KOŠICE. Rozlúčka ani zďaleka nebola smutná, z roztúžených očiek detí netiekli slzy, ale cerili sa zúbky. Skôr boli netrpezlivé a načúvali, či nezaznie práve ich meno, aby čím skôr nasadli do autobusu a vydali sa na cestu. Iba dievčatko, ktoré nám ani meno nechcelo prezradiť, bolo smutné za sestričkou, s ktorou sa muselo rozlúčiť.
Matej: Do tábora chodím každý rok
V tábore nikdy nie je priestor na nudu, iba na zábavu a smútok za blízkymi sa vytratí hneď za prvou zákrutou, keď sa rodičia stratia z dohľadu.
"Do tábora chodím každý rok. Teraz som sa vrátil z jedného a idem znovu. Teším sa na všeličo. Napríklad na plávanie. Plavky som si nezabudol pribaliť. Bude futbal, tenis, ping-pong, kolky. Nepočul som, že máme vyrábať noviny, ale asi do nich niečo napíšem," prezradil nám 10-ročný Matej Godina.
Sáška nemá problém
Problém s tým, že bude preč od rodičov, nemala ani šesťročná Sáška Krauszová, ktorá pôsobila sebavedomo a ani trochu jej do plaču nebolo. Vraj už ide druhý raz. Nezaskočila ju ani otázka, či jej nebude smutno za mamičkou. "Veď mám predsa mobil a budem telefonovať, kedy budem chcieť," zasmiala sa. Frajera si tam hľadať nemieni. Toho už má, ale nie je z tábora. Je vraj najkrajší, a teda iný šancu nemá. No to sa ešte uvidí.
Jedenásťročný Róbert Balluch už tretí rok bude tráviť prázdniny mimo rodiny. Ako nám povedal, potrebuje si oddýchnuť od rodičov. Počúvať bude musieť síce vedúcich, ale to je predsa o inom. Bývalý spolužiak už sedel v autobuse a aj on by bol už najradšej s ním. Rozhovor však poskytol. Možno sa mu to zíde. Prvá skúsenosť pre Korzárik.
Ako vznikajú noviny
Korzárland po nultom úspešnom ročníku pripravila CK Elán tentoraz ako prvý oficiálny. Riaditeľ Pavol Krausz si spoluprácu s redakciou Korzára pochvaľuje. Deti totiž popri inej zábave zistia, ako sa tvoria noviny a o svojich zážitkoch napíšu aj do Korzárika, ktorý si sami pripravia. Veď ktovie, koľkí z nich sa stanú redaktormi. Tí ozajstní ich prídu navštíviť.
Minútu pred plánovaným odchodom už všetci sedeli na svojich miestach, z autobusu sa ozýval džavot, začínali sa nové priateľstvá. Inštrukcie dostali pred odchodom aj rodičia. Šéf cestovky ich ubezpečil, že ešte rozradostenejšie decká sa vrátia o týždeň späť. "Chcem vás len poprosiť, aby ste sa nepretvarovali a neplakali. Aj vy si chcete a potrebujete oddýchnuť."
Bez sĺz a s radosťou
Potom to už išlo veľmi rýchlo. Sotva deti stihli zamávať a už boli preč. Za autobusom netiekli potoky sĺz. Odišli za novými a nezabudnuteľnými zážitkami. Počítače sú vypnuté, škola ešte na hony vzdialená. Idú športovať, súťažiť, písať, hľadať poklad v pevnosti Boyard, spievať, tancovať, opekať, a predovšetkým kúpať sa. Čakajú ich výlety, plavba na pltiach pod Pieninami, kúpalisko vo Vyšných Ružbachoch, návšteva Ľubovnianskeho hradu a veľa, veľa inej zábavy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári