Ako dieťa nevedel vyslovovať "r", predstavoval sa ako Mautin Dejdau

Dátum narodenia: 11. 3. 1965
Vzdelanie: DAMU Praha
Znamenie: ryby
Stav: ženatý
Deti: syn Matej, dcéra Sára
Relax: hokej, spev v rockovej skupine IN

Zahral si hokejistu v seriáli Posledná sezóna, Taliana vo filme Slunce, seno, erotika či emigranta v seriáli Koniec veľkých prázdnin. A keď zavriete oči a predstavíte si jeho hlas, vybaví sa vám malá žltá postavička Bart Simpson. Tento herec navštívil minulý týždeň Košice v rámci Letných shakespearovských slávností s hrou Ako sa vám páči.

Keď anglický dramatik William Shakespeare písal svoje hry, určite netušil, že budú mať takú dlhú životnosť. Jedna z nich zavítala minulý týždeň aj do Košíc. "Príbeh tejto hry je o dvoch bratoch, ktorí sa rozkmotrili," opisuje dej M. Dejdar. "Každý z nich má dcéru a tie naopak, sú si veľmi blízke. Ony dve bývajú u toho ´zlého´ brata. Ten ´dobrý´ sa so svojou družinou vybral bývať do lesa. Zlý brat svoju neter vyhodí z domu, lebo má pocit, že by mohla ohroziť postavenie jeho vlastnej dcéry. Obe dievčatá sa však dohovorili a spolu s dvorným šaškom ušli do lesa. Do príbehu vstupuje chlapec, ktorého jedna z nich miluje. Volá sa Rosalinda a ona sama sa prezlečie za chlapca. Všetko sa to pekne zamotáva, nakoniec je z toho krásny príbeh lásky."

Hercova postava sa volá Jacques a je to melancholický filozof, ktorý s družinou "dobrého" brata býva v lesoch. Mal veľmi trpké skúsenosti v láske, preto nemá k tej láske a celkovo k ženám veľmi pozitívny vzťah. Vo chvíli, keď sa všetko šťastne končí, on, presvedčený, že to nie je pre neho, odchádza späť do lesa. "Mne sa to napodiv hrá veľmi dobre, napriek tomu, že s tým nemám žiadne životné skúsenosti. Je to krásne napísaná rola, ktorá síce nemá veľa výstupov v tejto hre, ale má také krásne a duchaplné texty, že sa až človek čuduje, že sú niekoľko stoviek rokov staré."

Mautin Dejdau

Prvé herecké skúsenosti zbieral M. Dejdar ako študent DAMU. Od 1. ročníka totiž mali stáže vo vtedajšom Realistickom (teraz Švandovom) divadle v Prahe, vo veľkých predstaveniach ako Othello či Sluha dvoch pánov za éry veľkých hercov. V tom čase zbierali skúsenosti ako komparzisti. Prvá vážna rola prišla v divadle Ypsilon. M. Dejdara angažovali do jednej z dvoch hlavných postáv hry Opica a ženích. "Môžete si tipnúť, ktorá z tých titulných rolí to bola. Ženích to nebol," smeje sa. "Našťastie sa na tretej skúške rozhodli, že to hrať nebudú, že je to ´hovadina´. Miesto toho sa robilo predstavenie Vosková figúra a to bolo fantastické predstavenie o cárskom Rusku. Hral som tam generála menom Mjakinin. Postavu som si sám dotvoril, ozvláštnil koktaním."

Nie vždy však túžil byť hercom. Jeho otec je námorník, chcel sa teda pustiť touto cestou. "Časom som chcel byť všeličím. Keď som prišiel na gymnázium, začal som vážnejšie uvažovať, čo ďalej. Hovoril som, že pôjdem na DAMU. Všetci mi to však vyhovárali. Tak som sa z trucu vyhrážal vysokou školou vojenskou." Nakoniec si však herectvo predsa len presadil. Cesta k nemu však nebola ľahká. Hlavne v detstve by mu určite nenapadlo, že sa bude živiť svojím hlasom.

Mimochodom, v apríli tohto roku otváral český herec v Prahe novú logopedickú kliniku Logo. A nebol tam náhodou. Málokto totiž vie, že tento herec mal v detstve problémy s výslovnosťou. "Nevedel som vyslovovať ´r´. A hlavne teda s mojím menom to bolo vždy ťažké, keďže som vždy bol Mautin Dejdau. Dodnes sa mi stane, že mi to ´r´ akoby uletí, ale ráčkovanie sa mi upravilo samo napriek tomu, že som k logopédovi nikdy nechodil. No pamätám si, že mi mamička kúpila knižku Brousek pro tvůj jazýček. Boli tam rôzne riekanky, ktoré mi pomáhali, aby som sa naučil dobre hovoriť." Napriek tomuto hendikepu v detstve sa veľmi dobre uchytil v hereckom svete. "Je veľa šmatlavých, koktavých, ráčkujúcich, a predsa sú to vynikajúci herci. Je ich ozaj dosť."

Okrem toho, že sa M. Dejdar upísal doskám, ktoré znamenajú svet, ľudia si ho pamätajú aj vďaka filmom. Jedným z prvých boli Šakalí léta. "Bol to môj druhý film s veľkou rolou. O nej je taký mýtus. Všetci mali predstavu, že je to hlavná rola. Ja však nie som vo filme ani 20 minút. Tá figúra Bejbyho je natoľko výrazná, že všetci nadobudli pocit, že je to o ňom. Film však nebol verný poviedke Petra Šabacha. Poviedka bola o Bejbym, ale film nie."

Slunce, seno...

Takto sa začína každá z troch nesmrteľných českých komédií. Juhočeská dedinka Hoštice, podarená rodinka Škopkovcov, Konopníkovcov a množstvo skvelých hercov, vďaka ktorým je film obľúbený dodnes. Kto by si nepamätal úžasné výkony Heleny Růžičkovej či mnohých ďalších hercov i nehercov tejto sympatickej komédie. V 3. časti Slunce, seno a erotika sa všetci hlavní hrdinovia zberajú do Talianska navštíviť miestne družstvo, aby sa pozreli, ako sa tam ujala ich metóda dojenia kráv. A práve tu nastupuje na scénu typicky ukričaný Talian Bernardo. Ako si M. Dejdar spomína na tento film a na túto úlohu?

"Tak na toto si spomínam veľmi rád. To bolo super. Tento film sa točil v lete v roku 1990. Bola to jedna z prvých vecí, ktoré sa točili v porevolučnom období. Na to sa nedá zabudnúť. To boli také neuveriteľné veci, ktoré sa tam diali, že by to dnes jednak nikto nedal dohromady, nikto by to nemohol absolvovať a nikto by to nezaplatil," smeje sa. "Do Talianska sme šli všetci jedným autobusom. Polovica tých babiek z Hoštíc nebola dovtedy ďalej ako v Strakoniciach, do toho tí všetci herci od Heleny Růžičkovej (Škopková), Jirku Lábusa (zverolekár Béďa), Luďka Kopřivu (farár Otík)... To bolo famózne, neuveriteľná spoločnosť..."

Film bol sám osebe úžasným vtipným dielkom a na niektoré postavy sa stačilo pozerať a už sa človek smial. Núdza o zábavu však nebola ani pri samotnom natáčaní. Hoci v niektorých momentoch im muselo byť poriadne horúco. A nebolo to tým, že ich čakalo horúce Taliansko a mestečko Monte Casino. "Boli sme v autobuse pred talianskymi hranicami, keď mi napadlo spýtať sa, či máme povolenie na to, aby sme tam mohli ísť a točiť. Všetci na mňa pozerali a pýtali sa - ´aké povolenie?´. Jirka Lábus sa teda obetoval a spieval na hraniciach colníkom talianske árie, až sa chytali za bruchá. Za nimi pomaly prechádzal autobus, aby si to nikto nevšimol, pretože sme mali nákladový priestor plný kamier a rôzneho profesionálneho filmového zariadenia."

Zhodou okolností si vo filme zahral aj otec Martina Dejdara. Hral predsedu talianskeho družstva. Táto časť sa stala poslednou, no sám herec priznáva, že sa šuškalo aj o ďalšej. Žiaľ, polovica aktérov komédie už nežije. A točiť Slunce, seno... už bez Heleny Růžičkovej, to by asi nebol dobrý nápad.

Nie všetky filmy z filmografie českého herca boli veselé. V roku 1995 natočil film, ktorý sa stal, podľa samotného herca, ťažiskom jeho kariéry. Bol to Učiteľ tanca. Príbeh o láske, tanci a neumieraní. Tanečný majster Mayer (M. Dejdar) prichádza do pľúcneho sanatória s vážnou chorobou - tuberkulózou. Nepoddá sa jej a tancom spojeným s optimizmom si získava ostatných pacientov. Film režiséra Jaromíra Jireša získal v tom istom roku cenu Český lev.

Ďalším filmom, konkrétne seriálom, ktorý sa vysiela v reprízach aj dnes, bol Koniec veľkých prázdnin (momentálne ho dáva ČT1). Príbeh, kde sa začiatkom 80. rokov v jednom utečeneckom tábore vo Viedni zíde pestrá skupina ľudí s jedným spoločným cieľom. Ľudskejšie a dôstojnejšie žiť. Ich nádejou je "západ". Jedným z utečencov je herec Milan Čech (M. Dejdar), jeho manželka a syn. Za túžbu po lepšom živote však zaplatia vysokú daň. Smrť syna a rozpad manželstva. "Bola to jedna z prvých dramatických rolí, ktoré som dostal. Z väčšej časti sa to točilo na Slovensku. Bolo to náročné, stále sme sa presúvali od Viedne cez Slovensko. V tom čase som navyše točil ešte niečo v Prahe, takže som asi 14 dní spal iba v aute na ceste medzi Prahou a Bratislavou. Bolo to ozaj ´husté´, vzadu v aute som mal normálne perinu i vankúš. Na hranici nás už pomaly ani nekontrolovali, keďže sme pendlovali denne tam a späť."

Okrem divadla a filmov, kde sa M. Dejdar blysol výraznými postavami, v ušiach každého rezonuje azda najviac jeho hlas. Napriek tomu, že nadaboval množstvo postáv, každý si pamätá hlavne tú jednu. Žltú postavičku z kresleného sitcomu Simpsonovci. "Tam už snáď nejde ani hovoriť o práci, vzhľadom k tomu, že Barta dabujem celých 19 rokov. Dá sa povedať, že so mnou dospel. Máločo to asi prekoná v mojej kariére. Simsponovcov už tým pádom ani nepozerám, keďže to mám napozerané, no moje deti sa na to rady dívajú. Akurát niektoré diely mám nahrané a na tie sa rád pozriem aj ja. Ten seriál ma baví."

M. Dejdar má množstvo aktivít. Je filmovým i divadelným hercom, vďaka seriálu Poslední sezóna aj hokejistom. Navyše si voľné chvíle kráti spevom v rockovej skupine IN. Jeho úlohy sú pestré, jeho život tiež. Momentálne dokončuje rozprávku Dažďová víla, tiež ďalšiu sériu seriálu Comeback, neskôr sa chystá na ďalšiu sériu Zdivočelé země.

Ďalšia ponuka, ktorá mu práve prišla, ho možno nasmeruje na hip-hop. Zakrátko sa totiž zapojí do muzikálu Príbeh ulice, ktorý sa budúci rok bude hrávať v Prahe. Po Poslednej sezóne začal hrať hokej, po Príbehu ulice možno začne tancovať... "Ja myslím, že nie," smeje sa. "Dostal som síce rolu otca, no naozaj neviem, čo si tam na mňa vymyslia."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári