Krimiprípad na piatok

Mladí muži majú už niekoľko rokov to šťastie, že nemusia narukovať. Je síce pravda, základná vojenská služba urobila z mnohých mamičkiných maznáčikov tvrdých chlapov, no mala aj jedno veľké negatívum.

A tým bol likvidačný vplyv na väčšinu chlapčensko-dievčenských vzťahov. Vystačiť si 730 dní a najmä nocí iba s listami, prípadne raz za čas opušťákom, to ešte dokázali zvládnuť chalani. Mnohé dievčatá však takú výdrž nemali a po dvoch-troch mesiacoch vzťahy na diaľku ukončili. Keďže nič z toho už nehrozí, prípad, ktorý sme vyhrabali zo súdneho archívu, je už len smutnou spomienkou na časy, ktoré sú, našťastie, za nami...

Karol T. bol v "zelenom" takmer päť mesiacov, keď na neho vyšlo poradie a mohol na dva posledné augustové dni odcestovať z kasární. V piatok popoludní nastúpil do rýchlika a v duchu veril, že jeho Vierka ho bude čakať na stanici. Hoci mu pred dvoma mesiacmi napísala, že sa s ním rozchádza, dúfal, že si to rozmyslela. Veď spolu chodili takmer celú strednú školu a nemôžu si dať len tak zbohom.

Karol ma Vierku veľmi rád. A to aj napriek tomu, že sa nikdy nedostal ďalej, ako rukou pod jej tričko. Kamarátom, ktorí sa vystatovali posúvaním svojich sexuálnych mét, tvrdil, že jemu nejde o posteľ. Nebola to celkom pravda, no takto aspoň veril, že trpezlivosť raz prinesie vo vzťahu k Vierke svoje ovocie. No skôr, než sa ho mohol dočkať, dostal povolávací rozkaz. A hoci deň pred nerukovaním "pritlačil" na Vierku o čosi viac než obvykle, aj tak mu "nedala"... Vraj aby náhodou neotehotnela.

Z vojenčiny jej písal každý deň. Ona najprv dva razy týždenne, potom dva razy mesačne. Naposledy koncom júna. Troma vetami oznámila, že dva roky sú veľmi dlhá doba a ona sa nechce viazať. Karol týždeň preplakal a slzami pokropil každý list, ktorý Vierke napísal. Zbytočne, lebo odpovede sa nedočkal. Preto keď sa dozvedel, že koncom augusta pôjde na dva dni domov, veril, že osobným rozhovorom dosiahne viac.

Keď Karol vystúpil z rýchlika, bolo mu jasné, že nikto ho privítať neprišiel. Električkou sa odviezol domov, odkiaľ Vierke zavolal. Doma nebola, od jej sestry sa dozvedel, že šla na diskotéku. To Karolovi stačilo. Vedel, že jej obľúbeným je klub pri internátoch. Rýchlo sa prezliekol do civilu a rozbehol sa na známu adresu. Vierku zbadal už od dverí, ako tancuje pri reprákoch. Odhodlaný dať ich vzťah dohromady, vykročil krížom cez sálu...

Čo sa dialo potom, z taktických príčin vynecháme a prenesieme sa do druhého rána. Vierka sa domov nevrátila, a keďže to bolo po prvý raz, jej rodičia hneď mysleli na najhoršie. Zlá predtucha sa naplnila v nedeľu podvečer, keď policajti ich dcéru našli. Zavraždenú, v parku, asi tristo metrov od klubu. Pod kríkom, čiastočne zakrytá nalámanými konármi, ležala polonahá. Už na prvý pohľad bolo zjavné, že ju niekto znásilnil a zaškrtil. Tenký prúžok krvi na stehne bol znakom, že vrah bol i prvým "milencom".

Pátranie po ňom sa rozbehlo na plné obrátky a už o 24 hodín sedel na stoličke vyšetrovateľa. Karol chvíľu zapieral, no potom "vysypal". To keď sa dozvedel, že Vierkina sestra ho spoznala po hlase v niekoľko svedkov z klubu si ho pamätalo ako chlapca, ktorý sa s Vierkou rozprával a potom spolu odišli. "Ja som ju nechcel zabiť," tvrdil Karol po tom, ako si uvedomil, že zapierať nemá cenu. "Všetko sa to zomlelo náhle a ani som si poriadne neuvedomoval, čo robím."

Keď vyšli z klubu, Karol navrhol, aby šli do neďalekého parku, kde budú mať pokoj na rozhovor. Vierke sa vraj nechcelo, no napokon sa dala presvedčiť. Na lavičke pod nefunkčnou lampou začal Karol svoju bývalú lásku presviedčať, aby sa s ním nerozchádzala. Vierka však záujem nemala. Vraj tak dlho sama nebude. "Na to som jej povedal, že ja vôbec netrvám na tom, aby sedela doma. Nech pokojne chodí na diskotéky, len nech mi ostane verná. A keď sa z vojny vrátim a bude nám to klapať, že sa vezmeme."

Vierka sa tomu smiala, čo Karola urážalo. A napokon povedala niečo, že ho aj rozzúrilo. "Povedala, že verná mi byť nemôže, lebo už nie je panna. Tieto slová ma strašne naštvali. Nielen preto, že mňa predtým stále odmietala, ale že stačilo pár mesiacov odlúčenia a už sa dala ´pretiahnuť´..." Karolovi úplne "vypol" mozog. Pred vyšetrovateľom tvrdil, že presne nevie, ako sa to zbehlo. No odrazu ležal na Vierke a zapchával jej ústa. "Kričal som na ňu, že je kurva a šlapka. Veľmi som jej nadával. A že keď ju už mali iní, môžem aj ja..."

Hoci sa bránila a pár škrabancov na Karolovom tele potvrdilo, že bojovala ako levica, proti nadržanému Karolovi nemala Vierka šancu... "Keď bolo po všetkom, vykričala sa na mňa, že s tým panenstvom si to vymyslela, lebo verila, že potom jej už dám pokoj. Snažil som sa ju utíšiť, no začala sa mi vyhrážať, že ma udá a pôjdem ´sedieť´. Bila ma do hrude a do tváre. Už som nevedel, čo robím..."

Pri pomyslení na "basu" nenapadlo Karolovi nič rozumnejšie, ako chytiť Vierku za krk a držať dovtedy, kým nezmĺkla. Neskôr tvrdil, že nekonal cielene, ale v šoku. A v tom istom ´pominutí mysle´ vraj telo odtiahol pod veľký krík a nalámanými konármi pozakrýval...

Súd uznal Karola T. vinným zo znásilnenia i vraždy a poslal na 12 rokov do II. NVS. Mimochodom, už je dávno doma...