omstiev. Minulý týždeň sme priniesli prvú časť ich spomienok na lanskú dovolenku, dnes pokračujeme ich rozprávaním o krásach egyptskej architektúry.
Pravého obdivovateľa umenia neodradia od poznávania histórie ani nie celkom ideálne podmienky. Napríklad v Egypte je väčšinu roka sucho a teploty sa šplhajú k 40 °C. "Bolo horúco, no tým, že je tam Níl a vlhkejšie podnebie, to vôbec nebolo tak cítiť. Keď je na Slovensku 30 °C v tieni, cítim sa horšie," smeje sa Pavol. Podobný názor majú aj zástupy ľudí, ktorí každoročne chodia obdivovať Cheopsovu pyramídu, hrobku Tutanchamóna či slávne Káhirské múzeum.
Okrem rád, aby si turisti dávali pozor na peniaze, odporúča Pavol dávať si pozor aj na to, čo fotia. Keďže je jasné, že do Egypta sa nechodí každý deň, každý si chce odtiaľ doniesť spomienkové fotky. "V pyramídach, hrobkách a dokonca aj v múzeách je zakázané fotiť. Všade sú stráže, vnútri navyše aj kamery. Preto si treba dávať pozor. Koho uvidia s foťákom, môžu mu ho aj zobrať. No a hádajte sa potom s egyptskými vojakmi... Nestojí to za to, dajú sa tam kúpiť pohľadnice. Na nich je všetko, čo je vnútri hrobiek."
Staroveká chirurgia a pôrod
Po počiatočnom leňošení v Hurgade pri Červenom mori sa obaja Košičania vybrali autobusom do Asuánu. Slnečné južné mesto s typickou africkou atmosférou má slávny trh s kvalitným korením i nádhernú botanickú záhradu. Medzi pamiatky, ktoré je tu možné vidieť, patrí Nedokončený obelisk, Núbijské múzeum či Núbijská dedinka. "My sme mali na tomto mieste v pláne iba chrám Philae. Je zasvätený bohyni Izis. Pred niekoľkými desiatkami rokov musel byť presťahovaný, lebo sa stavala Asuánska priehrada. Za osem rokov kompletne presťahovali asi 40-tisíc kvádrov. Chrám, zasvätený bohyni Izis, je monumentálna stavba, ostatne ako skoro všetko v Egypte. Vnútri bolo kedysi množstvo malieb, kartuší a hieroglyfov o jej živote. Maľby však časom vybledli, vidieť tam teraz väčšinou reliéfy a vytesané postavy. Ak tam aj boli niekedy nejaké cennosti a veci, všetko je presťahované v Káhirskom múzeu. Náš český delegát, vyštudovaný egyptológ, nám rozprával množstvá legiend o nej, jej živote. Všetko si však nejde zapamätať."
Presýtení zážitkami sa Pavol s Alenou vrátili na loď Nile Carneval. Tam si užili švédske stoly, bazény v hornej časti paluby a personál, ktorý ich "obskakoval". Ďalší deň pokračoval ráno prehliadkou chrámu Kom Ombo, čo v preklade znamená Hora zlata. Je zasvätený dvom bohom. Sobkovi, ktorý je zobrazovaný s krokodílou hlavou a sokoliemu bohu Horovi. "V chráme sú dosť zachované reliéfy. Sú na nich okrem iného zobrazené staroveké chirurgické nástroje, ktoré dokazujú vyspelosť chirurgie v tej dobe. Tiež reliéf bohyne Izis, ktorá demonštruje pôrod. V tej dobe sa rodilo nie poležiačky, ale v stoji či pokľaku do jamy. Okrem toho je tam možné vidieť aj Nílometer. To je studňa, prepojená s Nílom. Podľa toho, ako vysoko stúpla voda, s takou úrodou sa počítalo a také vysoké boli kedysi aj dane."
Na ceste za zvykmi a životom obyvateľov starého Egypta pokračovali Košičania do Edfu. V meste sa v súčasnosti vyrába cukor a keramika. Chrám Edfu je podobne ako ostatné egyptské chrámy zaujímavý už len svojím zovňajškom. Vysoké stĺpy, nádherné veľké siene, množstvo rytín, hieroglyfov i malieb zo života. Chrám je zasvätený bohu Horovi, ktorý ako socha sokola stráži vchod do chrámu, jeho manželke a synovi. Okrem iného je považovaný aj za najzachovanejší chrám v Egypte a údajne v ňom istý čas bývala i Kleopatra.
Po návšteve chrámu Edfu a spoznávaní jeho tajomstiev sa manželia vybrali na poslednú plavbu po Níle. Namierené mali do Luxoru. Najväčšie turistické centrum Egypta leží južne od Káhiry. Býva nazývané aj mestom palácov. Luxor sa skladá z troch častí - mesto Luxor (mesto živých), Karnak a Théby (mesto mŕtvych). V tomto meste sa kedysi pochovávalo, preto dostalo tento názov. "Z Luxoru sme využili vlakovú dopravu. Stanica v Luxore nás úplne zarazila. Bola biedna a zanedbaná. Navyše tam zastavovali osobné vlaky, ktoré občas vyhodili z okna nejaký stavebný materiál. Prišiel ďalší vlak a vzal to. Osobné vlaky tam využívajú aj ako nákladné. Vlakom sme sa odviezli na prehliadku chrámu kráľovnej Hatšepsut. Je veľmi zachovaný, má tri terasovité poschodia a do vstupnej brány sa vchádza alejou sfíng."
Jednou zo zaujímavostí Luxoru je jeden minaret. Archeológovia ho odkrývali a pod ním sa zrazu začal črtať chrám. Natíska sa otázka, ako je to možné. V minulosti boli v Egypte časté záplavy. Níl sa vylial a menil ráz krajiny. Pieskové duny sa presypovali každým vyliatím. Chrám bol postavený v dávnejších dobách, piesok ho však rokmi zasypal a Egypťania sa rozhodli znovu stavať. A tak sa archeológom naskytol po odkrytí zvláštny pohľad. Minaret postavený priamo na chráme.
Tutanchamón
V prehliadke nasledovalo bájne Údolie kráľov. Tajomné a magické miesto, kde tisíce rokov odpočívalo vyše 50 panovníkov či vyššie postavených hodnostárov. "Je tam možné vidieť hrobky faraónov Setiho I., Tutanchamóna, Ramessa II. - IX. či Tutmosa I. V hrobkách ostali hieroglyfy, slabšie maľby a kartuše. Okrem toho aj podstavec pod sarkofágom a samotný sarkofág. Múmie sú uložené v Káhirskom múzeu. Neďaleko sa nachádza menej známe Údolie kráľovien. Údajne tam doteraz bolo objavených 70 hrobiek kráľovien, princov či princezien. K najzaujímavejším patrí určite hrobka kráľovnej Nefertari. Keďže sa tam nesmie fotiť, dodržiaval som to, no pri východe strážnikovi neušlo, že mám foťák v ruke. Zabudol som ho odložiť. Vzal mi ho a prezeral si fotky. Vysvetľoval som, že som vnútri nefotil. Nakoniec mi ho vrátil, ale neviem, čo by som urobil, keby nechcel... Po hrobkách sme si šli pozrieť aj Memnonove kolosy. Dve 18-metrové sochy sediacich postáv, napodobňujúce faraóna Amenhotepa III.." Otázka, ako ich postavili, už začína byť rečníckou...
Tutanchamón. Meno jedného z egyptských panovníkov začul azda každý, a to nemusí byť ani znalec histórie. Napriek tomu pre Egypt veľa neznamenal. "Ako šesťročného ho oženili, ako deväťročného posadili na trón. Vládol len do svojich 18 rokov, keď zomrel. Samozrejme, ako väčšina panovníkov, za nejasných okolností. Absolvoval mumifikáciu, ktorú mimochodom nemohol ´mať´ každý, keďže bola drahá. Bol pochovaný, ako bolo zvykom, so všetkými svojimi vecami. Zlatom, šperkmi, kreslami, rúchami... Skrátka s celým svojím majetkom, keďže Egypťania verili v posmrtný život. Tak aby na tom druhom svete netrel biedu. Jeho hrobku objavili v roku 1922, všetky veci a múmia putovali do Káhirského múzea. Kúpené obrázky jeho zachovanej múmie a hrobky som si doniesol aj domov."
Po prehliadke "miest mŕtvych" dobre padne zavítať k tým živým. Dvojica Košičanov s ostatnými účastníkmi zájazdu mala podľa prospektu navštíviť po ceste dielne na výrobu papyrusu. "Bolo to ako návrat do minulosti. Staré stroje, technológie a na konci hotový egyptský papyrus. Neodolal som a kúpil si papyrusy s obrázkami Nefertari a Ramessa. Tiež nás poučili, ako rozoznáme pravý papyrus od nepravého. Po pokrčení by sa mal dať pravý papyrus bez problémov vystrieť do pôvodnej podoby. Tiež, keď sa prejde navlhčeným prstom po farbe, mal by na ňom ostať kúsok rozotretej farby. To preto, lebo je to ručná práca. Po tejto dielni nás čakala ešte jedna. Videli sme v nej, ako sa vyrábajú alabastrové sošky a krčahy."
Tajomstvá v Gíze
Pyramídy sú len jednou stavbou z monumentov Egypta. Obrovské chrámy, kolosy a mnohé iné nútia položiť si otázku - ako? Ako pred 3000 rokmi dokázali obyčajní Egypťania bez znalostí matematiky postaviť napríklad pyramídy. Na stavbu moderného obchodného centra rozmerov mrakodrapu potrebujeme teraz nespočetne veľa robotníkov a množstvo všelijakej techniky. Ako teda bez toho všetkého mohli stavať? Teórií o stavbe je množstvo, od tých normálnejších (že stavali otroci), po tie sci-fi (že sú dielom mimozemšťanov). Svoju teóriu má aj milovník histórie Pavol. "Nie je len moja, hovorili sme o tom aj s delegátom a viac-menej sme sa zhodli. Kamene na pyramídy nosili otroci od brehu rieky Níl. Postaviť pyramídu mohli po poschodiach. Postavili prvé a zasypali to celé pieskom, aby mohli stavať vyššie. Takto pokračovali až celkom hore. Potom jednoducho piesok ´vyniesli´ a ´vymietli´ z hrobky. Či to bolo takto alebo nie, zatiaľ nie je známe."
V komplexe pyramíd v Gíze je možné obdivovať Cheopsovu, Chefrenovu a Mykerínovu pyramídu. Okrem nich ešte niekoľko menších a tróni tu aj ako vstupná brána majestátna sfinga - lev s tvárou kráľa. Ďalšou zo záhad pyramíd je aj ich postavenie. "Sú postavené do presných osí s odchýlkou maximálne 2 cm. Údajne podľa hviezd. Je pre nás nepochopiteľné, ako v tých časoch dokázali tak presne stavať."
Tajomstvá pyramíd síce Košičania nerozlúštili, no pozreli sa do Cheopsovej hrobky. Úzke uličky, ťažký vzduch, drevené schody. Napriek tomu, že sú tam ventilátory, človek sa nemôže zbaviť zvláštneho pocitu. Veď je v hrobke egyptského panovníka. Pred tisíckami rokov ho tam uložili na jeho posledný odpočinok i s celým jeho majetkom. "Točitými uličkami, ktoré pripomínali bludisko, sme sa dostali do jadra hrobky. Na stenách boli všadeprítomné hieroglyfy o tom, ako žil a čo počas svojho života robil. Na podstavci stál prázdny sarkofág. Bolo to fascinujúce, byť na takom mieste."
O ďalšie zážitky pri pyramídach sa turistom chceli postarať beduíni, teda púštni ľudia. Nie však praví, ale obyčajní Egypťania, prezlečení za beduínov. "Voziť sa na ťave sme odmietli. Pripadalo nám to drahé za jedno kolečko okolo pyramíd. Po tom, ako sa niekto odviezol, pýtal beduín nejaké drobné. Vraj pre ťavu, že je hladná," spomína so smiechom.
Poslednou zastávkou na púti históriou bolo Káhirské múzeum. To, že je na konci, nie je náhoda. V obrovských priestoroch je totiž sústredené všetko (a ešte omnoho viac), čo bolo prinesené z hrobiek, pyramíd, chrámov, vrátane múmií. Sám Pavol priznáva, že na obhliadku mali dve hodiny, ale keby to chceli všetko dôkladne prejsť, nestačia im ani tri dni. "Egypt je fascinujúca a úžasná krajina," vyznáva sa. "Síce som o nej veľa čítal a vedel, ale to nebolo nič v porovnaní s tým vidieť to na vlastné oči. Vrelo odporúčam túto prechádzku do staroveku každému."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári