Sestry Dana a Jana Velďákové majú na berlínskom svetovom šampionáte rovnaký cieľ, túžia po finále

Zajtra sa v kotle historického olympijského štadióna v Berlíne začínajú XII. majstrovstvá sveta v ľahkej atletike. Od roku 1993 (šampionát sa uskutočnil v Stuttgarte) na festivale kráľovnej športu vystupujú pod vlastnou vlajkou aj slovenskí atléti.

Z ôsmich štartov (Stuttgart, Göteborg, Atény, Sevilla, Edmonton, Paríž, Helsinki, Osaka) v ére samostatnosti priviezli Slováci dosiaľ iba dve medaily, bronz prekážkar Igor Kováč z Atén, a kov rovnakej kvality kladivár Libor Charfreitag z Osaky. Podarí sa niekomu zo skromnej 12-člennej výpravy niečo podobné aj v Berlíne?

Oficiálnym cieľom výpravy, ktorý schválil výkonný výbor Slovenského atletického zväzu, je získať jednu medailu, jedno ďalšie umiestnenie v prvej osmičke a dve do 12. miesta. S reálnou nádejou na dobré finálové umiestnenie odcestovali v stredu ráno do hlavného mesta Nemecka aj obe skokanské dvojičky z košického oddielu Akademik TU Dana a Jana Velďákové. Ich trénera Radoslava Dubovského sme zastihli pri "fasovaní" reprezentatívneho oblečenia pre členov našej výpravy. "Nie je to nič zvláštne, ale musíme vziať to, čo nám pridelia. Že je niekomu niečo voľnejšie, s tým už nič nenarobíme," skrátili sme mu chvíľku čakania telefonickým rozhovorom. "Doma už máme odtrénované, a pomaly sa chystáme na cestu na viedenské letisko, a odtiaľ do Berlína. Posledný tvrdší tréning sme mali na štadióne Interu v Bratislave. Je síce už dosť rozbitý, ale atletická dráha je funkčná, takže mohli sme na nej absolvovať aspoň rýchlostný tréning, do skokanského sektoru a do piesku sme ani nešli. Priamo na mieste, v Berlíne, to už budú len také ´ladičky´ na samotnú súťaž. Prirodzene Janka, ktorá štartuje až na budúci piatok 21. augusta, ako jedna z posledných, to bude mať trochu iné ako Danka. Diaľka býva na veľkých atletických podujatiach väčšinou až druhá, ale ona je na to už zvyknutá, adaptovala sa na takýto súťažný program, a čakanie jej nerobí žiadne problémy, je na to pripravená."

Ako vidíte ich šance na postup do dvanásťčlenného finále, ktoré je pre vás prvoradým cieľom? Prirodzene, tréner by mal veriť obom rovnako, ale predsa, prvá polovica roka, vrátane zimnej sezóny, naznačuje, že trojskokanka Dana má o čosi lepšiu fazónu ako diaľkarka Jana...

"Súhlasím s týmto názorom, výsledky na tohtoročných mítingoch, ako aj bronzová medaila z halových majstrovstiev Európy v Turíne naznačujú, že Dankina výkonnosť je momentálne lepšia ako u Janky, a keď v kvalifikácii nezaváha, neurobí nejakú väčšiu chybu, a sadnú jej podmienky na Olympijskom štadióne, má šancu postúpiť do finále. V diaľkarskom sektore to bude výkonnostne viac nabité, je tam viac kandidátok na postup s podobnými výkonmi. Ale myslím si, že ani Janka nie je na tom výkonnostne zle. Je na svetový šampionát dobre pripravená, aj keď na viacerých mítingoch skákala, ako ja tomu vravím, zo zlého miesta, pretože sa odrážala dosť ďaleko od dosky. Takže niektoré výsledky jej výkonnosť dosť skresľujú. Tie, ktoré sa objavili na papieri, boli často z nedošľapu, ale mnohé, ktoré sa na papier nedostali, boli z prešľapu."

Aj ona má podľa trénera Dubovského na to, aby sa jej meno objavilo na štartovej listine diaľkarskeho finále. "Samozrejme, väčšie predpoklady na finále má pri svojej momentálnej výkonnosti Danka, ale opakujem, dôležité je, aby v kvalifikácii neurobila žiadnu chybu. Je tam totiž viacero faktorov, ktoré môžu jej pokusy negatívne ovplyvniť. Podstatné bude, aby sa čo najlepšie trafila do rozbehu, aby z toho nebol nedošľap alebo prešľap, aby tie tri pokusy zvládla dobre technicky, aby bol počas jej súťaže čo najideálnejší vietor. Dôležité bude, ako na tom bude psychicky. Každá kvalifikácia je totiž o veľkých nervoch. Najideálnejšie by bolo urobiť hneď prvý pokus, aby nemusela byť v napätí až do konca. Janka podobne, aj keď to bude mať ťažšie, pretože je tam veľa pretekárok s podobne kvalitnými výkonmi, ako má ona. S nimi sa bude musieť pobiť o finále."

Kto bude pred súťažou viac nervózny, tréner, alebo jeho zverenkyne? Alebo ste už natoľko ostrieľaní, že tréma na takýchto vrcholných atletických podujatiach nebýva vašou spoločníčkou?

"Tréma je stále. Na majstrovstvách sveta to bez nej nejde, veď sú to najdôležitejšie preteky v roku. Na mítingoch je to niečo iné, keď to na niektorom nevyjde, ide sa na ďalší. Sezóna je dlhá, ale svetový šampionát je len jeden, v danom momente musíte byť naň čo najlepšie pripravený. Preto keď niekto povie, že nie je na majstrovstvách sveta či olympijských hrách nervózny, tak klame. Či si neskúsený nováčik alebo ostrieľaný borec, nervozita je tam vždy. Na takom podujatí ju musí mať aj majster sveta. Aj my sme toho za tie roky už preskákali dosť, ale nemôžeme poprieť, že by niekto nervozitu necítil. Na prášky to pred súťažou síce nie je, ale poviem vám, občas sú to v hľadisku aj infarktové stavy, keď skáču moje dievčatá a nejde to tak, ako si predstavujeme."

Ako trebárs pred rokom v Pekingu? Nie je to pekné pripomínať vám to pred majstrovstvami sveta, ale máta vás ešte po nociach zbabraná olympiáda?

"Už nie, Peking sme už dávno hodili za hlavu, vôbec naň nemyslíme. Pred nami sú ďalšie veľké preteky, nová sezóna, nová výzva, vôbec sa neobávam toho, že by sa niečo podobné v Berlíne mohlo zopakovať, horšie ako v Pekingu tam nemôžeme dopadnúť... Danka je na tom dobre počas celej sezóny, a aj Jankina forma je celkom dobrá, takže verím, že v kvalifikácii zabojujú o postup do finále. Nerád však vopred prognózujem, ako by to mohlo dopadnúť."

V skokanských sektoroch sa teší veľkej pozornosti aj zariadenie na meranie sily a smeru vetra. A ten môže atlétkam narobiť velikánske problémy. Máte nejaké poznatky o tom, ako sa tento faktor zvykne správať na ploche berlínskeho Olympijského štadióna?

"Je pravda, že je tam uzavretejší priestor ako na niektorých iných štadiónoch, ale aj tam sa vietor môže počas súťaže všelijako točiť. Veríme však, že skokanský sektor je postavený tak, aby pretekárkam fúkalo najmä do chrbta. Čo sa počasia týka, Danka, ktorá vstupuje do bojov už zajtra, bude mať teplejšie, bez dažďa, okolo dvadsaťpäť stupňov, takže by to malo byť v pohode. Podľa prognóz by sa počas týždňa malo mierne ochladiť, na dvadsať až dvdsaťdva stupňov, a počas Jankinej kvalifikácie predpovedajú dážď. To sa dá zvládnuť. No to je iba prognóza, môže byť aj inak."

Vaše dievčatá vždy prídu na šampionát alebo olympiádu s nejakou vlasovou novinkou. Čím prekvapia tentoraz?

"Niekde písali, že majú opäť novú farbu i účesy, ale to nie je pravda, lebo už prakticky druhý rok sú ich účesy stabilné, tak trošku ´ježkovské´," smeje sa ich tréner. "Aj farba, červená či do bordova, zostáva. Dĺžka vlasov je tá istá, len si ich po porade s kaderníčkou trošku upravili. Dlhé vlasy nechcú, aby im pri tréningoch a pretekoch nezavadzali. Tieto účesy majú už dlhodobejšie, a v najbližšom období nejakú rapídnu zmenu neplánujú."

Na vrcholnom podujatí už nie ste žiadni nováčikovia, ba vedenie Slovenského atletického zväzu radí vaše zverenkyne medzi opory celého tímu. Čo je pre ne motiváciou, aby nimi skutočne boli?

"Od vedenia zväzu nemajú žiadnu motiváciu, veď za Dankinu bronzovú medailu z halových majstrovstiev Európy v Turíne sme od zväzu nedostali ani korunu... Ony majú motiváciu samy v sebe, pretože atletika je ich láskou, životom. Iná motivácia pre ne neexistuje," vraví Radoslav Dubovský.

Môžeme pripomenúť, že trojskokanská kvalifikácia, v ktorej bude štartovať Dana, sa začína zajtra o 11. h, a na kvalifikáciu diaľky, v ktorej sa predstaví Jana, si musíme počkať až do budúceho piatka, úvodný skok súťaže je na programe o 18. h.