Herečka Dana Košická by dokázala na Hvare žiť

Pre herečku činohry Štátneho divadla Košice Danu Košickú sa ideálna letná dovolenka spája s miestom, kde je aspoň trochu prírody a ona nemusí počítať čas ani peniaze.

Nie sú tam zástupy zážitkuchtivých a upachtených turistov ani husto nasekané hotely. Mohlo by tam byť aj more, ale netrvá na tom. Stačí, ak sa bude dať kde bicyklovať, chodiť na turistiku, plávať a sladko nič nerobiť.

"Najradšej chodím sama alebo s blízkym človekom. Ak je ten počet viac ako dvaja, už to začína byť skupina a to nie je nič pre mňa," vraví D. Košická. "V práci sa pohybujem medzi množstvom ľudí, tak aspoň na dovolenke chcem byť sama. A už vôbec si neviem predstaviť dovolenkovať s ľuďmi, s ktorými pracujem, aj keď ich mám rada. Keď sa lúčime na konci sezóny, spýtam sa, kam idú a kedy, aby sme sa náhodou nestretli. A nie je v tom nič nepriateľské, naopak. Chápem to ako ohľaduplné gesto voči najlepšim priateľom."

Odkedy má internet, D. Košická "cestuje" stále a vždy nachádza nové miesta, ktoré by chcela vidieť. A je úplne jedno, aké je ročné obdobie. Ale zrazu ju prekvapí leto a ona zistí, že nemá vymyslené nič konkrétne. Potom improvizuje. Láka ju aj last minute. "Ponuka je obrovská, ale keď potom ´surfujem´ po nete, zistím, že všetko sa na seba začína podobať a je to presne to, po čom vôbec netúžim. Nervózne čakať na charterový let, byť tam načas, potom sa so zástupom ďalších turistov trepať do nejakého hotela, o ktorom tvrdia, že má päť hviezdičiek a má len tri. Potom bojovať o izbu s výhľadom na more a počúvať nespokojencov, ktorí chcú za svoje peniaze zázraky na počkanie. Vybojovať si to najlepšie miesto na pláži, stihnúť rýchlo nejaký fakultatívny výlet a potom sa vyčerpaná s niekoľkohodinovým meškaním lietadla vrátiť domov. Tak toto nie!"

Vlani bola D. Košická s dcérou týždeň v Prahe, no veľmi ju sklamala. "Praha sa teraz volá Prague. Všetko tam chcú predať za nehorázne peniaze a na všetko si treba vystáť frontu. Podľa mňa sa začala vytrácať povestná pražská atmosféra, ktorá na mňa vždy dýchala z každej strany. S mojím priateľom som ešte bola aj na ostrove Hvar. Tam je nádherne a pokojne by som tam dokázala žiť. Tam totiž nemá ako doraziť turistický veľkopriemysel, lebo sa tam dá dostať iba ručne prekopaným tunelom, do ktorého sa nezmestia dve osobné autá, nieto ešte autobus. Borovicové lesy, vinice, more a nekonečný pokoj..." Aj preto pôjde tohto roku určite opäť na Hvar, lebo zatiaľ ho nič neprekonalo.

Ak nepočíta lanské lesné požiare na Hvare, na žiadnu nepríjemnosť z dovolenky si D. Košická nespomenula. Na humornú však áno. "To mala moja dcéra asi tri roky a chodievali sme stanovať kdekade. Pri Rimavskej Sobote na nádrži Kurinec sa nemala s kým hrať. Pridala sa teda k skupinke maďarských detí, ktorých jazyk nikdy nepočula. Keďže sa chcela s nimi hrať, začala napodobňovať ich reč vydávaním zvukov, pripomínajúcich maďarčinu. Deti to bez problémov prijali a moja dcéra o chvíľu pribehla celá natešená, že už vie po maďarsky." Túto metódu začala používať celoplošne a večer ju našli u staršieho páru z Holandska, ako im niečo vehementne vysvetľuje v ich "rodnom jazyku" a pritom sa kŕmi ich drahou kapitalistickou večerou...