esto ďalej nie je schopné poskytovať sociálne služby. Ministerstvo už pripravuje ďalšiu novelu.

KOŠICE. Mesto Košice má k novému zákonu viaceré výhrady. Diskutuje sa i v rámci Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Združenia krajských miest K8. Problematické je hlavne financovanie sprostredkovania sociálnych služieb, napríklad domovov dôchodcov. Obce a mestá ich majú platiť bez rozdielu, či ide o verejného, alebo neverejného poskytovateľa.

"Ak mesto nemá dostatok vlastných kapacít na poskytnutie sociálnej služby, musí ju "kúpiť" u iného poskytovateľa, pričom samosprávy na to od štátu nedostali žiadnu finančnú kompenzáciu. Doteraz nás takýto nákup stál 265 551 eur," vysvetlil viceprimátor Marek Vargovčák (SDKÚ).

Košice s tým rátali už pri tvorbe rozpočtu. Doteraz podpísali zmluvy s piatimi neverejnými poskytovateľmi. Na ďalšie už nemajú peniaze a mestské kapacity nepostačujú.

"Vzniká tiež problém so spôsobom refundácie nákladov súvisiacich s implementáciou zákona o sociálnych službách. Vláda pritom refundáciu verejne prisľúbila a potvrdila podpisom memoranda medzi ZMOS a vládou SR ešte v mesiaci február," informoval Vargovčák. Peniaze zatiaľ samosprávam nedošli. Ministerstvo na to reagovalo, že aj pred prijatím zákona boli požiadavky klientov neuspokojené a "tento problém by museli a mali obce a mestá riešiť aj bez prijatia novej právnej úpravy". Po prvom neúspešnom monitoringu, môžu obce údaje predložiť ešte raz. Po ich spracovaní asi v polovici septembra chce ministerstvo ziniciovať stretnutie s ministerstvom financií kvôli refundáciám.

Nejasné prechodné obdobie

Mesto poukázalo i na nejasnosti v tohtoročnom financovaní. "Prechodné ustanovenia zákona sú nedôsledne formulované. Financovanie do konca roka si každý subjekt vysvetľuje ináč. My tomu rozumieme tak, že neštátne subjekty by mali financovať predchádzajúci zriaďovatelia, teda samosprávny kraj," povedala Eva Dudová, vedúca oddelenia služieb obyvateľstvu košického magistrátu.

Ministerstvo uviedlo, že ak bola klientovi služba poskytovaná už minulého roku, postupuje sa podľa starého zákona. Ak ho neverejný poskytovateľ prijme po 1. 1., postupuje sa podľa nového. "To znamená, že ak ide o neverejné zariadenie pre seniorov, finančný príspevok na prevádzku a pri odkázanosti na pomoc inej osoby poskytuje neverejnému poskytovateľovi tá obec alebo mesto, ktorá neverejného poskytovateľa požiadala o zabezpečenie sociálnej služby," vysvetlila Rodinová.

V prípade nových klientov ich má financovať obec. Upozorňujú, že obec a samosprávny kraj "sú povinné poskytovať a financovať sociálnu službu, ktorú poskytovali podľa zákona účinného do 31. 12. 2008 aj po 31. decembri 2008, a to aj vtedy, ak im podľa novej právnej úpravy poskytovanie príslušnej sociálnej služby nepatrí do pôsobnosti".

Mesto nestíha stavať domovy

Ďalším problémom mesta sú nepostačujúce kapacity pobytových zariadení. "Podľa zákona majú samosprávy po roku 2013 sprostredkovať službu do 60 kalendárnych dní od podania žiadosti odkázaného občana. Zdá sa však, že do tohto termínu nebudú dobudované potrebné kapacity pobytových zariadení," zhodnotil Vargovčák. Mesto teda nebude vedieť službu zabezpečiť.

"V Regionálnom operačnom programe je na tento účel vyčlenených 270 757 575 eur," informovala Rodinová z ministerstva.

Upravia postup umiestňovnania

Samospráva teraz upozorňuje aj na striktný postup umiestňovania občanov do zariadení, "ktorý môže byť vnímaný ako obmedzovanie práva slobodnej voľby poskytovateľa sociálnej služby". Mesto pri tom má uprednostňovať verejné zariadenia. Ohrozená môže byť slobodná voľba, neverejní poskytovatelia sa cítia diskriminovaní. Kvôli tomu bol podaný i podnet na Ústavný súd.

Ministerstvo vníma tento problém, a preto aj v novele zákona pripravuje viaceré zmeny.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári