Sľuboval prácu, no chcel sex

Slovensko patrí medzi krajiny v Európe s najvyššou mierou nezamestnanosti. Voľných miest ubúda, a keď sa aj nejaké zamestnanie nájde, je slabo zaplatené.

To, že zohnať prácu s dobrým platom sa rovná výhre v lotérii, vedel aj 41-ročný Peter H. On síce zamestnaný bol, no rozhodol sa využiť skutočnosť, že tisíce iných a najmä žien, nie. Pred niekoľkými rokmi vymyslel a využíval fintu, ktorá mu nejaký čas prinášala aký-taký výsledok, no v konečnom dôsledku ho dostala do basy.

Peter bol obchodný zástupca istej východoslovenskej firmy. Mal k dispozícii služobné auto, na ktorom brázdil po republike krížom-krážom. Každá "služobka" mu zabrala tri-štyri dni a do mesiaca ich absolvoval aj päť. Peter bol síce ženatý a mal dve deti, no to mu nebránilo, aby na cestách nadväzoval náhodné známosti. Snaha i chuť mu nechýbali, no s realizáciou mal problémy. S pivným bruškom, trojitou bradou i miernou plešinou však nemohol čakať, že sa o neho ženy pobijú ako o Kramára. Keďže si uvedomoval hendikepy, rozhodol sa využiť lesť. Na tú prišiel vo chvíli, keď si v novinách všimol v kolónke "Hľadám zamestnanie" množstvo inzerátov.

"Predstavil sa ako majiteľ firmy, ktorý potrebuje sekretárku," spomínala na telefonický kontakt s Petrom 28-ročná Jana K. Figurovala ako jedna z desiatok jej podobných, ktoré si dali do novín krátky inzerát, že hľadajú prácu. Uviedla v ňom, koľko má rokov i aké vzdelanie, že ovláda strojopis, počítač i nemecký jazyk. "Povedal, že firma má kontakty s Rakúskom a musí často cestovať do Viedne. Preto potrebuje sekretárku, ktorá by počas jeho neprítomnosti dvíhala telefóny a keď bude treba, šla s ním aj do zahraničia." Samozrejme, Jana "zabrala". Údajný šéf firmy mal príjemný hlas, bol slušný a zavážilo aj to, že Jana bola už rok bez roboty.

"Stretli sme sa na dohovorenom mieste," pokračovala Jana. "Prišiel na aute, nasadla som a on vyrazil z mesta. Cestou povedal, že neďaleko hraníc má mať večer pracovné rokovanie s rakúskym dodávateľom a že tam dohodneme aj ďalšie podmienky našej spolupráce." Jane sa nový "šéf" pozdával. Rozprával zážitky z ciest a pridal pár vtipov. Skrátka, pohoda. "Keď sme sa blížili k hraniciam, pán H. zastal pri motoreste a vošiel dnu. Po chvíli sa vrátil a povedal, že obchodný partner príde až zajtra. Rozhodol, že prespíme v motoreste a rokovanie sa uskutoční ráno."

Samozrejme, Janu vývoj udalostí trochu zarazil, no keď jej "šéf" oznámil, že bývať budú oddelene, upokojila sa. Keď jej navyše oznámil, že za každú cestu, ktorú s ním absolvuje, dostane diéty a príplatky, zabudla aj na to, že so sebou nemá nič, v čom by prespala. "Pozval ma na večeru a na nej sme dohodli všetko, čo sa týka našej spolupráce," blížila sa Jana k vyvrcholeniu krátkeho pracovného pomeru. "Zrátala som si, že za mesiac by som mohla zarobiť až 18-tisíc na ruku."

Napokon z lukratívnej práce ani pláce nebolo nič. "Po večeri ma pán H. zavolal do svojej izby, že potrebuje niečo naklepať na stroji. Vôbec som si neuvedomila, že keď sme niesli veci z auta, žiadny stroj sme nemali. Vtedy to bolo také presvedčivé." Zo sna Jana vytriezvela vo chvíli, keď ju Peter usadil na posteľ. "Povedal mi, že ako šéf čaká od sekretárky oddanosť. Absolútnu. Vo všetkom. Chvíľu som nechápala, no za okamih mi došlo, o čo mu ide. To keď ma zvalil na posteľ a snažil vyzliecť..."

Jana nebola ľahká korisť. Po piatich minútach zápasenia Petrovi došlo, že s touto "sekretárkou" si v ten večer neužije. Keď boj o jej lono vzdal, ospravedlnil sa nechal Janu odísť. "V izbe som sa zamkla a dobré dve hodiny som nevedela zaspať. Ráno mi pán H. oznámil, že ma prepúšťa. Vraj som neuspela." Ani ju neodviezol domov. Vyplatil izbu, nasadol do auta a odfrčal. "Neviem, prečo som to neoznámila na políciu. Asi som sa hanbila a možno preto, že vlastne k ničomu nedošlo. Políciu som kontaktovala až vtedy, keď som si v novinách prečítala správu o tej znásilnenej...

Keď Peter neuspel s Janou, pokúsil sa o repete. Keď si dohodol schôdzku s 31-ročnou Alenou R., stretli sa v reštaurácii. "Bola som z tej ponuky natešená," spomínala matka dvoch detí. "Objednal kávu i víno, rozprával o služobných cestách a ponúkol mi 15-tisíc plat a prémie podľa zisku." Potom nasadli do auta a "šéf" vraj povedal, že idú do druhého mesta dohodnúť nejaký obchod. Alena R. začala tušiť, že niečo nie je v poriadku až vtedy, keď auto počas jazdy lesom zabočilo na vedľajšiu cestu medzi stromy.

"Kým som sa spamätala, auto prešlo asi sto metrov a zastalo. Pán H. sa domáhal sexu. Hrozil, že ak nebudem povoľná, z môjho zamestnania nebude nič a môžem prísť k úrazu. Kým sme zápasili, vravel, že lesy sú husté, nikto nevie, kam som šla. Keď povedal, že ľudské telá sa v lese oveľa rýchlejšie rozkladajú, vzdala som to... Myslela som na svoje deti." Pud sebazáchovy rozhodol. Alena sa násilníkovi podvolila a na sklopených sedadlách si vytrpela, kým si užíval s jej obnaženým telom. "Keď skončil, prikázal mi, aby som mlčala, lebo inak si ma nájde a umlčí. Odviezol ma do mesta a keď som vystupovala, podával mi tisíc korún." Samozrejme, Alena odmietla. Čo však bolo dôležité, počas jazdy späť sa jej podarilo zobrať jedno z tlačív, ktoré videla v aute. "Bola som rozhodnutá, že to oznámim na polícii. Ešte som si zapísala aj číslo auta."

To nebolo nič platné. Peter H. ukradol pár ešpézetiek, ktoré pri záletoch montoval na služobné vozidlo. Takto si bol istý, že aj keby ho nejaká žena udala, podľa auta ho nik nevypátra. Alenou ukradnuté tlačivo z firmy, v ktorej pracoval, však bolo pre kriminalistov dobrou stopou. Po niekoľkých dňoch preverovania ho Alena identifikovala a keď sa správa o jeho čine i odhalení objavila v správach, prihlásila sa na polícii aj Jana. Ďalšia prípadná obeť už nie, hoci vyšetrovatelia výzvu opakovali ešte dva týždne.

Za znásilnenie i pokus oň a vydieranie vyfasoval otec rodiny 5 rokov za mrežami.