Na to, že Hornád ukrýva ešte doteraz nepoznané miesta, prišli nielen členovia klubu, ale aj bežní turisti počas plavby jeho horným tokom. V jednej časti sa totiž tok rieky kľukatil pod strmým bralom a všetko nasvedčovalo tomu, že by z neho mohol byť nádherný výhľad. Dokonca lepší ako známy Tomášovský.
"Dostať sa na vrchol brala však nebolo jednoduché," povedal nám predseda klubu Indijana Džons. "Z každej strany ho totiž obkolesoval hustý les, pripomínajúci tropický prales. Pár nadšencov sa doň pustilo mačetami, ale po niekoľkých metroch to vzdali. Stromy a kry okolo mali totiž drevo tvrdšie, ako ktorékoľvek iné známe slovenské dreviny. Niektorí z nás sú toho názoru, že ich tam ktosi veľmi dávno nasadil úmyselne."
Členov klubu Košické svište však práve neúspech iných motivoval k tomu, aby dokončili to, čo iní začali. Minulý víkend sa vyzbrojili mačetami, aké používajú klčovatelia Amazonského pralesa a v počte 42 ľudí sa pustili do hustého porastu. Taktika bola jednoduchá. Nepokúšať sa preraziť na viacerých miestach, ale sústrediť vždy troch sekáčov na jedno a po ich vyčerpaní nasadiť ďalších. Trvalo celé dva dni, kým bol 125 metrov dlhý tunel pod korunami stromov hotový. "Keď sme z neho na druhom konci vyšli, boli sme ako vo vytržení. Pohľad z vrchu veľkého brala, rovného takmer ako stôl, stál jednoducho za to. V okamihu sme zabudli na únavu a nikto neľutoval, že sme sa do takej náročnej úlohy pustili."
Samozrejme, prerazenie cesty k vrcholu brala bola iba prvá časť úlohy, ktorú si klub vzal na svoje plecia. Druhou a nemenej ťažkou a dôležitou bolo upravenie vstupu na vyhliadku tak, aby mohla slúžiť bežným turistom. "Chvíľu sme uvažovali aj o tom, že by sme okraj brala zabezpečili nejakým zábradlím s reťazami, ale po porade sme od toho upustili. Bol by to necitlivý zásah do prírody, ktorú sme už dosť narušili tým, že sme sa cez hustý les presekali. Bezpečnosť bude na pleciach každého jedného návštevníka. Musí mu byť predsa jasné, že pád do 521-metrovej hĺbky by sa obyčajnou zlomeninou nohy skončiť nemusel..."
Ako sa dalo čakať, už v prvých dňoch po zverejnení objavu i správy o sprístupnení pre verejnosť sa stal vrchol brala cieľom výletu stoviek záujemcov. Najviac ich bolo z Košíc a okolia, ale na vrchole sa dala počuť aj nemčina, ruština a dokonca angličtina. "Deti, dospelí aj dôchodcovia, ktorých museli hore vyniesť na chrbtoch ich deti, boli výhľadom na okolie doslova unesení," tešil sa I. Džons. "Končiare Vysokých Tatier sa dali pozorovať voľným okom a niektorí dokonca tvrdili, že pri dobrej viditeľnosti a za pomoci ďalekohľadu dovidia až do Maďarska, vzdialeného vyše 50 km."
Ak by ste sa chceli na vyhliadku dostať aj vy, cesta k nej je pomerne jednoduchá. V Spišskom Drdole treba odbočiť doľava na Spišský Frmol a po troch kilometroch doprava na Spišský Grgol. No a tam sa už len stačí opýtať miestnych...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
