Korzár logo Korzár Košice

Elektráreň Ťahanovce vyrobí energiu pre cca 1 200 bytov

Elektrická energia, ľudovo nazývaná elektrika, je jedným z bežných znakov civilizácie. Určite každý vie, že sa vyrába v elektrárňach, napríklad atómovej, tepelnej či vodnej.

Elektrická energia, ľudovo nazývaná elektrika, je jedným z bežných znakov civilizácie.Elektrická energia, ľudovo nazývaná elektrika, je jedným z bežných znakov civilizácie. (Zdroj: rob)

Málokto však vie, že napríklad dve malé vodné sú aj v Košiciach. Obe na Hornáde, jedna na splave vo Vyšnom Opátskom a druhá na Aničke pri Rybe, označovaná ako Malá vodná elektráreň Ťahanovce. A práve o jej vzniku a fungovaní sme sa porozprávali s dvoma odborníkmi. Ing. Mariánom Miščíkom, riaditeľom Správy povodia Hornádu a Bodvy v Košiciach zo Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. Žilina, ktorý je jej vlastníkom a Ing. Pavlom Kravjanským, riaditeľom firmy CES Ltd. Košice, ktorý ju má v prenájme.

Ak sa najprv vrátime trochu do histórie, tak ešte skôr, ako spomínané dve malé na Hornáde, fungovala v polovici 20. storočia v Košiciach iná vodná elektráreň. Stála v miestach, kde je dnes kruhový objazd pred Jumbo Centrom. Vodu z Hornádu k nej privádzalo koryto Mlynského náhonu a po roztočení turbíny sa opäť Mlynským náhonom, tečúcim v miestach terajšej Štefánikovej ulice, odvádzala preč. Do Hornádu sa voda opäť vlievala niekde na úrovni terajšej teplárne.

Táto elektráreň bola v prevádzke do 60. rokov 20. storočia, keď sa realizovala protipovodňová ochrana Hornádu. V tom čase sa pri Rybe vybudovala nová hať, resp. splav (vodopád), ktorý funguje dodnes. Jeho úlohou bolo okrem iného vzduť vodu, ktorá sa samospádom odvádzala doľava do závodu teraz už bývalej magnezitky. Časť vody sa odvádzala aj do koryta Mlynského náhonu, no už nebola energeticky využívaná. Na mieste bývalej elektrárne postavili kruhový objazd a v koryte náhonu vznikla dôležitá dopravná tepna - Štefánikova ulica. Voda bola odvádzaná iba v podzemnom potrubí.

"V tom čase sa na výrobu elektrickej energie preferovali skôr veľké zdroje. Napríklad Ružín alebo Palcmanská Maša. Malé vodné elektrárne sa nebudovali," spomína Ing. Miščík. "S rastúcimi nárokmi na dodávku elektrickej energie sa zhruba v 80. rokoch začalo opäť hovoriť aj o malých elektrárňach. Vzniklo niekoľko projektov, z ktorých sa prvý realizoval na splave vo Vyšnom Opátskom. V 90. rokoch potom vybudoval Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) š.p. aj malú vodnú elektráreň Ťahanovce. Dokončená bola v roku 1994 a do prevádzky boli dve jej turbíny uvedené o rok neskôr. Ich výkon bol dvakrát 220 kilowattov (kW)."

Keďže SVP nebol špecialistom na prevádzkovanie podobných zariadení, elektráreň pri Rybe zo začiatku nedosahovala také parametre, aké sa od nej očakávali. Možno aj preto, že počas prvých rokov jej fungovania sa vyskytlo niekoľko povodní, napríklad na Svinke či Tichom potoku. Pre SVP bola preto prioritou protipovodňová ochrana, takže nemal čas ani financie doladiť elektráreň do optimálnej prevádzky. Jednoducho, ľudí a peniaze bolo treba investovať inde.

Elektráreň napriek tomu ako-tak fungovala do 15. mája 2004. V ten deň do nej udrel blesk a následný požiar ju vyradil z prevádzky. Zhorela alebo bola poškodená celá elektroinštalácia, riadiaca jednotka i ďalšie komponenty. Turbín sa oheň nedotkol, no poznačilo ich zadymenie a sadze. "Náklady na opravu sa odhadli na niekoľko miliónov korún. Pre nedostatok financií sme sa do takej nákladnej opravy pustiť nemohli," pokračuje Ing. Miščík. "Preto generálne riaditeľstvo SVP rozhodlo, že bude najvýhodnejšie dať elektráreň do prenájmu nejakej špecializovanej firme. A to v takom stave, v akom sa nachádza, s tým, že prenajímateľ spracuje projekt na jej rekonštrukciu a ďalej bude elektráreň prevádzkovať."

Zmluva bola napokon uzatvorená s firmou CES, ktorá ju "dostala" na 50 rokov. Podľa Ing. Miščíka to bol dobrý ťah. V prípade akejkoľvek poruchy je totiž jej prevádzkovateľ okamžite schopný reagovať a v prípade potreby poškodenú časť operatívne vymeniť. Naopak, v SVB by tomu predchádzal dlhý schvaľovací proces. "Máme síce nižší príjem, než by sme mali pri vlastnom prevádzkovaní, ale zase nemám žiadne starosti a hlavne náklady," dodal na záver Ing. Miščík.

Firma CES, Ltd. Košice, ktorá má vodnú elektráreň pri Rybe v prenájme, vlastní okrem nej ešte niekoľko iných. Napríklad v Brezovici či vo Vojanoch. K tej košickej sa dostala tak, že vo verejnom obstarávaní, ktoré vyhlásil SVP, ponúkla najlepší projekt na rekonštrukciu a ďalšiu prevádzku. "Hoci sme elektráreň v roku 2006 spojazdnili a odvtedy pracuje viac-menej bez prestávky, stále dochádza k menším poruchám, z ktorých mnohé sú ešte dôsledkom požiaru v roku 2004," vraví Ing. Kravjanský. "V podstate musíme stále niečo opravovať, lebo nie všetko bolo pred dvoma rokmi zgenerálkované. Teraz na august pripravujeme rekonštrukciu čistiacich zariadení, no najväčšia investícia nás ešte iba čaká. Bude sa týkať oboch Kaplanových turbín, ktoré majú vyše 15 rokov. Odhadované náklady sú okolo 500-tisíc eur."

Zvýšením prietoku vody v turbínach docielil prevádzkovateľ zvýšenie ich výkonu na 370 kW. A ako vlastne samotná elektrická energia vzniká? "Využívaním mechanickej energie vody, teda jej energetického potenciálu," zhrnul Ing. Kravjanský celú vedu do niekoľkých slov. "Tým potenciálom je rozdiel medzi hornou hladinou nad splavom a dolnou pod splavom. Voda prechádza turbínou, na ktorej samospádom cez jej lopatky roztočí obežné koleso. To prenesie tzv. krútiaci moment cez prevodovku na generátor a ten potom vyrába elektrickú energiu. Tá sa potom v transformátore mení z 0,4 kilovoltov (kV) na 22 kV." Takáto elektrická energia sa potom v sieti Východoslovenských elektrární Košice (VSE) šíri po rozvodoch do verejnej siete mesta. Ak si predstavíme, že jeden trojizbový byt, ktorý využíva všetky základné elektrospotrebiče, spotrebuje za rok okolo 2 000 kWhodín elektrickej energie, Malá vodná elektráreň Ťahanovce dokáže po celý rok zásobovať okolo 1 200 takých bytov.

Samozrejme, elektráreň na Rybe nevyrába stále rovnaké množstvo energie. Tento ukazovateľ závisí od množstva vody v Hornáde. Minimum, aby aspoň jedna turbína "fachčila", je prietok 6 kubických metrov (m3) za sekundu. Pod túto hodnotu množstvo vody v Hornáde nikdy počas roka neklesne, čo zaručuje regulácia na Ružínskej priehrade. "Tých šesť kubíkov nevypúšťa Ružín kvôli nám, ale na základe medzinárodných dohôd o hraničných vodách," vysvetľuje Ing. Kravjanský. "Ideálne pre chod elektrárne je 15 m3 vody za sekundu. Vtedy dostávajú obe turbíny po 7,5 m3. Idú na 100 percent a dodávajú do siete maximálne možné množstvo energie. Do tých 15 m3 ide všetka voda cez turbíny, splav je ´suchý´."

Ak je prietok vody v Hornáde vyšší ako 15 m3 za sekundu, paradoxne to výkon elektrárne znižuje. To preto, lebo každý "kubík" vody navyše už prepadáva cez splav a zvyšuje hladinu spodného toku. Tým sa rozdiel medzi hornou a spodnou hladinou znižuje, čo spôsobuje kratší spád vody na lopatky turbíny. "Obe turbíny idú na maximálny výkon hlavne na jar, keď sa topí sneh a potom na jeseň, v období dažďov. Každá vodná elektráreň je dimenzovaná na tzv. hltnosť 90-dňovej vody. To znamená, že aspoň 90 dní v roku musí ísť na plný výkon. V prípade tejto elektrárne je teda po 90 dní v roku zaručený prietok 15 m3 za sekundu."

Elektráreň vyrába energiu aj v zime, dokonca aj počas 20-stupňových mrazov. Aj pod ľadom totiž voda tečie a roztáča lopatky turbíny. V zime napríklad odpadá potreba čistiť tzv. česlá, ktoré zachytávajú nečistoty. V tomto ročnom období voda málokedy niečo prinesie. "Iné je to na jar, v jeseni a najmä po búrkach, keď voda z bočných potokov, stekajúca do Hornádu, stiahne so sebou všetko možné," vraví Ing. Kravjanský. "Ako prvé zachytávajú priplavené nečistoty hrubé česlá. Na nich sa zastavia kmene stromov, hrubé konáre a iné väčšie nečistoty. Nasledujú druhé česlá, ktoré zachytia všetko, čo by mohlo lopatky turbíny poškodiť. Menšie kusy dreva, plastové fľaše a iné veci, ktoré plávajú na hladine." Niekedy aj väčšie množstvo lístia, ale aj keby cez česlá prešlo, nemôže lopatky turbíny poškodiť. Môže však znižovať jej výkon.

"Ak je zachytených nečistôt na česlách veľa, automatika spustí zariadenie, ktoré ich z vody vyberie a zhrnie do kontajnera. Keď je plný, odvážame ho. V niektorých mesiacoch raz za týždeň, inokedy, hlavne na jar a v jeseni, keď pripláva nečistôt viac, musíme kontajner vyprázdňovať každý deň." Samozrejme, na hladine okrem obvyklých nečistôt pláva všeličo. Mŕtvolu človeka zatiaľ voda na česlá nepriniesla, ale zdochnutú hydinu alebo psov celkom bežne. Z toho vyplýva, že ak by do vody pred elektrárňou spadol človek, určite by neprispel k zvýšenému výkonu turbín. Česlá by ho zachytili a nedostal by sa ďalej, aj keby chcel... A ak by cez medzeru 5 cm preplávala ryba, mala by preletieť cez lopatky turbíny spolu s vodou a napokon by ju vyplavilo späť do Hornádu. Teoreticky. Lebo v skutočnosti ak ryby cítia silnejúci ťah vody a vibrácie pred česlami, otočia sa a plávajú späť.

Zaujímavosťou elektrárne pri Rybe je fakt, že ju nemusí "nikto" obsluhovať. Všetko riadi automatika a či bez problémov, to si vie Ing. Kravjanský zistiť hoci aj z opačného konca zemegule. Jednoducho si na notebooku zapne internet, napojí sa na riadiacu jednotku a vie všetko. Napríklad, aký je prítok vody, na koľko percent pracujú obe turbíny i koľko energie vyrobili. A na diaľku môže do chodu elektrárne zasahovať. "Do budúcnosti ešte plánujeme vybaviť areál kamerami. Videli by sme na česlá, na hať a mali by sme prehľad, či sa v areáli elektrárne nepohybujú nepovolané osoby."

Ako Ing. Kravjanský na záver dodal, aj napriek neustálej potrebe investícií je výroba elektrickej energie v elektrárni pri Rybe zisková. O konkrétnych číslach hovoriť nechcel, no aspoň aký-taký obraz o výkone elektrárne naznačí údaj, že vlani vyrobila takmer 2 400 megawatthodín elektrickej energie. Výkupnú cenu za kWh určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Za túto cenu ho potom do verejnej siete odoberajú VSE Košice. Navyše, štát túto "zelenú" energiu dotuje. Je totiž z obnoviteľných zdrojov a ekologická, takže neznečisťuje životné prostredie. O dôvod viac, aby sa podobných elektrární, ako je tá na Rybe, stavalo viac.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 106
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 15 509
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 989
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 575
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 483
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 982
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 408
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 663
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 665
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 468
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 389
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 381
  6. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 369
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 359
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 6 717
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 663
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 665
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 468
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 389
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 381
  6. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 369
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 359
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 6 717
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu