Krimiprípad na piatok

V drvivej väčšine prípadov vraždy figuruje ako páchateľ iba jeden človek. My sme však dnes v súdnom archíve siahli po prípade, keď sa na trestnú lavicu posadili dvaja. A ďalšou kuriozitou je, že šlo o rodinných príslušníkov - matku a syna.

V osudnú májovú stredu nik z obyvateľov obce na východe Slovenska netušil, že večer ich bude o jedného menej. Až na druhý deň sa najprv okolím a potom vďaka médiám i po celej Seni rozšírila správa, že 65-ročný Jozef K. je od včerajška nebohý. Zavraždili ho v jeho vlastnom dome. Obyvateľov obce až tak neprekvapilo, že polícia zadržala a odviedla jeho 38-ročného syna Juraja. Veď medzi nimi sa často zaiskrilo a raz dokonca tak vážne, že po otcovom útoku syn strávil týždeň v nemocnici. No prečo o pár dní po čine zadržala kriminálka aj jeho matku Renátu K.? Veď to bola pobožná žena, ktorá v dobrom i zlom strávila s mužom takmer štyri desaťročia...

Keď kriminalisti krátko po čine vypočúvali Juraja, ten odmietol vypovedať. To sa zdalo podozrivé. Stopy na mieste činu predsa jednoznačne svedčili o tom, že otca niekto zavraždil. A keďže sa tak stalo v jeho dome a vo večerných hodinách, nemohlo ísť o cudzieho človeka. Nebolo ťažké dovtípiť sa, koho Juraj kryje. Veď keď sa jeho sestra vydala a odsťahovala, nik iný okrem neho, otca a matky už v dome nebýval. Takmer dva týždne po čine preto policajti zadržali aj Renátu K. Tá bola, aspoň zo začiatku, zhovorčivejšia ako jej syn. Keď súd rozhodoval o jej vzatí do väzby, jediná prezradila, ako sa to všetko zomlelo.

"Všetko vyprovokoval manžel. Prišiel opitý, zapáral do syna a urážal ho. Mňa bil po hlave," opísala 62-ročná dôchodkyňa osudný večer. "Syn mi priskočil na pomoc a vtedy ho muž trikrát pichol. Mala som toho už dosť. Muža som zozadu zvalila na posteľ a bila päsťami. Vtedy došiel syn a bodol ho do hrudníka. Asi trikrát. Potom mu ešte podrezal krk. Neviem, čo to do mňa vošlo. Vzala som synovi nôž a dokončila to... I ja som muža podrezala pod bradou." Renáta K. si nedokázala spomenúť, akú hlbokú ranu spôsobil manželovi syn. No celkom určite vedela, že po jej útoku už zomrel. Neskôr, keď mala výpoveď zopakovať pred vyšetrovateľom, odmietla. A predošlú dokonca odvolala. Tvrdila, že jej priznanie bolo vynútené pod psychickým tlakom neznámych osôb. Akých, to už nevedela.

Až na hlavnom pojednávaní sa Juraj rozhodol vypovedať. V jeho verzii však už bolo cítiť, že ju upravil s cieľom vziať všetku vinu na seba. "Vtedy v piatok ráno som šiel na družstvo dohodnúť si brigádu na ďalší mesiac," spomínal na osudný deň. "Zastavil som sa v krčme a domov som sa vrátil až okolo obeda. Najedol som sa a šiel na futbal. Na štadióne som sa stretol s otcom." Hoci spolu dobre nevychádzali, pri športe zabúdali na hádky a inak to nebolo ani vtedy. Syn kúpil obom po poldeci vodky a pivo. Jeden čas boli spolu, potom sa rozišli, no do večera sa ešte niekoľkokrát videli. Samozrejme, ani jeden neostal pri jednom pive a malej pálenke. Nič však nenasvedčovalo tomu, že by sa medzi otcom a synom schyľovalo ku konfliktu.

"Voľakedy po siedmej večer som sa vrátil domov," pokračoval Juraj v spomienkach. "Čítal som noviny a pritom som večeral. Zrazu prišiel napitý otec a zreval, že nič nerobím, iba žeriem a vylihujem. Vytrhol mi noviny a pokrčil ich do gule. Pohádali sme sa a nadávali si." Ostatne, ako už neraz predtým. Jozef K., ktorý celý život pracoval, nedokázal pochopiť, ako môže 38-ročný zdravý človek sedieť doma a žiť iba z podpory. Pravda, nemožno povedať, že Juraj sa roboty stránil. Hľadal si ju, no "netrhalo mu žily", keď na seba nevedeli natrafiť...

V ten osudný večer Jozef K. svoju zlosť neudržal a kvôli synovi útočil aj na manželku. Nadával jej, dokonca ju udrel. To už bolo i na Juraja veľa. Zastal sa matky a vtedy jeho otec siahol po noži. Podnapitý dôchodca sa tri razy rozohnal a sekol. Z rán na synovom tele začala vytekať krv. Samozrejme, napadnutý muž sa chcel brániť a takisto šiel po nôž. "Keď som sa vrátil, otca som pichol do hrude. Potom som ho zvalil na posteľ a znova pichol," tvrdil Juraj. "Matka sedela na posteli a tĺkla otca po hlave. Ja som mu potom podrezal krk. Vtedy mi matka vzala nôž, no ona otca nepichla. Chvíľu ten nôž držala a ja som jej ho vzal." Juraj sa vraj potom obliekol a šiel do krčmy, odkiaľ zatelefonoval sestre, čo sa stalo. "Kúpil som si pivo a šiel domov. Vedel som, že po mňa prídu policajti."

Pre akési vysvetlenie Juraj dodal, že s otcom sa nedalo vydržať. Roky všetkých tyranizoval, neraz ich napadol a poranil. Dcéru vyštval z domu a potom ju doň nechcel pustiť. Aj matka si pri otcovi užila svoje. Dlhé desaťročia vraj trpela pod jeho tyraniou a vykúpenie hľadala v modlitbách. Juraj sa očividne so svojím konaním vnútorne vyrovnal a bol pripravený prijať akýkoľvek trest. Jediné, na čom mu záležalo, bolo to, aby pred odsúdením zachránil svoju matku. Okrem oboch hlavných aktérov sa v rečnisku vystriedali aj znalci. Podľa záverov z pitvy bolo príčinou smrti vykrvácanie, pretože vpich do srdca a následné prerezanie krčných tepien a žily sa inak ako veľkou stratou krvi prejaviť nemohlo.

Kým prokurátor pripustil zohľadnenie viacerých poľahčujúcich okolností len pre vdovu, obhajoba ich niekoľko našla i pre syna. Možno zabrali, lebo v prípade Juraja súd siahol po treste na spodnej hranici sadzby pre vraždu. Dostal 10,5 roka v II. NVS a Renáta K. 6 rokov v I. NVS.