Keď sa však povie cukrárka, ľudia si väčšinou predstavia bežnú narodeninovú tortu, linecké pečivo či dobošové rezy. Sú však aj také cukrárky, ktoré sa od bežných noriem akoby odklonili. Pomocou vlastnej fantázie vytvoria z múky, vajíčok a ostatných prísad priam umelecké diela. Monika Hudová z Čane začínala s bežnými tortami. Teraz však pečie vlaky, autá, zvieratá, ľudí a neodmietne ani torty "pre dospelých".

"Robím len torty. To je môj najväčší koníček," hovorí Monika. "Zákusky ma nebavia, zato na takej torte sa viem poriadne ´vyšaliť´. Je to moje veľké hobby, pri ktorom sa aj odreagujem. Keď mám nejaký stres, zatvorím sa do kuchyne a pečiem. Koncom týždňa zvykne prísť niekto z mojej veľkej rodiny s vajíčkami či inými surovinami a už mám o zábavu postarané."

Kto by však čakal bežné srdiečka či čokoládové torty, je na omyle. Monika sa vyžíva v autíčkach, telefónoch, motorových pílach. Manžel ju v tom podporuje, tiež sa mu jej výtvory páčia. Aj príbuzní Moniku chvália a sú na ňu pyšní. Pre cudzích nepečie, zatiaľ iba pre rodinu a kamarátov. Každá torta je malé umelecké dielko.

Začiatky boli ťažké

Vzťah k pečeniu Monika nikdy nemala. O tom, že bude piecť, rozhodla náhoda. Keď si po základnej vyberala strednú školu, ponúkli je dve možnosti – zlatníčka a cukrárka. Obe dosť netradičné. Cukrárka ju lákala viac, ako to druhé povolanie. "Som vyučená cukrárka, desať rokov som však nepiekla. Len občas pre rodinu a vtedy, keď mali moje dcérky narodeniny. Asi pred rokom som objavila jednu internetovú stránku, kde sa stretávajú ženy s touto záľubou - netradičnými tortami. Začala som tam chodiť a úplne ma to chytilo. Po škole som totiž piekla bežné torty, keď som bývala vo Vyšnej Myšli. Rodine veľmi chutili a leteli najmä čokoládové. V tm čase som o nejakých netradičným ani nesnívala. Potom som sa vydala, prišli deti a ja som piekla ešte menej. Vyslovene už len na narodeniny."

Vrátiť sa k tomu po desiatich rokoch bolo ťažké. Zo začiatku jej to nešlo, no postupne sa vypracovala. "Moja prvá roláda dopadla veľmi zle. Nemala som žiadny recept a tak som ju pokazila, že sme z nej nakoniec mali piškóty, taká bola tvrdá. Nedala sa jesť, tak vyschla. S mojimi prvými lineckými koláčikmi by som zas niekomu mohla rozbiť hlavu. Potom sa to podľa receptúr našťastie zlepšovalo." Pri pečení teraz používa okrem bežných surovín rôzne "veci", o ktorých my, bežní necukrári, nemáme ani poňatie. Od vypichovadiel na kvety a fólie na odtláčanie do marcipánu, ktoré vytvoria akoby poťah, až po mnohé iné veci.

Domy, telefóny, papučky, traktory, postavičky, cigarety a mnohé iné. Ako to všetko robí? "Upečiem si pláty, naplním ich, spojím a potom ručne vyrezávam a modelujem," prezradila Monika časť zo svojho kumštu. "Nemám formy. Mám len klasické ako každý – srdiečko, štvorce. Obrázok, podľa ktorého mám robiť tortu, si prefotím a napodobňujem ho. Zavolá mi napríklad kamarátka, že potrebuje pre dcéru na osemnástku Volkswagen Golf. Zoženiem si teda obrázok, napečiem pláty, naplním a vyrezávam požadovaný tvar. Potom ho už len vhodne dozdobím."

Koľko takýchto rôznych tort už Monika napiekla? "To vôbec nemám spočítané. Odhadujem, že za posledný rok ich bolo okolo sto. Moja najobľúbenejšia, na ktorú som bola najviac pyšná, bola bielo–zlatá svadobná na troch poschodiach na stojanoch. Mne sa veľmi páčila. Robila som ju asi päť dní. Najprv ružičky, potom cestá a na koniec plnky. Zatiaľ sa nestalo, že by som niečo na záver pokazila. Robila som však jednu tiež trojposchodovú svadobnú, ktorú potom niesli do Košíc. V aute ju starší pán držal na kolenách. Tým, že auto nadhadzovalo a torta bola ťažká, spodné poschodie sa preborilo. Potom mi volali a ja som ju šla zachrániť. Prerobila som ju na dvojposchodovú a bolo to v poriadku."

Bez pečenia je nervózna

Zatiaľ sa teda podarilo všetko, čo Monika zo sladkých surovín vyčarovala. Ale sú aj chvíle, keď má chuť vyhodiť tortu z okna. Našťastie sa upokojí a neurobí to, lebo jej dôjde, že sa s tým trápila aj niekoľko dni. To by teda bola veľká škoda. "Keď sú horúčavy, pečiem menej, lebo torty sa zvyknú v teple topiť. To sú také chvíle, keď si vždy hovorím: koniec, už to robiť nebudem... No vždy sa to nejako utrasie a pečiem ďalej. Pečiem len koncom týždňa, vo štvrtok a v piatok, víkend už chcem mať voľný. Stalo sa, že sa nikto neozval týždeň - dva a ja som začínala byť nervózna, že nemám do čoho pichnúť, keďže pečiem, len keď je príležitosť. Doma, len tak z nudy, už nepečiem, my sme už odrezkov a zvyškov plniek prejedení."

Najťažšie na celej výrobe torty je podľa Moniky pečenie cesta. Môže sa s ním všeličo stať. Čo je naopak jej najobľúbenejšie, to je zdobenie. Šľahačkou, sladkými doplnkami, ozdobami, marcipánom. V tom sa Monika vyžíva. Stačí sa pozrieť na fotky tort a hneď musí byť každému jasné, že má veľkú dávku trpezlivosti. Niektoré totiž obsahujú aj také detaily, že iný by nad takou robotou len mávol rukou. A rodinka má občas naozaj zvláštne požiadavky, od zaľúbených cez motoristické, až po futbalové a mnohé iné.

Na jednej torte sú napríklad úplne vyzdobené malé papučky pre novorodenca, na inej sa hadí vláčik po koľajniciach i s nákladom kopcovitou krajinou s potôčikom, na tretej je hnedá Honda Civic či červené Ferrari. No a kto by si už len nechcel zavolať z takého čokoládového telefónu! Dvojročné dievčatko, ktoré dostalo dvoch marcipánových medvedíkov, ktorí vyzerali ako z pravého plyšu, muselo byť poriadne nadšené. Medvedica má sukničku a mašľu a medveď klobúk. Iného chlapca zasa potešil modrý autobus. Ďalšieho motoristu určite potešil modrý skúter či traktor alebo priamo na torte gélovými farbami namaľová verná kópia červenej favoritky. Fantázii sa teda skutočne medze nekladú. Človeku príde až ľúto, že je to vlastne určené na zjedenie.

Netradičné

Rodinka, keďže vie, akú zručnú cukrárku má, chce upiecť všetko možné. A Monika je odvážna, trúfla by si na všetko. "Na 99 percent by som vedela tortu podľa obrázka napodobniť. Dostávam však aj požiadavky, ktoré ma zo začiatku trošku vystrašia, či to zvládnem. Taká bola aj požiadavka upiecť motorovú pílu pre lesníka na 50. narodeniny. Motorová píla sa ´robila´ dva dni. Jeden deň som piekla a druhý deň to všetko dávala dokopy. Takže skoro 48 hodín v kuse. Celá torta bola urobená z marcipánu, čokolády a plátov. Tie som napiekla a stočila so rolády. Píla – to boli tiež pláty a v nich vyrezané zuby. Všetko, čo na torte bolo, sa dalo aj zjesť."

Po takom dlhom čase výroby by Monike mohla torta prirásť aj k srdcu. No s tým problém nemá. Teší ju, že sa jej torta páči a že zákazníkovi chutí. Hoci, niektorým je skutočne ľúto sladké umelecké dielo zjesť. Lebo aj taký zážitok má. "Robila som raz autíčko pre chlapčeka. Asi osemročného. Keď šla jeho mama rozkrájať tortu, držal jej ruku a strašne plakal. Nechcel dať tortu za nič rozrezať. Držali ju teda asi tri - štyri dni, až potom sa im ju podarilo nakrájať..."

Veľkou výzvou bola pre Moniku futbalová torta. Poschodová, aj s jedenástkou hráčov, ktorí ležia a sedia po okrajoch zeleného marcipánového trávnika. Jedenásť vymodelovaných postavičiek z marcipánu v modrých trenírkach a modro-žltých tričkách. S vlasmi, kopačkami, i s pohárom pre víťaza. "Robila som ju pre manželovho kamaráta. Tri - štyri dni s ňou všade chodil a ukazoval ju. Boli aj vo futbalovom klube mesta Košice. To bol jeden z takých milých zážitkov pre mňa."

Monika dostáva aj iné objednávky. Medzi fotkami jej tort sa nájde pár netradičných so ženským poprsím. Zahalené, jemne odhalené, dokonalá pastva pre mužské oči. A ako na to? Upečie sa klasické srdce, na to sa naleje punčovina, pridajú sa odrezky a Monika musí vymodelovať prsia, skoro ako plastický chirurg. Nahé prsia je však dobré zakryť. Najlepšie cukrovou čipkovanou podprsenkou. Na to sa používa špeciálna priesvitná silikónová fólia. Tá má rôzne výstupky ako čipky. Na to sa rozvaľká marcipán či iný materiál. Priloží sa a vzor sa pekne odtlačí.

Namiesto penisu našla uhorku

Nedávno Moniku navštívila sesternica, ktorá chystala rozlúčku so slobodou. Vypýtala si skutočn netradičnú - erotickú tortu. Keď si po ňu zákazníčky prišli, ostali šokované, ako sa to autorke podarilo. Dvadsaťpätročné baby nad tým výtvorom skákali od radosti. Monike sa totiž podarila kópia mužského pohlavného údu. "Keď som ho robila, moje dievčatá nesmeli vstúpiť do kuchyne. Musela som byť rýchla, no ono to nechcelo ´stáť´. Užila som si pri tom svoje. Nakoniec som do ´toho´ dala drevenú špajlu a držalo ´to´. Manžel asi nebol spokojný, lebo v noci vymenil penis za uhorku. Ráno som ostala šokovaná, čo sa to stalo," smeje sa. Na otázku, či nemá zábrany niečo také piecť, Monika odpovedá, že nie. Jediné, čo musí urobiť, je ustrážiť deti za dverami kuchyne. Rodina túto tortu ešte nevidela, jej reakcie sa možno uvidia časom...

Zdá sa, že keď Monika raz prestane piecť, cukrárske žezlo odovzdá jednej z dcér. Staršia síce viac inklinuje k počítaču, no mladšia pomáha mame. Tá je na ňu pyšná, lebo v šiestich rokoch už dokáže urobiť marcipánové ruže. Mame teda pomáha, a tým rozširuje rodinný podnik. Monika totiž priznáva, že by sa rada dala aj na podnikanie, no zatiaľ ešte nie. Fantázie má dosť a zákazníci, keď si prezrú jej výtvory, aj sami prídu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári