Na Slovensku boli študovať nielen náš školský systém, ale aj životný štýl študentov a úroveň ich vedomostí. O tom, aké poznatky si so sebou do Nepálu odniesli, kde vidia hlavné rozdiely medzi školstvom v ich krajine a na Slovensku, ale aj o tom, čo znamená byť profesorom v Nepále, sme sa pozhovárali s jedným z nich - Dukmom Pudashalinom.

"Stať sa učiteľom či profesorom znamená u nás veľkú česť. V Nepále je to veľmi dobré zamestnanie. Práve kvôli tomu som sa už dávnejšie rozhodol, že chcem pracovať v školstve," hovorí Dukma. Tento 33-ročný profesor študoval pedagogiku v nepálskej oblasti Kavre. "Momentálne pracujem na Shree Hanuman Higher Secondary school. Je to stredná škola, nesúca vo svojom názve meno známeho indického eposu ´Shri Hanuman´. Nachádza sa v meste Banepa, ktoré je neďaleko hlavného mesta Káthmandú."

Až 90 percent Nepálčanov pracuje v poľnohospodárstve. Možno si teda myslieť, že učitelia tvoria akúsi vyššiu, bohatšiu kastu. "Ťažko povedať. S platom, ktorý dostávame, sme však spokojní. Nie je to ale také, aby sme mohli tvrdiť, že sme na tom omnoho lepšie, ako zvyšok obyvateľstva. Peniaze, ktoré zarábame, nám stačia na základné výdavky - potraviny, oblečenie, lekárenské potreby. Ale z času na čas si môžeme kúpiť aj niečo iné." Ako Dukma tvrdí, v Nepále sa ľudia riadia pravidlom "Po smrti peniaze nepotrebuješ", takže sa sústredia len na základné potreby.

Túto malú krajinu trápi aj nestabilná politická situácia. Nachádza sa medzi dvomi gigantmi - Indiou a Čínou, preto je v nej obyvateľstvo značne zmiešané. Existuje tam mnoho jazykov a kultúr. To ovplyvňuje aj rôznosť politických názorov. "V súčasnosti už kráľ nie je taký mocný ako predtým. Kým donedávna sme boli monarchiou, momentálne sme demokratickou krajinou. Opozíciu tvoria komunisti."

Nepokojná situácia je však vraj len na politickom poli. "Inak sú občania spokojní. V posledných rokoch sa u nás výrazne rozvinul cestovný ruch. Každý rok nás navštevuje viac a viac turistov, ľudia ich majú radi." Najväčším lákadlom krajiny je strecha sveta - Himaláje. Tie ovplyvňujú aj miestnu klímu. Už samotná škola, v ktorej Dukma pracuje, je v niekoľkotisícovej nadmorskej výške. No kým našinec v takých podmienkach potreboval turistickú výbavu, miestni študenti či profesori sú na riedky vzduch alebo chlad zvyknutí.

V Nepále existujú dva hlavné typy škôl. Súkromné, pre deti z bohatších rodín, a štátne. "Škola, na ktorej vyučujem, je štátna. Študenti si teda na vzdelanie nemusia nijako priplácať. V jednej triede je 30 až 60 žiakov, pričom dievčatá študujú v tých istých triedach ako chlapci. Máme klasické letné, zimné či tzv. maturitné prázdniny, ktoré sú počas akademického týždňa." Zaujímavosťou je systém, akým prebieha vyučovanie. Žiaci a študenti sa neučia počas 45-minútových vyučovacích hodín. Jedna hodina prebieha tak dlho, pokiaľ študenti vládzu. Keď sa vyčerpajú a disciplína v triede nie je dostatočná, učiteľ vyhlási prestávku. Tá trvá tak dlho, ako si všetci dohodnú. "Učíme predmety ako nepálčina, angličtina, geografia, matematika, optická matematika, telocvik, umenie, či ekonomika. Závisí to od ročníka."

Jedným z prvých krokov, ktoré chcú nepálski učitelia urobiť preto, aby zdokonalili svoje učebné postupy, je navštevovať iné, vyspelejšie krajiny a spoznávať ich školské systémy. "Naša škola je veľmi chudobná. Nielen čo sa týka vybavenia, ale aj úrovne výučby, schopnosti vzdelávať našich študentov. Rozhodli sme sa teda, že budeme sledovať západné trendy a to, ako sa vyučuje vo vyspelejších krajinách." Zakúpili si množstvo kníh, sledovali internet. "Stále to však nebolo postačujúce. Nevedeli sme si predstaviť, ako môžu niektoré metodiky výučby, ale aj iné v Európe bežné veci, fungovať v praxi. Rozhodli sme sa teda, že to musíme vidieť naživo."

Ako hovorí Dukma, jedným z pre nich vzorových školských systémov bol ten slovenský. Chceli sa o ňom dozvedieť viac, preto nadviazali kontakt s niektorými slovenskými školami. Takto sa pokúsili nadviazať spoluprácu s niektorými z nich, pričom najväčšiu odozvu zachytili práve z Košíc. "Ozvali sa nám učitelia košického gymnázia, ktorí boli radi, že sme im ponúkli spoluprácu. Od začiatku k nám boli milí a ochotne nám elektronickou formou poskytli všetky informácie, o ktoré sme ich poprosili."

Neskôr sa teda odhodlali spraviť ďalší krok - navštíviť Európu. "Snívali sme o tom, že raz uvidíme, ako vyzerá život v Európe. Naša škola navyše uvažovala, že zdokonalí naše metódy výučby a aspoň trochu ich priblížiť úrovni na európskych školách." Prosbe, či by nemohli navštíviť strednú Európu, vyhovelo košické Gymnázium na Exnárovej ulici. "Zabezpečili nám program aj ubytovanie. Potrebovali sme si zaplatiť len letenky. Náš riaditeľ školy rozhodol, že na Slovensko vycestujem ja s kolegom a dvomi študentmi. Peniaze na letenky nám dalo vedenie školy, časť sme vzali aj zo školského študijného fondu."

Cesta do Európy a konkrétne do Košíc sa však nezaobišila bez problémov. Hneď na začiatku im spravili škrt cez rozpočet zamestnanci letiska v Nai Dillí. "Imigračný komisár nám nedovolil odletieť," spomína Dukma. "Poslal nás späť s tým, že máme prísť až na ďalší deň. Leteli sme teda späť domov a na druhý deň sa tam vrátili. Mňa s kolegom do lietadla pustili, no študentom to zakázali a museli sa definitívne vrátiť. Šlo o pracovníkov rakúskych aeroliniek. Ani nám nevysvetlili dôvod, prečo tak postupovali. Problémy pritom robili všetkým cestujúcim, nielen nám. Doteraz som z toho veľmi rozčarovaný."

Do Košíc teda 20. mája pricestovali len dvaja profesori - Dukma Pudashalin a Govinda Thapa. "V Európe som bol po prvýkrát," vraví prvý z nich. "Hneď po príchode nám teda vyrazili dych rozdiely, ktoré sme videli na každom kroku. V architektúre, spôsobe života, výzore obyvateľstva, životnom tempe... Život v Európe je jednoducho diametrálne odlišný od nášho," pokračuje Dukma.

Z rozdielu medzi rozvinutosťou strednej Európy a Nepálom boli obaja cudzinci mierne šokovaní. "Všetko bolo pre nás nové a doslova sme žasli. Možno to pre vašich ľudí znie zvláštne, no bola to naozaj najkrajšia cesta môjho života. Doslova splnený sen." Ich zážitky umocnil aj bohatý program, ktorý pre nich pripravil tím pedagógov košického gymnázia. Absolvovali napríklad výlet do Slovenského raja, či spoznali slovenské pivo. Veľmi ich zaujalo aj košické centrum a historické budovy.

Účelom cesty však nebola len rekreácia. Obaja Nepálci sledovali systém výučby na rôznych typoch škôl. "Najprv sme sa oboznámili so systémom výučby na samotnom gymnáziu. Potom sme sa zamerali aj na iné typy škôl ako napríklad základná škola či Technická univerzita. Boli sme nadšení z toho, čo sme videli. Vaše školstvo je skutočne na vysokej úrovni, naše sa nemôže so slovenským ani porovnávať." Aby svoj prehľad o našom školskom systéme zavŕšili, navštívil Dukma s kolegom aj konzervatórium. Pôvodne mali v Košiciach ostať dlhšie a v nasledujúcich dňoch sledovať priebeh našich maturít, no napokon sa rozhodli cestovať ďalej. Do Portugalska, kam ich pozval známy.

Metódy, ktoré v našich školách videli, vraj doposiaľ nepoznali. "Boli sme prekvapení, aká je tu sloboda. Študenti niekedy nepočúvajú učiteľov, no na druhej strane majú väčšiu možnosť sebavyjadrenia. U nás je ešte stále bežné, že študentov bijeme trstenicou alebo ich inak fyzicky trestáme. Študent u nás musí absolútne počúvať učiteľa, mať disciplínu na vysokej úrovni." Prekvapilo ich aj dobré vybavenie škôl. "Na Slovensku sú bežnou súčasťou tried počítače. U nás nemáme takmer žiadne. Veľmi sa mi páčil miestny spôsob výučby. Je omnoho modernejší a pokrokovejší. Aj preto by sme sa radi pokúsili slovenský školský systém kopírovať."

Oboch vyslancov z Ázie prekvapil aj slobodný život slovenských študentov. "U nás závisí život žiakov a študentov od toho, z akých pomerov pochádzajú. Existuje tak väčšie puto medzi rodinou a žiakom. Ten sa musí riadiť tým, čo od neho požadujú rodičia. Väčšina musí okrem štúdia venovať množstvo času domácim prácam, práci okolo pozemku, rôznym opravám. Mnoho z našich študentov má preto problémy s dochádzkou. Niekedy totiž musia strážiť dobytok, starať sa oň."

Naproti tomu slovenskí študenti majú omnoho viac voľného času. "Boli sme veľmi prekvapení z toho, čo si môžu ´dovoľovať´ k učiteľom, ale napríklad aj z toho, že sú prakticky samostatní. Prekvapilo nás aj to, že mnohí pijú alkohol, či fajčia. Napriek tomu všetkému však dosahujú pozoruhodné študijné výsledky." Páčili sa im aj kamarátske vzťahy študentov. "V Nepále sú k sebe študenti chladnejší, príliš veľa sa medzi sebou nerozprávajú. Všetci sú skôr rodinne ladení. Na Slovensku sú študenti jeden druhému bližší, sú väčšími kamarátmi. Slovenskí študenti majú veľmi dobrý život..."

Hoci v Košiciach strávil Dukma s kolegom len týždeň, aj tento krátky pobyt ich veľmi zaujal. "Ako som už povedal, bol to pre nás zrejme najväčší zážitok v živote. Musíme poďakovať aj tímu pedagógov z Gymnázia na Exnárovej ulici, ktorí sa o nás starali a odviedli skvelú prácu." Nepálci okrem iného načerpali aj nové inšpirácie, vďaka ktorým sa pokúsia zdokonaliť svoje študijné metódy. "Videli sme mnoho nových vecí, metód o ktorých sme si mysleli, že nemôžu v praxi fungovať. Hoci to možno v našich podmienkach pôjde ťažko, pokúsime sa slovenský systém aspoň sčasti napodobňovať."

Kvôli tomu do budúcnosti plánujú aj ďalšie návštevy slovenských škôl. "Ak sa nájdu financie, radi by sme vyslali aj iných profesorov z našej školy, aby videli, ako to u vás funguje. Rovnako by sme radi zorganizovali nejakú obojstrannú návštevu študentov. Teda aj pobyt slovenských, u nás, v Nepále."

Dukma s kolegom priznali, že by sa im život v Košiciach páčil. Košickým profesorom preto čiastočne "závidia". "Boli sme milo prekvapení a priam unesení systémom, ktorý je vo vašej krajine. "Budem sa modliť k Bohu, aby som sa v nasledujúcom živote narodil ako slovenský profesor," uzavrel čiastočne nadnesene Dukma Pudashalin.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári