Deti bil a posielal kupovať alkohol

Prípadov týrania riešia košické súdy niekoľko desiatok ročne. Obvykle sedí na lavici obžalovaných otec rodiny či manžel, ktorý používal svojské výchovné metódy.

Po jednom z takýchto prípadov sme v súdnom archíve siahli na tento týždeň.

Karol H. žil s družkou Simonou a jej troma deťmi, ku ktorým počas ich sedemročného spolužitia pribudol syn Martin, v jednoizbovom byte na Kuzmányho ulici. Obaja nikde nepracovali, takže po finančnej stránke sa spoliehali iba na štát, ktorý ich mesačne dotoval sumou 6 500 korún. Keďže najprv sa vyčlenila časť na alkohol a fajčivo, zvyšok nestačil na poriadnu výživu ani základné potreby školopovinných detí. Simone sa to, samozrejme, nepáčilo. Nebolo jej to však nič platné, Karol jej "zavrel ústa" päsťami alebo tým, čo mu práve prišlo pod ruky. V jednu februárovú sobotu roku 2004 to bol kuchynský nôž, s ktorým ju hodinu pred pol nocou naháňal po byte...

"V tú sobotu bol u nás od rána na návšteve kamarát Tibor," opísala Simona deň, keď takmer prišla o život. "Vypili sme asi dva litre jablčného vína a pol litra vodky. Popoludní prišiel aj Dušan, syn môjho druha, ktorý krátko nato odišiel s Karolom kúpiť ďalšie víno. Doniesli tri litre. Okolo 22. hodiny som odišla do kúpeľne, kde je WC. Tam za mnou prišiel môj druh a zhodil ma dolu zo záchodovej misy. Nadával mi do kuriev a kričal, že ma zabije. Vraj kým bol preč, určite som sa s Tiboromm vyspala. Snažila som sa mu to vyhovoriť, no nebola s ním reč. Ešte som si nestihla vytiahnuť nohavičky, už ma vtiahol do kuchyne, kde do mňa hádzal pokrievky z hrncov a varechy. Potom zobral zo stola kuchynský nôž, sotil ma na zem a povedal, že nebude mať pokoj dovtedy, kým nebudem mŕtva."

Simona celkom správne vytušila, že tento druhov výstup nie je ako stovky predošlých. Šikovne sa teda okolo neho prešmykla a podarilo je jej z bytu ujsť. Karol utekal aj s tým nožom v ruke za ňou, ale keďže bol opitý, na schodoch spadol. No aby sa náhodou nabudúce nestalo, že ju dobehne a pošteklí nožom medzi rebrami, Simona zavolala políciu. Hoci to niekoľkokrát v minulosti urobila, v tomto prípade už trestné oznámenie nestiahla. Aj keď sa ju Karol snažil udobriť skutočnými kvetmi, udala ho, že posledné dva roky týra ju aj deti.

Pred vyšetrovateľom Simona zdôraznila, že Karol nemal k jej deťom dobrý vzťah. Stále vraj na ne bezdôvodne kričal, nadával im, bil ich a keď sa ich zastala, zbil aj ju. Najviac bitky sa ušlo 12-ročnému Davidovi a o tri roky mladšej Svetlane. Sedemročného Pavla, ktorý v čase príchodu druha do jej rodiny mal len tri mesiace, bil len občas. "Prví dvaja majú epilepsiu a navštevujú špeciálne školské zariadenie," upresnila Simona. "Všetky deti sa Karola báli, lebo keď bol opitý, bil ich, kde zasiahol. Päsťami, varechou i opaskom. Pod hrozbou bitky ich tiež nútil, aby mu chodili kupovať alkohol alebo cestou zo školy zbierali ohorky, z ktorých si doma šúľal do papierikov cigarety."

Keď mal Karol svoje konanie vysvetliť, "vypotil" akurát obligátnu vetu, že sa necíti vinný. "To obvinenie je lož. Nikomu som nikdy neublížil. Družke, ani deťom. Možno dva-tri razy som udrel po zadku Pavla, lebo neposlúchal, keď som mu povedal, aby sa nešpáral v nose. Ale nič viac. Žiadne z detí som nikdy neposlal kupovať alkohol ani zbierať špaky. Dal by som im aj to posledné," bránil sa Karol.

Prvým svedkom, ktorý predstúpil pred súd, bol Karolov syn Dušan. Samozrejme, otcovi sa snažil ak nie pomôcť, tak aspoň nepriťažiť. "Ja som chodil otca navštevovať často, ale v mojej prítomnosti tam k žiadnej bitke nedošlo. Deti sa tešili, keď som prišiel, a to, že by ich alebo Simonu môj otec bil, som nikdy nevidel." Hoci Dušan na súde tvrdil, že v osudnú sobotu, keď jeho otec naháňal družku s nožom, v byte vôbec nebol, po prečítaní výpovede z prípravného konania sa vyhovoril na stratu pamäti.

Tou netrpela Simonina dcéra Svetlana, ktorá potvrdila, že počula mamu volať o pomoc. A tiež ako uteká z bytu, s otčimom v pätách. Výpoveď maloletého Pavla predseda senátu iba prečítal. "Ujo ma bil remeňom, aj ma raz kopol do brucha. Dával mi aj facky. Bil aj Svetlanku a Davidka. Aj mamu mlátil päsťami po chrbte a po hlave. Niekedy nás posielal kupovať víno a zbierať špaky. Povedal, že ich musíme vždy nájsť aspoň sto. Chodili sme okolo zastávok a vchodov do obchodov. Niekedy nám to trvalo pol hodiny, inokedy dlhšie..."

Deti aj ich matka sa podrobili psychologickému vyšetreniu, z ktorého vyplynulo, že nemajú tendencie klamať, či prežité udalosti skresľovať. "Vyjadrovali sa slovníkom zodpovedajúcim ich intelektovým schopnostiam," povedala znalkyňa. "Deti sú zaostalé, utiahnuté, bojazlivé, smutné. Chýba im detská bezstarostnosť, radosť. Všetky prejavujú známky fyzického i psychického týrania. Nedostáva sa im starostlivosti a lásky, ktorú najviac postrádajú najmä epilepsiou trpiaci David a Svetlana." Karol je podľa znalcov impulzívna osobnosť s asociálnymi rysmi. Je chronický alkoholik, ale chápe nebezpečenstvo svojho konania a je schopný ho ovládať. Ochranné liečenie by u neho nesplnilo svoj účel, pretože ho odmieta.

Na základe vykonaného dokazovania, i vzhľadom k tomu, že Karol H. bol doposiaľ 12-krát trestaný za majetkovú aj násilnú trestnú činnosť, mu súd vymeral úhrnný trest 3 roky v II. NVS.