KOŠICE. Viac než storočný gejzír vyhľadávajú domáci, ale aj zahraniční turisti. Roky sa hovorí o nutných investíciách, ale stále sa nič nedeje. Vrt je narušený, preto jeho intenzita slabne a intervaly výverov sa predlžujú. Počas erupcie sú striekajú aj malé fontánky z prasklín v dlažbe bazéna.
Prírodná pamiatka od macochy
V roku 1981 bol gejzír vyhlásený za národnú prírodnú pamiatku. Starostlivosť tomu však nenasvedčuje. Zo štátnych zdrojov sa nič neinvestuje.
"Nedarí sa zlepšovať ani služby. Je kríza. Funguje iba jeden bufet na parkovisku, ale bez rýchleho občerstvenia. Celý areál patrí technickej univerzite, vrátane všetkých budov. Návštevníci sa môžu naobedovať v ich zariadení. Poskytujú aj ubytovanie," uviedla starostka obce Herľany Jana Tóthová.
Obec robí, čo môže
Obec pomáha pri udržiavaní parku, kosí obecné priestranstvá, vysádza kríky, kvety a patrí jej aj parkovisko. Platí sa 1,5 eura na neobmedzene dlhý čas a v cene je brožúrka s informáciami o gejzíre. Knihu či pohľadnicu si môžu záujemci kúpiť na parkovisku, ale aj na pošte. Čas, keď sa gejzír prebúdza, sa na minútu určiť nedá. Orientačný termín sa záujemci dozvedia na obecnom úrade i na webovej stránke.
Univerzita investuje
Podľa rektora Technickej univerzity Košice prof. Antona Čižmára do Učebno-výcvikového zariadenia Herľany a areálu ročne investujú z vlastných zdrojov cca 20 000 eur. "Gejzír patrí štátu. Máme však pripravený plán rekonštrukcie vrtu, ktorý zlyhal na dohodách a financiách. Peniaze do rekonštrukcií poputujú aj v tomto roku."
Univerzita pripravuje komplexnú rekonštrukciu budovy Branisko v objeme 480-tisíc eur, financovanú z fondov EU. Ďalšie investície ako obnova vstupu a rekonštrukcia energetického hospodárstva v náklade cca 30 000 eur pokryjú z vlastných zdrojov.
"Plán rekonštrukcií a obnovy areálu máme spracovaný. Postupujeme podľa priorít a hlavne finančných možností univerzity," dodal rektor.
Pokles návštevnosti
"Aj keď je záujem o gejzír stále veľký, niekoľko rokov registrujeme pokles návštevnosti. Zo zahraničia prichádza veľa Čechov, Poliakov, Maďarov, ale aj Nemci či Belgičania. Chýbajú však kvalitnejšie služby. Vybudovali sme aspoň ihrisko pre deti, v tomto roku sme doplnili hojdačku. Z vlastných peňazí si môžeme dovoliť akurát bežnú údržbu. Žiadali sme peniaze z programu obnovy dediny na vybudovanie náučného chodníka, ale neuspeli sme. Pokúsime sa o to znovu," dodala starostka.
Obci chýbajú peniaze aj na pravidelné odbery vzoriek vody z liečivého minerálneho prameňa. Z toho dôvodu je oficiálne nepitná, lepšie povedané nekontrolovaná. Ale ľudia z neho pijú.
Autor: Kveta Podhorská & Kristián Sabo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
