Čo na tom, že si občas vypije a do roboty sa nehrnie? V takých prípadoch nepomáhajú nielen rady skúsenejších kamarátok, ale ani rodičov, ktorí vidia ďalej než len po najbližšie rande či diskotéku. Dnešný prípad je práve o takej láskou zaslepenej dievčine, ktorá až po svadbe prišla na to, koho si vlastne vzala.

Milan J. nemohol zaťa Romana K. vystáť od prvého okamihu, keď ho zbadal. Odkedy sa s ním dcéra Jana zoznámila, snažil sa zo všetkých síl, aby ich dostal od seba. "Nikdy by som si nebol pomyslel, že práve ja budem mať v rodine takého gaunera," znela neskôr prvá veta, ktorou sa snažil vysvetliť súdu pomery v rodine. "Viem, že by som to nemal hovoriť, ale dobre mu tak. Som pripravený prijať akýkoľvek trest. Veď horšie, ako bolo, už byť nemôže..."

Po týchto úvodných vetách načrel 48-ročný Milan J. hlbšie do spomienok, aby tí piati muži v talároch mohli ľahšie pochopiť, prečo za svojím zaťom nesmúti. Ba čo viac, vo svojom vnútri je rád, že sa z jeho prvého a jediného vnuka stala polosirota a z jedinej dcéry vdova. Pritom mu práve ona občas oponovala, že vraj Roman nie je zlý a rodičovstvo ho napraví. No nenapravilo. I Jana vytušila, že Roman je pre svoje kšefty stále jednou nohou v kriminále, že ju podvádza a že po otcovi zdedené dispozície k alkoholizmu sa začínajú aktivovať. No posledné záchvevy lásky jej nedovolili, aby to pred otcom priznala.

"V ten večer sme boli u dcéry na oslavách vnukových narodenín," pokračoval Milan J. "Roman nebol doma a mňa to tak rozčúlilo, že sme predčasne odišli. Manželka mi vtedy cestou prvý raz povedala, že Roman asi Janku bije. Minule vraj mala na ruke modrinu a v ten deň videla ďalšie dve." Milan J. bol celý zvyšok večera podráždený. Nedokázal sa zmieriť s tým, že jeho jediná dcéra takto dopadla. Čo má z toho života? Roman sa celý deň kdesi poflakuje, večer vymetá krčmy i bordely a na dôvažok sa dozvie, že Janku bije....

Prešli tri týždne, počas ktorých rodičia svoju dcéru nevideli. Dva či trikrát jej zavolali, no ona vždy pod nejakou zámienkou rozhovor nenápadne ukončila. Odrazu zazvonila pred ich dverami. "Keď som ju zbadal, takmer som sa zľakol," opísal stretnutie Milan J. "Mala červené vyplakané oči, pod nimi niekoľko siniek a opuchnutú dolnú peru. Na jednej ruke držala plačúceho Filipka, v druhej mala tašku s vecami." Jana nemusela veľa vysvetľovať a rodičom bolo jasné, že ju Roman stĺkol. Keď sa trochu upokojila, vysvetlila im, že to už nemohla vydržať. Dopoludnia podala žiadosť o rozvod a keď to potom Romanovi povedala, akoby zošalel. Opitý ju bil hlava-nehlava a kričal, že ak sa chce rozviesť, nech sa zbalí a ide k rodičom. Vtedy schmatla plačúceho Filipka i tašku, ktorú mala pre tento prípad vždy v pohotovosti a utiekla.

"Bol som strašne ročúlený," pokračoval Milan J. v spomienkach. "Vypýtal som od Janky kľúče od jej bytu a hoci ma manželka odhovárala, utekal som tam. Chcel som si to s tým smradom vybaviť hneď a zaraz. Cestou som uvažoval, či mu jednu vylepiť alebo sa s ním najprv pozhovárať. Uvedomil som si, že keď je ožratý, akékoľvek debaty sú zbytočné. Bol som si istý, že poriadnej facke porozumie viac. Strach som z neho nemal. Bol som približne rovnako vysoký i ťažký, akurát o pár rokov starší."

Roman však doma nebol. Namiesto neho našiel Milan J. v byte spúšť. Všetko bolo poprehadzované, akoby niekto voľačo hľadal. Okamžite uhádol, že to boli peniaze. "Rozhodol som sa, že na neho počkám," blížil sa Milan J. k vyvrcholeniu večera. "Sadol som si do obývačky a zapol televízor. Asi o hodinu Roman prišiel. Bol triezvejší, než som očakával. Keď sa ma opýtal, čo tu robím, podišiel som k nemu a jednu som mu vrazil. Spadol a ja som mu povedal, že byt je náš a on z neho Janku vyhadzovať nebude. A že má desať minút na to, aby sa spakoval a vypadol. Otočil som sa a chcel si sadnúť späť do kresla. Asi po troch krokoch som zacítil v chrbte ostrú bolesť..."

Otočil sa a videl, ako Roman šermuje nožom. "Vrieskal po mne, že na neho nikto dvíhať ruku nebude. A že pakovať sa nebude on, ale ja. Na cintorín. Trochu som sa zľakol a aj chrbát ma bolel. On stále šermoval nožom a bolo mi jasné, že ma chce zase bodnúť. Cúval som pred ním, až som narazil do stola. Na ňom bola nejaká váza, tak som ju uchopil a zahnal sa po ruke s nožom. Vyrazil som ho a neviem, čo mi to vtedy napadlo... Asi som dostal zlosť alebo čo..."

Hoci Milan J. zaťa odzbrojil, vázu z rúk nepustil. Naopak. Prešiel do útoku a na Romanovu hlavu sa zosypal jeden úder za druhým. Márne sa krčil a chránil si hlavu rukami, svokor bol jednoducho lepší. Mlátil zaťa, kde sa dalo. Dokonca aj vtedy, keď Roman klesol na zem a už sa nebránil. Akoby ho chcel starý pán potrestať za všetky príkoria, ktoré ich rodine a najmä dcére spôsobil. Keď sa zadychčaný zastavil, s hrôzou zistil, že zať už nežije. Hlavu mal rozbitú na kašu a všade dookola bolo plno krvi. "Šiel som rovno na políciu," uzavrel svoje rozprávanie. "Odtiaľ ma previezli do nemocnice."

Súd nepovažoval obranu Milana J. za primeranú a uznal ho vinným z ublíženia na zdraví s následkom smrti. Trest znel: štyri a pol roka v II. NVS.

Autor: rob

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári