anečných umelcov. Za všetky spomeňme Železiar, Čarnica, Borievka, Jahodná, Omladina či Hornád. A práve ten posledne menovaný oslavuje v tomto roku okrúhlych 45 rokov. O jeho histórii, fungovaní aj plánoch sme sa porozprávali s členom umeleckej rady súboru Ing. Slavomírom Ondejkom.
Folklórny súbor Hornád vznikol ako tanečný krúžok pri SPŠ spojov a zariadení v Košiciach, ktorý bol aj jeho zriaďovateľom. Pravidelnou činnosťou a účinkovaním sa pretransformoval do Folklórneho súboru STAVBÁR, ktorého umeleckým vedúcim bol v tom čase Ing. Imrich Jasaň. Neskôr pôsobil pod názvom folklórny súbor Dargov. V ostatných rokoch súbor funguje pod zriaďovateľstvom občianskeho združenia Centrum folklórnych aktivít SLOVEN, t.j. bez akejkoľvek stabilnej podpory zo súkromného alebo štátneho či verejného sektoru. "Bohužiaľ, v súčasnosti neexistuje žiadna systematická podpora pre tradičnú ľudovú kultúru na našom území," posťažoval sa Ing. Ondejka. "Umelecky súbor vedie umelecká rada v zložení Mgr. Marianna Svoreňová, Ing. Zuzana Bartová, Bc. Vladimír Michalko a ja."
V súčasnosti pôsobí vo folklórnom súbore 31 tanečníkov a 7 speváčok. Hudobná zložka sa po dlhšom čase nanovo formuje. Prevažná časť členov súboru je priamo z Košíc a blízkeho okolia, ale sú tu aj študenti vysokých škôl, ktorí študujú v Košiciach. "Vekový priemer aktívnych členov je okolo 19 až 21 rokov. Nových prijímame od 15 rokov. Predpokladom je dobrý zdravotný stav a záujem o tradičnú kultúru Slovenska, najmä ľudový tanec a spev. Tieto predpoklady potom na nácvikoch zúročia. Členskú základňu teda staviame na stredoškolákoch aj vysokoškolákoch. Samozrejme, v súbore máme aj pracujúcich, ktorí sa snažia svoje pracovné povinnosti a súborové aktivity čo najlepšie zosúladiť. Súčasťou Hornádu je aj detský folklórny súbor Hanička, kde si staršia generácia vychováva svojich nástupcov. Tam sú deti už od 6 rokov (výnimočne aj od 4 rokov). FS Hanička vlani oslávil 15. výročie svojho fungovania.
V súčasnosti pracuje vo FS Hornád tanečná a spevácka zložka. Hudobnú zložku si teraz súbor nanovo buduje v spolupráci s detskou ľudovou hudbou Abovčane. "Zameriavame sa predovšetkým na folklór východného Slovenska, z regiónov Abov, Zemplín, Šariš a Spiš. Do výučby a repertoáru sme však zaradili aj piesne a tance z územia celého Slovenska. Zároveň sme zvolili cestu rozšíriť záber poznávania ľudovej kultúry národov a etník v európskom priestore."
Pod Ing. Ondejku je ich kolektív ako celok jedným z mála, ktorý sa venuje hlavne prezentácii pôvodných foriem tanca, spevu a hudby. Hlavnou myšlienkou našej programovej produkcie je kontinuita v spracovaní folklórneho materiálu medzi prirodzeným a javiskovým prostredím, s čím súvisí aj náplň našej činnosti. Členov súboru vedieme k poznaniu typológie tanca, spevu aj hudby, vytvárame priestor pre ich individuálne interpretačné prejavy. FS Hornád sa zameriava predovšetkým na folklór východného Slovenska.
"Pri javiskovom spracovaní folklórneho materiálu sa v našej produkcii striedajú výraznejšie choreografické celky s voľnejšou javiskovou úpravou. Celkovo sa snažíme o to, aby naše predstavenia mali čo najprirodzenejší spád bez špeciálnych akrobatických prvkov a vynútených efektov. Dobrý základ pre túto prácu hľadáme vo vlastných výskumoch v obciach, ale aj v Archíve ľudovej kultúry, ktorý je tiež pod naším patronátom. V tomto archíve sa nachádza vyše 400 hodín hudobných záznamov, viac ako 150 hodín videozáznamov, vyše 3 000 fotografií a okolo 100 knižných záznamov v digitálnej forme." V spolupráci s takými organizáciami ako je Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied, Ústav tradičnej kultúry Národného osvetového centra, Maďarská akadémia vied a množstvo súkromných zberateľov archivujú časti z našej tradičnej ľudovej kultúry.
Fungovanie folklórneho súboru, to nie je iba výber choreografie, nácvik tancov a hodiny driny. Nemenej dôležité sú aj kroje, obuv či iné doplnky, nevyhnutné na propagáciu ľudovej kultúry. Ako si ich zháňajú v Hornáde? "Kroje si šijeme sami v našej vlastnej krojárskej dielni. Snažíme sa, aj za pomoci našich priaznivcov, ušiť kroje tak, aby čo najvernejšie zodpovedali pôvodným vzorom získaným z výskumov v obciach. Niektoré materiály alebo doplnky už v súčasnosti nie je možné dostať, a tak je v našom záujme nájsť výrobcov, alebo hľadať adekvátne náhrady, ktoré verne napodobujú svoje originály."
Ročne FS Hornád absolvuje okolo 70 vystúpení. Tie najväčšie sú na pódiových vystúpeniach na rôznych festivaloch doma aj v zahraničí. "Od roku 2004 sa každoročne zúčastňujeme najprogresívnejších festivalov na Slovensku - v Myjave, Kokave nad Rimavicou a Hrušove. Ale prichádzame aj priamo k našej mladej generácii v základných a stredných školách prostredníctvom výchovných koncertov, kde prezentujeme našu tradičnú ľudovú kultúru tak, aby vyznel hlavne jej prirodzený hravý charakter. Potom sú tu aj rôzne menšie vystúpenia v obciach, na plesoch a firemných oslavách. Naša činnosť sa však opiera aj o širokospektrálne vyučovanie slovenských ľudových tancov. Ročne vyučujú naši pedagógovia vo viac ako 30 školách tanca pre širokú verejnosť, 15 školách tanca v televíznej relácii KAPURA v STV." Každoročne organizujú aj školenie učiteľov slovenských ľudových tancov, kde sa zúčastňujú učitelia zo SR, ČR a Rumunska.
Každý rok sa FS Hornád zúčastňuje na festivaloch u našich susedov v Česku, Maďarsku a Poľsku. Počas 45 rokov existencie sa súbor prezentoval vo vyše 20 krajinách Európy. Metodicky spolupracuje pri mapovaní kultúry a práci v kolektívoch u dolnozemských Slovákov v Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku. "Na severe sme boli najďalej v roku 2001 v Dánsku v meste Knivsberk," spomína Ing. Ondejka. "Zúčastnili sme sa tam na výmennom podujatí v rámci spolupráce družobných zariadení (centier voľného času pre deti a mládež). Smerom na západ sme boli najďalej v roku 2000 v Portugalsku na folklórnom festivale v Cernache de Boujardin. Cestou na festival i počas neho sme sa stihli okúpať v troch moriach. V Jadranskom, Stredozemnom i v Atlantickom oceáne. Tiež sme boli na festivale v Macedónsku (v meste Skopje), Nemecku (v mestách Wassertrudingen a Wuppertal).
Samozrejme, z rôznych medzinárodných festivalov a hlavne súťaží sa Košičania z FS Hornád nevracali do vlasti s prázdnymi rukami. Za tie roky sa vitrína ich trofejí celkom slušne zaplnila. "Medzi tie váženejšie patria cena za programový blok na II. československom festivale folklórnych súborov," pochválil sa Ing. Ondejka a vo výpočte úspechov pokračuje. "Laureát folklórneho festivalu v Bilbao v Španielsku v roku 1974, zlatá medaila na IV. medzinárodnom folklórnom festivale v Gorizii v Taliansku v roku 1976, laureát festivalu ´Drevľanskije džerela´ na Ukrajine v roku 1998 a v tomto roku laureát najväčšieho medzinárodného folklórneho festivalu v Česku ´Strážnice´. Technická a interpretačná zrelosť našich tanečníkov sa prejavuje aj v súťažiach jednotlivcov, kde sme od roku 2000 získali na celoštátnej súťažnej prehliadke ´O Šaffovu ostrohu´ 11 prvých, 3 druhé a 3 tretie miesta." Navyše, traja členovia súboru sú držiteľmi ocenenia "Zlatý fond tanečníkov slovenských ľudových tancov" za viac ako trojnásobné víťazstvo v tejto súťaži.
Býva dobrým zvykom, že každé výročie sprevádzajú oslavy. Bude tak aj v prípade "štyridsaťpäťky" súboru Hornád? "Oslavy nášho výročia sme začali v podstate už v októbri minulého roku, keď sme organizovali Jubilejný tanečný dom," vraví Ing. Ondejka. "Slávnostnú premiéru ´Tancovisko´ sme prezentovali tohto roku 25. apríla. Ohlasy boli výnimočné. Program skutočne patril medzi to najlepšie, čo sa v Košiciach v rámci tradičnej ľudovej kultúry prezentovalo. Tanečná vyspelosť členov súboru, pozvaných hostí a hosťujúcich ľudových kapiel z folklórneho súboru Železiar z Košíc a Poľana z Brna bola pôžitkom pre divákov, o ktorom si ešte dlho po vystúpení rozprávali. Peknou bodkou za vystúpením bola aj slávnostná recepcia a tanečná zábava, kde sa pokračovalo v tancovaní až do rána." Časti z tohto programu môžu vidieť tohto roku aj diváci na festivaloch v Myjave, Rozhanovciach, Heľpe, v Sokoľanoch, v Rakovci nad Ondavou, Budkovciach, Záhradnom, Krasnovciach atď. V zahraničí v Česku v Brne a Strážnici, v Maďarsku v Budapešti a v Rumunsku v Čerpotoku. V tomto roku sme už absolvovali 36 vystúpení a štyri zahraničné zájazdy. V auguste nás čaká Maďarsko. V jeseni sa súbor chystá na turné v mestách Brno, Bratislava, Banská Bystrica a Košice.
A čo plány do budúcnosti? Veď 45 rokov nie je vek, keď by mali s prezentovaním folklóru skončiť... "V budúcnosti sa pokúsime ešte viac skvalitniť našu prácu v oblasti zberu a archivácie dokumentov z výskumov," plánuje Ing. Ondejka. "V rámci pripravovaných opatrení na ochranu tradičnej ľudovej kultúry by sme archív radi zaradili do systému informačného zberu. Chceli by sme si doplniť krojové vybavenie tak, aby bol dostatok odevov pre rôzne typy tancov a tanečných regiónov. Vybudovať si vlastnú stabilnú hudobnú zložku."
Medzi ďalšie plány patrí príprava nových pútavých a kvalitných programov pre divákov a priaznivcov súboru. "Radi by sme pokračovali v prípravách a spolupráci pri tvorbe školy tanca v TV relácii KAPURA. Chceli by sme skvalitniť metodickú pomoc pre dolnozemských Slovákov v Rumunsku. Tak ako každoročne chceme pokračovať pri organizovaní Tanečných domov v Košiciach a školeniach pre učiteľov slovenských ľudových tancov," dodal na záver Ing. Ondejka.
Nuž a nám teda na záver neostáva nič iné, iba zaželať súboru Hornád do ďalších rokov veľa dobrých choreografických nápadov, chuti do práce a nachádzanie stále väčšieho počtu priaznivcov folklóru.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
