Korzár logo Korzár Košice
Nedeľa, 13. jún, 2021 | Meniny má AntonKrížovkyKrížovky
PO PRVÝ RAZ HO IBA NAPOMENULI, PO DRUHÝ RAZ DOSTAL DVA MESIACE

Na festivale Street Art Comunication sa zúčastnili aj writeri zo zahraničia

Na grafity a sprejerov majú ľudia rôzne názory. Väčšina považuje ich výtvory po stenách budov len za poškodzovanie majetku. Tých, ktorí ich výtvorom rozumejú a pokladajú ich za umenie, je menej.

Práve preto začali v Košiciach ľudia, venujúci sa pouličnému umeniu, organizovať rôzne legálne akcie, ktorými chcú vylepšiť svoj obraz v očiach verejnosti a priblížiť im svoju kultúru. Jedna z veľkých akcií tohto druhu sa v našom meste konala minulý týždeň. V rámci festivalu Street Art Comunication skrášlilo steny internátov na Medickej ulici niekoľko umelcov zvučných mien. Niektorí boli dokonca profesionáli, ktorí sa maľovaním grafitov živia. O tom, čo pre nich pouličné umenie znamená a aké myšlienky ním chcú prezentovať, sme sa pozhovárali s tromi zahraničnými hosťami.

Zrejme najväčšou umeleckou hviezdou festivalu bol 35-ročný Pierric z Lyonu. Francúz, maľujúci pod prezývkou Cart1, sa venuje pouličnému umeniu od svojich 20 rokov. "Pochádzam zo štvrte, ktorá je podobná Bronxu v New Yourku. Je preplnená pestrou kultúrou, grafitmi i špecifickým životným štýlom. Celá kultúra grafitov vo Francúzku pochádza práve z miesta, kde som sa narodil," vysvetľuje Pierric.

Keď bol mladý, pouličná kultúra ho zaujala svojou slobodou a tým, že mu ponúkala veľa možností. "Myslím, že si umenie vybralo mňa, nie naopak. Páči sa mi kreativita, ktorá sa s tým spája. Robím svoje veci, podpisujem sa pod ne a nikoho nenapodobňujem." Už 12 rokov je Pierric profesionálom. "Maľovaním grafitov sa živím. Je to skvelé povolanie, stále cestujem, môžem sa vyjadriť, je to veľmi kreatívne. Do budúcna na tom neplánujem nič meniť."

Vo Francúzsku je sprejerská kultúra o poznanie rozvinutejšia ako v našich zemepisných šírkach. Napriek tomu tam úrady voči sprejerom postupujú rovnako tvrdo ako u nás. "Keď ma chytili policajti prvýkrát, dostal som napomenutie a pokutu. No keď ma chytili druhýkrát, putoval som za mreže. Vo väzení som bol dva mesiace." Na taký postoj svojej krajiny voči pouličnému umeniu má Pierric veľmi ťažké srdce. "Dva mesiace vo väzení by dostal aj človek, ktorý by niekoho prešiel autom a zabil ho. Ja som nikoho nezabil, nechápem teda, ako je možné, že sa voči mne postupovalo rovnako tvrdo."

Maľuje iba sprejom a má špecifickú techniku. Veľa sa pohybuje, svoje maľovanie by prirovnal k tancu. "Najčastejšie zobrazujem rôzne postavičky. Môžete to vidieť aj na výtvoroch, ktoré kreslím v Košiciach." Kreslí malé postavičky, ktoré robia nejakú činnosť, spájajúcu sa s miestom, kde sú namaľované. Preferuje najmä steny. "Vlaky sú stále o tom istom. Steny budov sú v každej krajine iné, líšia sa svojou architektúrou."

Pierric sa umeniu priučil najprv na ulici, neskôr študoval osem rokov grafiku a moderné formy umenia. "Mám rád pestrosť štýlov, slobodu a otvorenosť. Tak ako v reálnom svete, aj pri grafitoch obľubujem, keď neexistuje len jedna cesta, ale keď sa navzájom miešajú rôzne techniky a postupy." Dodáva, že aj práve preto, že na košickom festivale maľovali umelci s rôznymi myšlienkami a postupmi, sa mu tu veľmi páčilo.

Svojím umením chce hlásať myšlienky mieru. "Práve preto momentálne cestujeme s projektom Write For Freedom po celej Európe." On už maľoval v mnohých krajinách. "Sprejoval som v Nemecku, Španielsku, Hondurase, Maroku, Egypte i vo Veľkej Británii. Neviem povedať, v ktorej krajine sa mi páčilo najviac. Každá z nich má niečo do seba, niečím ma inšpiruje." Stále má však jeden nesplnený sen. "Chcel by som ísť maľovať na Kubu. Jeden sprej farby tam však stojí 25 eur, čo je naozaj šialené," usmieva sa Pierric.

Grafity pre neho znamenajú mier. Sťažuje sa, že v jeho krajine v poslednom čase prevláda zlý mrav, kvôli čomu ľudia grafitom nerozumejú. "Francúzi nemajú radi grafity, ale svoje ego a filmy o zbraniach. Začínajú sa podobať Američanom. Mrzí ma to, našťastie však existujú aj výnimky," dodal Pierric ma záver.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Na policajnej stanici ho držali bez možnosti napiť sa a vymočiť

Dmitrija z Kazachstanu poznajú v komunite pouličných umelcov pod prezývkou Chemis. Tento 22-ročný umelec začal s grafitmi v roku 2002. "Pohyboval som sa v prostredí plnom hip-hopu. Odtiaľ je to ku grafitom veľmi blízko. Takto som sa k nim dostal ako 15-ročný aj ja," spomína Dmitrij, ktorý v minulosti skúšal aj "repovať". Na pouličnom umení ho zaujala možnosť pretvárania nudného výzoru miest. "Páči sa mi, že môžem zmeniť škaredé šedé betónové steny na niečo, čo to oživí. Vo všeobecnosti však rád pracujem s terénom. Ak je niekde napríklad okno, rád kreslím, ako z neho niekto lezie. Maľovať nudné obrázky na stred holej steny ma nebaví."

Jeho rodina nebola zo začiatku nadšená z toho, že s maľovaním grafitov začal. Musel to dlho tajiť. "Keď som šiel kúpiť moje prvé spreje, klamal som, že ich potrebujem kvôli tomu, aby som na našu novú nádobu na odpad napísal číslo. Po tom, čo som ju označil, som šiel sprejovať pod most." Vážnejšie sa začal grafitmi zaoberať až po tom, čo sa presťahoval z rodného mesta Uralsk do Benešova v Českej republike. "U nás v Kazachstane niečo ako street art komunita neexistuje. Práve preto by som sa tam v budúcnosti rád vrátil a skúsil niečo založiť."

Dimitrij maľuje len sprejmi. Nepoužíva štetec ani žiadne iné pomôcky. "Spravidla sprejujem voľnou rukou, nepoužívam žiadne šablóny alebo niečo podobné." Nadnesene dodáva, že jeho najobľúbenejším motívom sú ženy. "Rád kreslím postavy, ale aj nejaké 3D zobrazenia. Nechcem sa nijako škatuľkovať."
Nie je sprejerom, ktorý sa sústredí len na dizajn. Svojimi výtvormi chce vyjadrovať určité myšlienky. "Vždy sú to vážne veci. V Košiciach som napríklad nakreslil oči, ku ktorým ešte dokreslím rozlievajúcu sa krv. Majú symbolizovať preliatu krv ľudí všetkých národov. Je to o tom, že trpia všetci, bez ohľadu na to, akej národnosti či rasy sú." Na tento výtvor spotrebuje zhruba 30 až 40 plechoviek farby.

Jeho najobľúbenejším podkladom na grafity sú dobre viditeľné steny. Vraj, aby to malo nejaký zmysel. Nie všetci sú však jeho skrášľovaním budov nadšení. Ako každý sprejer aj on mal problémy s políciou. "Zažil som aj naháňačky. Dokonca som si raz niekoľko hodín posedel na policajnej stanici bez toho, aby mi dovolili napiť sa, či ísť na záchod." V poslednom čase so strážcami zákona vychádza dobre. "Väčšinou to už dokážem nejako ´vykecať´. Niektorým policajtom sa dokonca moje kresby páčili."

Tým, že maľuje zaujímavé grafity, oslovuje aj okoloidúcich ľudí. No ich reakcie sú protichodné. "Keď maľujem, okolo zámerne prechádzajú najmä starší ľudia. Nasilu pokašliavajú, aby mi dali najavo, že im sprej smrdí. Keď však kresbu dokončím, zastavia sa pri nej a chvália ma, že je to pekné." Najpozitívnejšiu reakciu zažil v Maďarsku. "Maľovali sme uprostred ničoho. Sprejovali sme steny vedľa cesty v strede poľa, ktorá spája dve mestá. Zastavilo pri nás jedno auto. Vystúpil z neho muž so synom, ktorý vraj študoval dizajn. Sledovali ma pri práci a po chvíli odišli. Popoludní sa však vrátili a doniesli nám niekoľko tašiek preplnených kadejakými dobrotami, maďarskými klobásami či teplým vareným jedlom. Nerozumel som im ani slovo, ale bolo to pekné," spomína Dmitrij.

Jeho meno stojí aj za zaujímavým projektom "Write for freedom". V rámci neho pricestoval aj do Košíc. "Je to grafitti turné po celej Európe. Niekoľko umelcov jazdí po rôznych krajinách, kde svojimi výtvormi šíri myšlienku boja proti násiliu v rôznych formách." Týmto projektom chce tieto myšlienky dostať najmä do pouličných komunít, kde sa ich členovia o podobných vážnych problémoch často nemajú odkiaľ dozvedieť.

Dmitrij je stále amatérskym sprejerom. "Rád by som si grafitmi aj zarábal, no spoliehať sa na to nemôžem. Študujem cestovný ruch, maľovanie mám skôr ako hobby," uzavrel kazašský umelec.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď ho policajti naháňali, varovne vystrelili do vzduchu

K sprejerským akciám v našich končinách už neodmysliteľne patria zástupcovia pražskej sprejerskej komunity. Minulý týždeň maľoval steny internátov na Medickej ulici 21-ročný Michal. "Na základnej škole mi učitelia vraveli, že viem pekne kresliť. Samozrejme, že som to nebral vážne, maľovaním som sa nijako nezaoberal." Neskôr však spoznal grafity a tie jeho vzťah ku kresleniu zmenili. "Keď som bol štvrták, cestou autobusom som si všimol po stenách rôzne ´čmáranice´. Pýtal som sa mamy, prečo tam sú. Odpovedala mi, že sa nesmú kresliť. To mi, pochopiteľne, nestačilo..." V piatom ročníku si už začal na papier maľovať prvé písmená - pokusy o grafity.

Keď bol Michal starší, kamaráti mu vysvetlili, o čom grafity sú, že existujú určité sprejerské skupiny, skratky a podobne. "S kamarátom, ktorý mal viac peňazí, sme nakúpili spreje a šli maľovať na jednu ilegálnu akciu. Nikto nás tam nepoznal, a tak nám plnú tašku sprejov ukradli." Učil sa teda radšej na ulici. "Bolo to ťažké. V tom čase som ešte musel chodiť domov o desiatej večer. Počas dňa zas okolo mňa na ulici chodili ľudia."

Bolo ťažké spoznať sa so skúsenejšími sprejermi. Rozhodol sa teda s kamarátmi zo sídliska založiť vlastnú komunitu. "Boli sme začiatočníci a nešlo nám to. V Prahe je pre začiatočníka veľmi ťažké presadiť sa." Pocítili aj konkurenčný boj. "Keď sme pomaľovali prvé vlaky či budovy, chodili nám sms-správy, že dostaneme bitku. Stále nám niekto odkazoval, že nemáme chodiť tam a tam. Aj do práce mi niekto volal, že ma prejde buldozérom. Dnes už so všetkými tými ľuďmi maľujem spolu," hovorí Michal s úsmevom.

Grafity a street art by definoval ako kombináciu vandalizmu a umenia. "Vandalizmus je však slovo, ktoré zavádza. Ja to miesto, ktoré pomaľujem, nechcem zničiť. Keby som chcel, spravil by som to zbíjačkou." Maľuje najmä sprejmi, no z Prahy je naučený používať mnoho iných techník. "Raz som napríklad maľoval aj omietkou." V minulosti sa so svojimi výtvormi rád "pohral". "Maľoval som zložité 3D obrazy, aby vyzerali plasticky. Niekedy mi to trvalo aj tri dni. Potom mi však zopárkrát maľbu presprejoval niekto, kto má v Prahe veľké meno, a rozhodol som sa svoj štýl zmeniť. V Prahe teraz letí skôr novodobejšie, rýchlejšie sprejovanie založené na švihu rukou." Záležať si dáva najmä na dizajne, o obsah mu až tak nejde.

S pražskými policajtmi zažil Michal svoje. Dvakrát ho zadržali. "Raz ma prichytili na frekventovanom mieste. Naháňali ma, vystrelili aj varovné výstrely do vzduchu. Druhýkrát ma chytili pri železničnej trati. Bolo to miesto, ktoré nikomu neprekážalo a čudoval som sa, že nás za to riešili. Taktiež sme sa naháňali. Policajt za mnou utekal z jednej strany, na druhej strane bol tunel. Nechcel som riskovať, že ma prejde vlak..." Kvôli dvojnásobnému prichyteniu bol súdený a dostal polročný podmienečný trest. "Železniciam som sa ospravedlnil, dokonca mi vrátili tašku s farbami. Bol som ešte malý a nebolo veľmi príjemné vidieť rodičov, ako po mňa prišli na políciu."

Michal sa považuje za amatérskeho umelca. Zákazkám za peniaze sa však nevyhýba. "Maľovanie mám len ako koníček. Študujem odbor umelecký stolár a zrejme sa tým budem v budúcnosti aj živiť," uzavrel.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  4. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  7. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov
  8. Od zmesi plynov po sofistikovanú kvapalinu
  9. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát
  10. Tipy a triky na spracovanie letného ovocia
  1. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  4. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  7. Prešovský McDonald’s podržal zamestnancov počas pandémie
  8. Hrajte futbal ako Valábik! Lopty rozdáva po celom Slovensku
  9. Medzi zateplením minerálnou vlnou a PUR penou sú veľké rozdiely
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 10 017
  2. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 8 762
  3. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 532
  4. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 296
  5. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 7 764
  6. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 683
  7. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 7 481
  8. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 7 480
  9. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 7 289
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 6 915
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Francis Fukuyama.

Hlavná myšlienka konca dejín platí dodnes, hovorí americký politológ.


10. jún
Matúš Krčmárik.

Kazateľ konca dejín si za ideou stojí.


10. jún
Christian Eriksen.

Zápas EURO 2020 prerušili, po dohode oboch tímov sa zápas dohral.


Sportnet 12 h

Takýto drastický záver školského roka sme si mohli odpustiť.


11. jún

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop