nostnili práve návštevu pamiatok, patrí aj Košičan Pavol Horváth s manželkou Alenou. Vlani absolvovali dovolenku, ktorej dominovalo spoznávanie života, kultúry aj architektúry Egypta.
Pyramídy, Sahara, Níl, faraóni, sfingy. Toto všetko a ešte omnoho viac je typické pre Egypt. Krajina, ktorá sa pýši niekoľkými divmi sveta, však kedysi vyzerala celkom inak ako v súčasnosti. Kým dnes je z veľkej časti tvorená púšťou, v minulosti v nej bolo veľa zelene a stromov. Ale to nie je jediné špecifikum krajiny na severe Afriky.
"Zaujímavosťou je aj to, že v Egypte neexistuje sociálny systém," reprodukuje počuté Košičan. "Nie sú tam napríklad dôchodky, podpory v nezamestnanosti ani rodinné prídavky. Platí tam však povinná trojročná vojenská služba, ale ak sa syn sám stará o rodičov, môže sa jej vyhnúť." V neposlednom rade je v tejto krajine výnimočná architektúra, ktorá už dlhé roky zamestnáva mozgové závity archeológov i vedcov. Dodnes majú k dispozícii iba teórie o tom, ako Egypťania dokázali bez akejkoľvek techniky postaviť napríklad pyramídy.
Tajomný Anubis
"Som veľký nadšenec gréckej i egyptskej mytológie," hovorí P. Horváth. "To bol jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol práve pre poznávací zájazd do Egypta. S manželkou nie sme typy, ktoré chcú len vylihovať na pláži. Hoci aj tú sme si užili. Vedeli sme, že putovaním za pamiatkami si veľa neoddýchneme, no takto sme to chceli. Prečítal som o Egypte veľa kníh, mal som teda veľa teoretických poznatkov. Preto som chcel toto všetko vidieť aj na vlastné oči."
Minulé leto, konkrétne v júni, si teda užili úžasný 12-dňový pobyt s tajomným názvom Anubis. Zlákal ich nielen názov, ale prospekty celej cesty. V pláne mali vidieť všetko zaujímavé, čo sa na Egypte dá vidieť. Od hlavného mesta Káhiry, cez životodarnú rieku Níl, hrobky faraónov až po pyramídy v Gíze. Ich prvou veľkou výhodou bolo množstvo teoretických poznatkov, ktoré si priniesli a mohli spoznávať v praxi. Tou druhou delegát. Čech, ktorý vedel veľmi pútavo rozprávať a navyše bol aj naslovo vzatý odborník, keďže študoval egyptológiu a vedel čítať hieroglyfy.
"Bol veľmi dobrý a mal veľké množstvo informácií. Poznal všetkých faraónov po mene, vedel, kde ktorý leží, čítal v chrámoch hieroglyfy i kartuše (oválny rámček s obrázkami) o živote faraónov a ich manželiek. Rozprával nám toho tak veľa a tak zaujímavo, že sme po čase boli informáciami doslova presýtení a mali z toho ´miš maš´," smeje sa Košičan. "Zvláštnosťou bolo, že s nami šiel úplne všade, len do hrobiek a pyramíd nie. Pýtal som sa ho, či má strach, no on mi povedal, že ho tam nikto nepozval, a preto tam nechce ísť. Mal prirodzený rešpekt a vo vnútri asi cítil, že by nejako pravdepodobne narušil pokoj tohto pietneho miesta."
Zájazd sľuboval úžasné zážitky a miesta. Letecky z Košíc boli za tri hodiny priamo v Hurgade. Najprv si oddýchli na pláži pri Červenom mori, potom ich čakal celodenný presun autobusom pozdĺž Nílu až do mesta Asuán, kde si pozreli chrám Philae. Večer nastúpili na loď s názvom Nile Carneval. V noci cestovali po Níle, ráno navštívili ďalší chrám po ceste Kom Ombo, pokračovali v plavbe až do Edfu - ďalšia prehliadka chrámu. Odtiaľ nasledovala posledná plavba až do Luxoru. Z tohto mesta šli ďalej vlakom do Údolia kráľov, Karnaku, Gizy a Káhiry. Nakoniec ich čakala zastávka v Hurgade, posledné osvieženie v mori a odlet domov. Nuž, táto ponuka by potešila azda každého aspoň malého milovníka histórie.
"Čo sa týka vlakovej a autobusovej dopravy, bola na veľmi dobrej a modernej úrovni. Doprava v mestách je však strašne pomalá, v Káhire navyše jednosmerná. Zvláštnosťou je, že autobusy jazdia doslova v karavánach. Vždy sa všetky čakajú. Autobus, ktorým sme šli do Asuánu, bol klimatizovaný a šofér bol vždy ochotný zastaviť. Po ceste sme mali zastávky kvôli WC. No vzhľadom na spomínanú karavánu, zastávky boli dlhé, keďže ľudia zo všetkých autobusov si chceli odskočiť." Apropo, egyptské toalety. Pavlova manželka Alena na ne vždy odmietla ísť. Jednak pred nimi stáli dlhé kolóny a jednak hygiena na nich bola totálne katastrofálna, keďže je jasné, že sa tam premelie veľké množstvo turistov.
Ďalšou možnosťou dopravy, ktorú Košičania využili, bola lodná. "Plaviť sa na lodi bolo úžasné. Vždy to bolo v noci a cez deň sme prešli určenú trasu zájazdu po súši. Výhľad z lode na okolie bol úžasný. Čakali sme, či neuvidíme aj krokodílov, no tie tam už údajne nežijú."
Bakšiš
"Napriek tomu, že sme si vybrali poznávací zájazd, dobre nám padlo prvých pár dní pri Červenom mori. Oddýchli sme si, vykúpali sa a ja som si vyskúšal aj šnorchlovanie. Sú tam nádherné koralové útesy a v mori množstvo rýb. Pláže tam neboli piesočnaté, ako bežné, ale tvorené kamienkami. Nám to však nevadilo. Na pláži sa nám stalo niečo, čo nás uistilo v podstatnej rade ostatným turistom. Dávať si pozor na všetkých obchodníkov. Sú otravní a chcú vždy niečo predať."
Predísť nezhodám sa dá tak, že si na každú platbu treba pripraviť drobné. Kto im dá veľkú bankovku, chvíľu sa vykrúcajú, že nemajú vydať, a zároveň čakajú, že to turistu prestane baviť a nechá to tak. Okrem toho si treba dávať pozor na "libru" a "libru". Pavlovej manželke plážoví obchodníci ponúkli veľmi peknú šatku. Jej manžel Pavol sa kúpal, no keď to videl, vrátil sa na pláž. V tej správnej chvíli, lebo len čo povedala, že ju chce, obchodník lišiacky zmenil menu. V Egypte sa platí egyptskou librou, preto obchodníci používajú iba slovo "libra". Až na konci kúpy povedia, že mysleli tú anglickú. Tá má omnoho väčšiu hodnotu ako egyptská. A bakšiš (sprepitné) je u nich asi najfrekventovanejšie slovo. Platí sa za všetko. Aj za kus kartónu, ktorý pri vstupe do pyramídy poslúži ako vejár.
"Väčšina ľudí je tam napriek tomu milá a veľmi ústretová," vraví P. Horváth. "Počas plavby na lodi, vždy večer, keď sme sa vrátili z prehliadky, nás čakali pracovníci lode s utierkami napustenými v olejmi proti poteniu v horúčave. Celkovo tam bolo o nás veľmi dobre postarané. A loď sa doslova ligotala, keďže ju stále upratovali a leštili. Zábradlia preto vyzerali ako pozlátené. Zaujímavosťou je, že upratujú iba muži. Aj v hoteli v Hurgade sú upratovači a tzv. chyžní samí muži. Súvisí to asi aj s deľbou práce. Muži pracujú a ženy sa starajú o domácnosť a deti."
Ženy - Egypťanky sú možno krásne, no určite tajomné, keďže sú zahalené od hlavy po päty. Dokonca aj vtedy, keď sa kúpu. Jedine v Káhire je možné vidieť nezahalené a skôr odhalené ženy. Tam už panuje modernizácia. Ženy sú moderne oblečené a dokonca môžu aj šoférovať. Ľudia na vidieku žijú jednoducho a v súlade s prírodou. "Žijú hlavne z Nílu a pôdy, čo je dosť vidieť. Ich polia, na ktorých pestujú napríklad cukrovú trstinu, sú krásne upravené. Omnoho krajšie ako ich obydlia, na ktorých si nedajú až tak záležať. Sú takmer na nerozoznanie od maštalí, kde chovajú dobytok. Ich hygiena je na nízkej úrovni. V Níle je možné vidieť, ako sa tam kúpe celá rodina plus dobytok. Mimochodom, Níl tiež slúži ako skládka odpadu."
Lešenie
Medzi zaujímavosti Egypta by sa dala zaradiť aj viera. Egypťania sú tak silne veriaci, že im nerobí problém tam, kde sú, vyzuť sa, vybrať korán a modliť sa. Je jedno, či je to muž, žena, prípadne vojak v službe. Ako hovorí P. Horváth, už ráno o štvrtej ich zvykli budiť tradičné ranné hromadné modlitby. Okrem toho sa skoro nepracovalo a nejedlo sa mäso. Hovädzie už vôbec nie, keďže krava je u nich posvätným zvieraťom. Egyptské jedlo si košickí manželia neužili. Na lodi i v hoteli v Hurgade im kuchári pripravovali európske jedlá. A doslova švédske stoly. Obaja s úsmevom priznali, že prišli do Egypta pribrať.
Okrem pár kíl navyše si zo zájazdu môže každý doniesť množstvo zaujímavých suvenírov. Bežné šatky, obrázky, pohľadnice či preparované zvieratá, a hlavne mačky. Aj P. Horváth si doniesol dosť suvenírov. Okrem iného je možné "doniesť" si odtiaľ aj "obyčajnú" chorobu s neobyčajným názvom Faraónova nemoc. Na črevné ťažkosti tejto choroby pomôžu vraj iba špeciálne lieky kúpené v Egypte. A možno ešte slovenská slivovica...
Keď sa povie Egypt, každý si predstaví sfingy, monumentálne kolosy, chrámy a pyramídy. Egyptskí stavitelia museli v tých dobách vynaložiť veľké stavebné úsilie a využiť nám doteraz neznáme vedomosti na ich stavbu. "Práve preto je dosť nepochopiteľné, dá sa povedať až kuriózne, že stavitelia takého mena majú pri súčasných stavbách také lešenie, aké majú. Naši murári by len zalomili rukami a bezpečnostní technici by ho ani nedovolili používať. Pamätám si, že raz stál robotník na biednom drevenom lešení a akoby nič pracoval. Ďalšou egyptskou zaujímavosťou sú tzv. Káhirské okná. Mnohé panelové, asi 12-poschodové domy, majú totiž okná krížom-krážom."
O tom, čo všetko ešte v Egypte manželia Horváthovci videli a zažili, si prečítate aj na budúci piatok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
