Prieskum skládky má zabezpečiť ministerstvo

Skládka tuhého komunálneho odpadu v Myslave patrí medzi objemovo najväčšie ekologické záťaže na Slovensku. Zaberá plochu 17 hektárov a je na nej uložených 2,5 milióna ton odpadu.

KOŠICE. Na mestské smetisko sa do roku 1997, keď bolo uzavreté, vozilo všetko. Nikto nevie presne, čo sa tam nachádza. Znehodnotené pozemky patria súkromným vlastníkom. Zbaviť sa tohto "špinavého" a nebezpečného dedičstva je problematické a mestská časť už veľmi dlho čaká na riešenie zo strany mesta.

Autá privážajú ďalšie tony

Každý vie, že je nevyhnutná jej rekultivácia, pripravené sú projekty, ale žiadne výsledky sa nedostavujú. Naopak, akosi všetky snahy a záujem o riešenie problému sa dostal do útlmu, ktorý nenecháva pokojnou samosprávu Myslavy. Zvlášť preto, že namiesto toho, aby sa začalo s jej sanáciou, hromadí sa tam nový odpad. Preto požiadala o vyjadrenie primátora, iniciovala stretnutie so zástupcami obvodného úradu životného prostredia, aby sa veci pohli dopredu.

"Okolo rekultivácie starej skládky sa nič nerobí. Dva mesiace čakáme na odpoveď z magistrátu, čo sa pripravuje, či sa niečo deje v čerpaní eurofondov, keď ešte ani žiadosť nebola podaná, ale na dva listy sme doposiaľ nedostali žiadnu odpoveď. Deje sa iba to, že sa naďalej na uzavretú skládku vozí stavebný odpad a možno aj iný. Firmy, ktoré tam vyvážajú, tvrdia, že to majú vybavené, len akosi neviem, s kým. Má mesto vôbec prehľad o tom, čo sa tam robí? Ešte ani raz ma nepresvedčil nikto o tom, že sa rekultivácia intenzívne pripravuje. Mám pocit, že všetko zaspalo," zareagoval starosta Myslavy Ján Gabštúr, ktorý sa práve vrátil z miesta, kde nákladné vozidlá vysypujú odpad.

Neskôr na vlastné trovy

Podľa neho, keby sa niečo chystalo, tak by dostal aspoň vysvetlenie. Odpoveďou mesta je iba mlčanie. Nikto sa vraj nestará o rekultiváciu, ale ani o skutočné uzatvorenie skládky a nikomu to neprekáža. Onedlho uplynie čas, dokedy bude možné žiadať o prostriedky z eurofondov. Potom už budú musieť mestá a obce s podobnými problémami financovať takéto projekty z vlastných peňazí.

Obnova zdevastovaného územia zostáva iba v plánoch. Veľa konkrétnych krokov sa neurobilo. Aj preto zostáva otázne, ako sa mesto s dlhom voči vlastníkom pozemkov, od ktorých si pred mnohými rokmi nikto nepýtal súhlas na ich zavážanie odpadmi, vysporiada.

Mesto hľadá možnosti

"Ide o environmentálnu záťaž, keďže lokalita nespĺňa podľa stavebného zákona náležitosti, ktoré by ju definovali ako skládku. Pozemky nepatrili Národnému výboru mesta Košice, čiže nemohli byť predmetom delimitácie. Sú vo vlastníctve asi 600 majiteľov. Predpokladáme, že odpad sa na skládku navážal s ich vedomím. Napriek tomu, že pozemky nepatria mestu, samospráva pristúpila k hľadaniu možností odstránenia a následnej sanácie záťaže," uviedla hovorkyňa magistrátu Lucia Mihoková.

Čaká sa na výzvu

Ako sa vyjadrila, mestu sa podarilo predĺžiť platnosť územného rozhodnutia o uzavretie a rekultiváciu starej environmentálnej záťaže formou sanačných opatrení, čo umožňuje uchádzať sa o financie z eurofondov v rámci operačného programu životné prostredie. Zatiaľ však nebola výzva zverejnená.

Mesto požiadalo listom ministerstvo životného prostredia o zabezpečenie inžiniersko-geologického prieskumu, ktorý je nevyhnutný na odborné posúdenie stavu. "Vzhľadom na závažnosť situácie a potrebu riešenia problému by sa mal robiť ešte v tomto roku. Súčasťou má byť analýza rizika a návrh opatrení na sanáciu a rekultiváciu územia. O začatí, priebehu a výsledku prieskumných prác v danej lokalite nás bude ministerstvo informovať a po ukončení poskytne aj záverečnú správu. Doteraz nás o začatí prieskumu neinformovali," uviedla hovorkyňa.