rálnych stavieb je 36.
KOŠICE. Magistrát mesta podrobnú evidenciu počtu kostolov, resp. sakrálnych stavieb nevedie. Z komunikačného doboru sme sa dozvedeli iba to, že v metropole východu sa ich nachádza vyše 50. V tomto počte sú zarátané i provizórne stavby, synagógy či kostoly v nemocniciach všetkých väčších cirkví. Korzáru sa na základe prieskumu v mestských častiach podarilo zistiť, že v Košiciach je okrem kaplniek 36 samostatne stojacich kostolov, vrátane jednej funkčnej synagógy. Ich najväčšia koncentrácia je, ako inak, v Starom Meste. Až štyri fungujú na Západe. Naopak, Džungľa nemá žiaden kostol.
Národné kultúrne pamiatky
Devätnásť z košických kostolov je evidovaných ako národná kultúrna pamiatka. "Objekty patria všetkým známym denomináciám a sú rozmiestnené viac-menej vo všetkých mestských častiach," uviedol Juraj Gembický z Krajského pamiatkového úradu. "Za najstarší stojaci sakrálny objekt v mestskej pamiatkovej rezervácii je považovaný kostol dominikánov, v najstarších jeho fázach z 13. storočia. Unikátom je Dóm sv. Alžbety. O dôvodoch existuje celá obsiahla literatúra. Najviac sakrálnych objektov pochádza z 19. až 20. storočia."
Pribúdajú i novostavby
Stredoveké chrámy sme objavili i v periférnych mestských častiach. Z 13. storočia pochádza napríklad rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla v Barci a takisto šebastovský kostol sv. Jána Krstiteľa so zachovaným románskym portálom. História pôvodne gotického Kostola Nanebovzatia panny Márie v Šaci siaha do 14. storočia.
Naopak, medzi najnovšie patrí kostol sv. Gorazda a spoločníkov na Terase, sv. Rodiny na Furči, sv. Ondreja na Podhradovej a kostol sv. Košických mučeníkov na Jazere. Stále sa pracuje na posvätných stavbách na Sídlisku Ťahanovce, KVP, v Starom Meste pri Tip-Tope a Luniku IX. Uvažuje sa s výstavbou ďalších.
V Dóme je bludisko
Známy turistický sprievodca Milan Kolcun si všimol, že Košice budú čoskoro mestom troch katedrál. "Je tu rímskokatolícka, gréckokatolícka na Moyzesovej a v Starom Meste sa buduje pravoslávna. To je iste rarita aj v zahraničí," uviedol.
Rímskokatolíckou je najväčší slovenský kostol a zároveň najvýchodnejšie ležiaca katedrála západného typu v Európe - Dóm sv. Alžbety zo 14. storočia. Stredovekí majstri do nej vraj zabudovali kameň, ktorého vybratím sa zrúti. Málokto vie, že skrýva labyrint schodísk, postavený z doteraz nevysvetlených príčin. Nie je však verejnosti prístupný.
Ilúzia u premonštrátov
Najvyšším košickým kostolom je Dominikánsky, s vežou týčiacou sa až do 68-metrovej výšky. Jeho hlavný oltárny obraz kopíruje Tizianovo nanebovstúpenie. Najdlhší je františkánsky kostol na Hlavnej ulici, meria o osem metrov viac ako dóm.
Za zmienku stojí i premonštrátsky jezuitský kostol, ktorý je najcennejším barokovým objektom mesta s najkrajším dobovým interiérom. Stojí blízko Štátneho divadla. "Predná stena sa javí ako oválna, s oknami a stĺpmi. Nič z toho tam v skutočnosti neexistuje. Je to len perfektne namaľovaná ilúzia, očný klam. Turisti tomu nechcú veriť, kým si stenu neohmatajú," vysvetlil ďalej Kolcun.
Pereš má spoločný kostol
Kostol Krista kráľa na Moyzesovej ulici bol v 30. rokoch najmodernejší na Slovensku, mal totiž už vtedy zabudované kúrenie. Dnes to nie je nič výnimočné. Inováciou je však podlahové kúrenie zabudované v Kaplnke sv. Michala pri poslednej rekonštrukcii. Nezvyčajné je, že krásňanský kostol má svoju dvojičku. Rovnaký, len asi o tretinu menší stojí vo Vlčkovciach pri Trnave.
Na Pereši kostol spoločne postavili grécko- a rímskokatolícka cirkev. Bohoslužby v ňom teraz slúžia obe. Paradoxom je, že vlastníkom sa stali rímskokatolíci a vzťahy medzi cirkvami sa stali jablkom sváru i v samospráve.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
