ia, ktorí mali počas prázdnin voľno a takto si krátili čas. Kým drvivá väčšina mala na zreteli výchovu mládeže, našli sa aj výnimky. Práve po spise jedného výnimočného "vedúceho" sme dnes siahli v súdnom archíve.
Tomášovi R. umožnila získať miesto vedúceho v pionierskom tábore BOBOR na východe Slovenska náhoda. Jeho sused Roman, ktorý toto miesto zastával štyri sezóny, si dva dni pred začiatkom prázdnin zlomil nohu. Keďže so sadrou až po koleno vedúceho robiť nemohol, prišla mu vhod ponuka suseda Tomáša, že on by to za neho vzal. Roman teda zavolal svojim nadriadeným a nahlásil zmenu. Nové meno v zozname nevyvolalo žiadne podozrenie. Tomáša síce nikto nepoznal, no zavážil fakt, že ho doporučil Roman a navyše šlo o vyštudovaného učiteľa.
Keby niekomu napadlo preveriť, prečo učiteľ s diplomom pracuje ako vychovávateľ v študentskom internáte, možno by sa prišlo na to, že až taký bezúhonný nie je. Lebo Tomáš nevzal flek "vychoša" preto, že chcel, ale ako východisko z núdze. Na troch predošlých základných školách mal totiž pletky so žiačkami. Bezdôvodne si niektoré volal do kabinetu, kde im dával intímne otázky a neraz akoby omylom vošiel do dievčenskej šatne. Najprv prvý, po zmene školy druhý a potom aj tretí riaditeľ dal Tomášovi vždy na výber. Buď od septembra zmení školu alebo...
Na každom novom mieste vydržal držať svoje pudy na uzde iba krátko. V Tomášovi sa pravidelne na jar prebúdzali chute, ktoré spôsobili koniec každej pracovnej zmluvy. Po tretej výpovedi sa namiesto liečenia, ktoré by jeho problém možno vyriešilo, opäť rozhodol všetko tajiť. No tentoraz vzal miesto vychovávateľa na chlapčenskom stredoškolskom internáte. Až tam vydržal pracovať celý školský rok tak, aby nemusel v júni podať výpoveď.
Ale prenesme sa do pionierskeho tábora Bobor. Prvý turnus začal 1. júla a Tomáš, akoby ho osud skúšal, dostal na starosť 8. oddiel, teda dievčatá od 13 do 15 rokov. "Tušil som, že to bude moja skaza, no nedokázal som požiadať o zmenu," priznal neskôr, keď sa jeho pôsobenie vo funkcii vedúceho začalo prešetrovať. "Akoby som vtedy znova zabudol na problémy, ktoré si spôsobím. Šlo to z môjho vnútra a bolo to silnejšie ako ja. Tomu dievčaťu som nechcel ublížiť a myslím, že sa to ani nestalo. Ani po duševnej stránke, hoci pani doktorka tvrdí niečo iné. Viem, že som nekonal dobre a chcem sa liečiť, aby sa to už nikdy nestalo."
Prvý týždeň sa Tomáš držal. Všetky povinnosti si plnil a keďže mal humor v srdci, spriatelil sa aj s ostatnými vedúcimi, ktorí už roky tvorili takmer nemenný kolektív. Vychádzal aj so svojimi zverenkyňami, o ktoré mu šlo najviac. Už po prvých dňoch si vytypoval tri dievčatá, s ktorými si zaumienil nadviazať aj bližší, než iba kontakt vedúci - pionierka. Posunúť sa o krok vpred mu opäť pomohla náhoda. Aká a ako ju Tomáš využil, nechajme hovoriť jeho obeť...
"Bolo to po večernom táboráku," vypovedala pred psychologičkou 14-ročná Dáša S. "Ja aj Lívia sme sa dali prehovoriť chlapcami zo siedmeho oddielu, ktorí mali fľašu vína. Trochu sme si upili, ale aj to asi stačilo, aby to na nás bolo vidieť. No a vedúci si to všimol." Líviu, pre neho nezaujímavú, poslal Tomáš spať, ale Dášu si zavolal na izbu. Patrila totiž medzi objekty, na ktoré mal zálusk. Šancu sa rozhodol využiť. "Dal mi na výber. Buď hneď pôjdeme za vedúcou tábora, mňa pošlú domov a všetko sa dozvedia aj v škole, alebo urobím to, čo mi povie. Že si dám dole tričko, ľahnem si na posteľ a on ma bude hladiť." Lívia si vybrala druhú možnosť. Jednak preto, že problémy, ktoré by kauza "alkohol" spôsobila, zažiť nechcela. A po druhé preto, lebo hladenie poprsia jej až také strašné nepripadalo. Tomáš by totiž nebol prvý, kto sa ho už dotýkal...
"Nebolo to nič strašné," zhrnula Dáša realizáciu trestu. "Chvíľu sa ma dotýkal a potom ma poslal preč. Povedal, že odteraz máme každý po jednom tajomstve." Dievčina to pochopila. Ona bude mlčať o tom hladení a on zabudne na alkohol. Tým sa ale vzájomné kontakty neskončili. Keď totiž Dáša izbu opustila a Tomášovi sa v tú noc onanovalo lepšie, ako stokrát dovtedy, povedal si, že to na Dášu ešte raz skúsi. Celkom správne totiž odhadol, že to hladenie na nej vôbec nezanechalo nejaké negatívne stopy. "Asi o tri dni si ma večer zavolal do izby zas. Povedal, že sa mu to minule páčilo a má pocit, že aj mne. Neodpovedala som a on hneď pokračoval. Vraj by chcel zas, ale aby som z toho niečo mala, že mi za to zaplatí." Dáša zavetrila príležitosť, ako prísť ľahko k peniazom a vyrovnať sa Eve, ktorej dali rodičia do tábora až 500 korún. "Súhlasila som. Vtedy a aj vždy potom to bolo také ako prvý raz. Na konci som dostala 100 korún. A že ak prídem znova, dostanem zas..."
Než všetko prasklo, bola Dáša u Tomáša osemkrát a zakaždým dostala 100 korún. Nebyť krádeže v inom oddieli, po ktorej sa začali preverovať financie všetkých detí v tábore, možno by sa na seansy v Tomášovej izbe nikdy neprišlo. No keďže si viacerí všimli, že od istého času má Dáša veľa peňazí, vedúca táboru na ňu "pritlačila" s presvedčením, že tých 300 korún ukradla práve ona. Ako sa dalo čakať, Dáša pôvod "svojich" peňazí prezradila a tým prišla nielen o ďalšiu možnosť ich zveľaďovania, ale Tomáš o deviatu lekciu erotiky. Z tábora ho vyhodili a bol obvinený z vydierania a pohlavného zneužitia.
Keďže na súde nezapieral, už na prvom pojednávaní padol rozsudok. Tomáš R. putoval na rok za mreže, kde sa podrobil sexuologickému liečeniu.
Autor: rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
