az to bude o Cirkuse Carini, ktorý do Košíc pricestoval tento týždeň. Sprievodcu nám robil principál František Navrátil (s rodinou na snímke), ktorý pochádza z rodiny Navrátilovcov, zakladateľov svetoznámeho Cirkusu Humberto.
Tromi najznámejšími cirkusantskými rodinami v Česku sú rodiny Navrátilovcov, Alešovcov a Berouskovcov. "Berouskovci boli odjakživa skvelými drezérmi, Navrátilovci artistami a Alešovci boli dobrí v jednom aj v druhom. Manželka pochádza z rodiny Alešovcov, môj otec je zas bratrancom vedúceho cirkusu Humberto," vysvetľuje 33-ročný principál Cirkusu Carini. S manželkou sa spoznali počas jeho trojročného hosťovania v Cirkuse Aleš. "Potom sa nám narodila prvá, neskôr druhá dcéra. Povedali sme si, že sa chceme viac venovať našim deťom, a tak sme si založili vlastný cirkus."
Cirkus Carini je pomerne mladý. Hoci v ňom vystupujú skúsení artisti, funguje len deviatu sezónu. "Máme 25 členov, z toho vystupuje len deväť. Okrem pomocného technického personálu sme tu vlastne tri rodiny. Cestuje s nami aj môj otec. Ten pracoval externe v iných cirkusoch, no pred rokom sa rozhodol, že chce trocha poľaviť a pridal sa k nám. Robí len menšie triky, napríklad s točiacimi sa taniermi na paličkách. Je skvelé, že je s nami, pomáha totiž učiť moje dcéry." Vzdelanie "cirkusových detí" je zložité. "Ja som to vyriešil tak, že som si najal súkromnú učiteľku, ktorá s nami všade cestuje a deti vyučuje. Na škole majú individuálny študijný plán a podstupujú previerky dvakrát do roka."
Otcovi vďačí F. Navrátil za veľa. To, že je dnes uznávaným artistom i cvičiteľom a dokáže sa postarať o vlastný cirkus, je z veľkej časti jeho zásluha. "Narodil som sa v cirkuse a vystupoval prakticky od štyroch rokov. Otec ma v pätnástich poslal do cirkusovej školy v Moskve." Strávil tam štyri roky, na ktoré spomína ako na najväčšiu školu svojho života. "Bola to obrovská skúsenosť. Čosi ako vojenská služba. Výučbu zameriavali na fyzickú zdatnosť, hrali sme mnoho tvrdých športov, robili gymnastiku. Ak niekto niečo nesplnil, dostával celý týždeň o polovicu menej jedla ako ostatní a podobne. Mladého človeka to ozaj pripraví na tvrdý život."
Prakticky okamžite po tom, čo sa z Ruska vrátil, odcestoval do zahraničia. "Bol komunizmus. Cirkusy boli zrušené, existoval len národný. Väčšina sa však pokúšala dostať do zahraničia, keďže sa tam zarábali valuty." Možno je zvláštne, že F. Navrátil mal možnosť cestovať aj za bývalého režimu. "Riešilo sa to klasicky cez Pragokoncert. Tak, ako kapely robili rôzne previerky a dostávali zákazky priamo od Pragokoncertu, tak to bolo aj u nás. Do zahraničia, samozrejme, nepúšťali všetkých. Ja som mal šťastie. Pragokoncert bol rád, keď som sa v zahraničí uchytil. Dostával totiž 50 percent mojej mzdy." V cudzine však kvôli rodine v Česku nechcel ostať.
F. Navrátil ešte predtým, ako založil svoj cirkus, stihol precestovať takmer celú Európu. "Rád spomínam na stáže vo Švédsku. Boli to niekoľkomesačné vystupovania na trajektoch. Vždy som obľuboval aj vianočné vystúpenia vo Francúzsku. Na Vianoce to tam ozaj žije. Najlepším publikom však budú určite Nemci. Tí si vedia vyberať a keď je niekto dobrý, dajú mu to najavo." Po tom, čo sa vrátil domov a založil vlastný cirkus, sa v cestovaní začal krotiť. "Doposiaľ sme boli len v Česku. Spravili sme si tam veľmi dobré meno, kvôli kríze sa cestovať von ani neoplatilo."
Cirkus Carini cestuje s technikou, vážiacou niekoľko desiatok ton. Je známy tým, že si dá záležať na svetelných efektoch a podobne. "Koľko vozidiel presne máme, neviem povedať okamžite. Platím však 30 poistiek, tak asi tak nejako." smeje sa F. Navrátil. Ich šapitó dokáže pojať rovnú tisícku divákov a stavia sa tri dni. K cirkusu neodmysliteľne patria zvieratá. Na predstaveniach Cirkusu Carini môžu diváci vidieť päť levov, sedem koní, štyri opice a štyri psy. "Levy robia rôzne preskoky. S ich vodcom Diegom robím osobitné triky. Bojujem s ním, nasadím mu na hlavu klobúk a podobne. Opice majú špeciálne číslo so psami, kone robia klasickú drezúru."
Zvieratá, ktoré v ich cirkuse vystupujú, sú filmovými hviezdami. "Levy si už zahrali v reklame, opice sme nedávno zapožičali americkému filmovému štábu. Natáčali horor z prostredia zoo, kde opice vraždili ľudí. S jedným z koní zas pravidelne natáčame reláciu o drezúre pre ČT." Zvieratá zháňajú po známostiach, väčšinou z iných cirkusov, kde niektoré mláďatá nepotrebujú. Výcvik trvá veľmi dlho, najťažšie je to u šeliem. "Sú to nebezpečné zvieratá. Naše levy sú napríklad zaujímavé tým, že sú len druhým vrhom v zajatí. Ich ´starí rodičia´ boli odchytení v Afrike, v krvi majú teda ešte veľa slobody. Sú divokejšie ako levy v iných cirkusoch." Tieto niekedy aj 250-kilogramové giganty zožerú v lete týždenne jednu kravu, v zime dve. Ak sa hovädzie nedá v okolí zohnať, dokrmujú ich hydinou.
Lev sa nenechá nikdy úplne skrotiť. "Cvičiteľ si nemôže byť tým, čo zviera urobí, nikdy istý. Po levoch mám však našťastie len zopár šrámov." Hoci to nadľahčuje, aj on už utiekol hrobárovi z lopaty. "Minulý rok v Kromeříži som mal namále. Kúpili sme nový svetelný efekt. Tešil som sa z toho, no keďže sme ho ešte neskúšali používať pri zvieratách, povedal som osvetľovačovi, nech ho pred mojím výstupom vypne." Spolu s levom Diegom mal spraviť trik, keď mu na niekoľko sekúnd vloží hlavu do otvorenej tlamy. "Osvetľovač zabudol spomínaný efekt vypnúť. Keď som mal hlavu v Diegovej tlame, zasvietil mu do očí, čo ho rozčertilo a chcel tlamu zavrieť. Rukami som to aspoň trocha stlmil a stihol hlavu vytiahnuť." Dvojnásobné zacvaknutie zubov mu zachytilo našťastie len bradu...
Pri inom vystúpení mu zas lev potrhal ruku. Po tom, čo F. Navrátil videl inde, si je však vedomý toho, že je na tom stále dobre. "Raz som vystupoval v Holandsku. Cvičiteľka tam robila číslo s tigrom, pri ktorom ponad ňou preskakoval z jedného malého pódia na druhé. Preskočil ju raz a kým sa stihla otočiť, skočil na ňu zozadu a zlomil jej väzy. Potom si vedľa nej ľahol a nechcel k nej nikoho pustiť. Policajti ho museli zastreliť." Takéto skraty sa dajú vysvetliť rôzne. "Najčastejšie sa zvieraťu v takomto momente vráti nejaký zlý zážitok z obdobia, keď bol mláďa, prípadne ho jednoducho ovládne pud. S tigrami by som nechcel nikdy pracovať. Levy totiž majú vodcu. Ak upokojím jeho, skrotnú aj ostatné. Tigre nemajú vodcu, každého treba brať ako indivíduum."
Počas vystúpení sa proti takýmto prípadom bránia vodnou hadicou, pripravenú majú aj pištoľ s poplašnými nábojmi. "V prvom rade však musí správne zareagovať cvičiteľ. Sú to totiž často zlomky sekundy. Stáva sa, že sa na mňa lev otočí, vidím, že mu krvavejú oči a stavia sa do útočnej pozície. V tej chvíli je jasné, že so mnou chce niečo spraviť. V ruke mám hliníkovú tyčku, ktorou v takejto situácii začnem búchať po niečom nablízku. Levy nemajú tento zvuk radi a na chvíľu ich to rozptýli. Vtedy musím okamžite zaútočiť ja, hodiť po ňom niečo a zakričať na neho. Ak však zaváham, zaútočí prvý on a to je vopred prehraný boj."
Nebezpečné sú však aj artistické čísla. Rôzne stojky na biliardovom tágu, saltá, či iné krkolomné kúsky neustále zaváňajú zranením. "Samozrejme, poznám niekoľko prípadov. Aj bez toho, že artista spadne, je to fyzicky nesmierne náročné. Bratranec, ktorý robil rôzne saltá, mal napríklad ako 22-ročný kolená zničené ako starý dedko. Je to tvrdé." F. Navrátil však verí v známe "Čo sa má stať, to sa stane". "Pri artistických trikoch, kde je veľké riziko, sa mi zatiaľ stali len drobnejšie zranenia. Raz som na rebríku vešal jeden reklamný bilbord a spadol tak nešťastne, že som bol niekoľko dní v kóme."
Ale aj zvieratá sa vedia postarať aj o zábavné historky. "Pred šiestimi rokmi, keď som bol v Nemecku na návšteve istého cirkusu, som zažil niečo, na čom sa smejem dodnes. Postavili sme maringotky pre slony. Prišla k nim jedna staršia žena. Chcela sa k nim pozrieť bližšie. Oprela si bicykel aj s taškami plnými nákupu o jednu z maringotiek a šla vedľa. Keď sa vrátila, bicykel tam už nebol. Robila veľký cirkus, volala políciu, riaditeľa. Keď sa jej riaditeľ opýtal, kde oprela bicykel, hneď vedel ktorá, bije." V maringotke, o ktorú si veci oprela, bol totiž cvičený slon. Dokázal si sám otvoriť dvere. Vyšiel z maringotky, vzal bicykel aj s nákupom, vrátil sa do nej a zavrel za sebou. "Nákup bol, samozrejme, zožraný, no rovnako aj doklady. Policajti, ktorí tam prišli, sa tiež nasmiali. Do zápisnice totiž museli napísať ako dôvod straty dokladov to, že ich zožral slon..."
Zábavné sú aj situácie z bežného života. "Keď jazdíme autom po Prahe, často vzbudzujeme pozornosť. Stále je so mnou a mojou rodinou aj naša opica. Keď zabrzdím na červenej, vyskočí mi na hlavu a podobne. Ostatní šoféri na to pozerajú s otvorenými ústami, chodci zastavujú na priechode a takisto zízajú." Ich rodinná opica je teda riadny huncút. "Vychovala ju manželka, stále boli spolu. Keď som si potom ku svojej žene prisadol, vytláčala ma z gauča labami von a nepáčilo sa jej, že chcem prísť k svojej žene tak blízko."
Priemerne 10 mesiacov v roku trávia cirkusanti na cestách. V zime ich zas čaká starostlivosť o zazimovanie zvierat. Je to náročný spôsob života. "Ja osobne som napríklad nebol nikdy v živote na dovolenke. Človek si však na to časom zvykne. Na druhej strane si neviem predstaviť, že by som žil na jednom mieste v nejakom paneláku. Preto milujem kočovný život." F. Navrátil dúfa, že v jeho remesle budú pokračovať aj jeho dcéry. "Zatiaľ ich to baví. Uvidíme čo bude, keď prídu do puberty. Bol by som však rád, keby sa mi podaril ešte nejaký syn," uzavrel s úsmevom principál Cirkusu Carini.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
