Danu Velďákovú spočiatku prekvapili poloprázdne tribúny

Dana Velďáková potvrdila svoju príslušnosť k svetovej trojskokanskej špičke. Z majstrovstiev sveta si odváža cenné ôsme miesto, čo bolo po bronze kladivárky Hrašnovej druhým najlepším výsledkom slovenského reprezentanta.

"Keby mi niekto pred majstrovstvami povedal, že skončím ôsma, jednoznačne by som to brala," potvrdzuje D. Velďáková. Na pozíciu v užšom finále jej stačil výkon 14,25 m, navlas rovnako ďaleko dopadla aj v kvalifikácii. "Lepšie sa mi skákalo v kvalifikácii. Tam, nebyť prešľapu, mohla som skočiť okolo 14,50. Vo finále to bolo už trošku iné, možno som až veľmi chcela a už to nešlo tak uvoľnene."

Podľa samotnej pretekárky to nebolo ani tak nervozitou. "Skôr mi nesedelo, že sa skákalo neskoro večer. O deviatej som cítila, akoby som sa už nevedela prebrať. Snažila som sa bojovať v každom pokuse, ale ani pri rozbehu to nebolo také ako v kvalifikácii." Ani ostatné trojskokanky vo finále zrejme neboli v optimálnej pohode, lebo diváci neboli vo väčšine prípadov svedkami žiadnych oslnivých výkonov. Dana Velďáková teda mohla pokojne skončiť vo výsledkovej listine aj vyššie. "Mrzelo ma to, lebo fakt sa neskákalo veľa. Náš sektor však na skoky veľmi vhodný podľa mňa nebol, i keď niektoré dievčatá predviedli pekné výkony. Väčšina však neskákala vôbec nič. V pružnosti chyba nebola, ale povrch rozbežiska bol dosť pomalý."

Košická atlétka sa na ME blysla nielen umiestnením, ale aj nechtami namaľovanými vo farbách trikolóry. "Vymyslela to chodkyňa Gáliková. Doniesla lak, či súhlasíme, že si namaľujeme nechty. Štyri baby sme sa na to dali. Bolo to pekné. Vyzerali sme však trochu ako Rusky, tak potom sme rozmýšľali, ako si tam nejako dokresliť dvojkríž, ale šlo to veľmi ťažko, nedarilo sa nám to, tak sme sa na to vykašľali," smeje sa naša reprezentantka, pre ktorú je tento rok úspešný. Po bronze na halových majstrovstvách Európy skončila na MS v elitnej desiatke a vo vrecku už má aj postup do finále Svetovej atletickej tour. V Berlíne sa jej vcelku páčilo, aj keď najprv nie celkom fungovala doprava z hotela na štadión. "Spočiatku nás prekvapili poloprázdne tribúny. Štadión bol obrovský, ale nie zaplnený. Postupne si však ľudia našli cestu aj za tie strašne vysoké ceny vstupeniek. Páčilo sa mi, že nefandili len domácim Nemcom, hoci pri nich burácali ohromujúco, ale tlieskali aj ostatným."