sa tomu nechce veriť, aj medzi stredoškoláčkami sa nájdu podnikavé dievčatá, ktoré si vedia efektívne zadeliť čas.

Dopoludnia sedia v školských laviciach a po zvonení si privyrábajú v posteli. Presne tak, ako si to vedela zariadiť 17-ročná študentka istého košického učilišťa Monika N. Zavolala na číslo v inzeráte istého salónu, ktorý hľadal nové dievčatá a s majiteľom sa dohodla. Ten hoci vedel, že zamestnaním tejto dievčiny balancuje na hrane zákona, vidine dobrého zárobku neodolal. Risk bol v jeho prípade zisk, ale iba krátko...

Tomáš H. prijal Moniku do svojho "košiara" nielen preto, že mala na prácu erotickej masérky všetky telesné predpoklady, ale aj vďaka ochote splniť každé klientove želanie. Čo na tom, že do vekovej hranice, ktorú pre prácu v bordeli požaduje zákon, jej chýbalo pár mesiacov? Veď zákazníci sa na to nepýtajú. Práve naopak. Čím je "masérka" mladšia a menej opotrebovaná, tým je žiadanejšia...

Na nezrovnalosti v personálnych otázkach prišla pracovníčka polície, ktorá preverovala firmy, ponúkajúce v Košiciach erotické služby. Ako jednu z mnohých oťukla aj Salón Lilly, ktorý prostredníctvom inzerátov v médiách ponúkal široký sortiment služieb. Policajtka najprv zavolala na kontaktné číslo, neskôr si dohodla aj osobné stretnutie. Na ňom vysvitlo nielen to, že manželia Tomáš a Jana H. podnikajú v sexbiznise bez živnostenského oprávnenia, ale zamestnávajú slečnu, ktorá nemá zákonom požadovaných 18 rokov. Po tri mesiace trvajúcom vyšetrovaní boli manželia obžalovaní z kupliarstva a ohrozovania mravnej výchovy mládeže.

Keď mali Tomáš a Jana pozadie svojho podnikania vysvetliť na kriminálke, do reči im veľmi nebolo a odmietli vypovedať. Ich, v tom čase už bývalá, zamestnankyňa však bola zhovorčivejšia a ochotne sa zdôverila, ako sa jej v polohe ležmo darilo. "Než som šla do Lilly, asi štyri mesiace som pracovala v inom erotickom salóne. Keďže som tam musela povedať, kedy mi končí vyučovanie, a hneď zo školy sa tam vracať, odišla som." Vrátila sa k rodičom, no keďže od nich nechcela byť závislá, hľadala si nové angažmán. Zalistovala vo večerníku a objavila inzerát, v ktorom Salón Lilly hľadal nové talenty. Po jednom stretnutí si s majiteľom "tľapli"... "Písomnú zmluvu sme neuzavreli. Naša dohoda bola iba ústna. Pokiaľ viem, živnosť uzavretú nemali a začali si ju vybavovať až potom, ako nás odhalila kriminálka."

Keďže Monika nebola z Košíc a nemala kde spať, nasťahovala sa priamo do bytu svojich zamestnávateľov. Bol síce iba dvojizbový a okrem podnikavých rodičov v ňom bývali aj ich dve 5- a 8-ročné deti, no aj to sa dalo zvládnuť. Kým Monika a občas aj Jana, ktorá tiež pracovala ako "masérka", vzdychali pod zákazníkmi v jednej izbe, deti boli v druhej a Tomáš v kuchyni. V noci, keď bolo treba spať, ľahla si študentka k manželom na ich posteľ. "Na základe objednávok zákazníka som vykonávala erotické masáže, súlož aj striptíz," prezradila Monika náplň svojej práce. "Za hodinu bola stanovená sadzba 1 500 korún, z ktorých bolo 700 mojich. Peniaze som dostávala ihneď alebo mi ich odkladali do hrnčeka v kuchyni. Niekedy bol týždeň silnejší, keď bolo zákazníkov šesť či sedem, inokedy slabší. Aj dni boli také, že boli traja - štyri, ale aj žiadny. Zhruba každý druhý zákazník žiadal okrem masáže aj súlož."

Tzv. donášku, teda poskytovanie služieb na byte zákazníka Monika nerobila. Vraj preto, že ju tam nemal kto voziť, keďže Tomáš ani Jana nemali auto. Pochválila sa však tým, že zdravotnú stránku nezanedbávala. Hoci každý klient dostal po príchode do ich bytu prezervatív a bez neho vraj s nikým "nešla", pre istotu pravidelne navštevovala gynekológa. Okrem Moniky vraj u manželov H. pracovali aj iné dievčatá. "Od konca februára do polovice apríla som zarobila asi 16-tisíc korún. Ale presne to neviem. Takmer všetko som minula na osobnú potrebu. Niečo mi z toho strhávali aj oni," mysliac tým svojich zamestnávateľov. "Za ubytovanie, stravu a tak."

Na súde sa už jazyk rozviazal aj Tomášovi. K náplni podnikania sa príliš nevyjadroval, no jednoznačne poprel zamestnávanie iných dievčat či vedomosť o tom, že jedna z jeho "ovečiek v košiari" mala iba 17 rokov. "Spoliehali sme sa na to, čo nám povedala," tvrdil. "Že už v nejakom salóne robila a má 19 rokov. Nemali sme jej prečo neveriť. Veď sami vidíte, že vyzerá staršie, ako v skutočnosti. Občiansky preukaz pri vstupnom pohovore nemala. Tvrdila, že ho niekde stratila. Potom sme už na to zabudli."

Túto verziu však Monika vyvrátila. "Od začiatku vedeli, koľko mám rokov. Ukázala som im občiansky preukaz, vedeli, odkiaľ som, aj kde chodím do školy. Oni sami mi povedali, že ak by sa niektorý zo zákazníkov opýtal, koľko mám rokov, mám odpovedať, že osemnásť a pol. Vedela som, prečo. Že ak by som povedala pravdu, mohli by sa zľaknúť a odísť niekam inam. Tak som radšej klamala..."

Na základe tohto dokazovania okresný súd uznal manželov vinných a vzhľadom na predošlé odsúdenia Tomáša H. ich tresty diferencoval. Jemu vymeral 24 mesiacov v I. NVS a manželke rovnakú pálku, no s podmienečným odkladom na tri roky. Samozrejme, obaja sa odvolali, poukazujúc na Monikin list, ktorý medzičasom zaslala súdu. V ňom nielenže tvrdila, že manželom svoj skutočný vek nikdy neprezradila, ale na záver spochybnila aj to, že u nich pracovala. Bola tam vraj iba na návšteve.

Hoci krajský súd vyhodnotil tento list ako účelový, rozsudok aj tak upravil. Tomášovi H. nahradil ostrú basu rovnakou "podmienkou", akú vyfasovala jeho manželka.