V berlínskom daždi Jane Velďákovej postup nekvapol

Kým jej dvojča Dana môže byť po atletických majstrovstvách sveta v Berlíne spokojné, ona ani zďaleka. Hoci diaľkárka Jana Velďáková papierovo nepatrila medzi favoritky na postup do finále, aj tak ju nevydarené vystúpenie mrzí.

Na MS skončila na 32. mieste z 36 štartujúcich. Tabuľka najlepších tohtoročných výkonov ju síce na miesto okolo tridsiatky pasovala, ale ona sa chcela týmto štatistickým ukazovateľom vzoprieť. Už aj preto, že diaľka je tohto roku veľmi vyrovnaná a v 15-centimetrovom rozpätí sa tlačila drvivá väčšina pretekárok, takže rozhodovať mala momentálna dispozícia.

Priebeh kvalifikácie napokon potvrdil, že medzi finalistkami naozaj mohla figurovať. Na postup totiž stačilo aj 652 cm a v Jana v tejto sezóne skočila už aj 662. Žiaľ, na šampionáte bola od toho v nevľúdnom daždivom počasí poriadne ďaleko a výsledkom bolo iba 616 cm plus dva prešľapy. "Sama neviem, aké z toho mám pocity, ale určite nie dobré. Vedela som, že mám na lepší výkon. Pri rozbehoch som sa cítila super, no po prvom pokuse sa rozlialo. Ten, kto si zaistil úvodným pokusom postupový výkon, bol vo výhode. Ja som vedela, že na to mám, ale zase mi to nevyšlo," vraví J. Velďáková. Na rozdiel od šampionátu pred dvoma rokmi v Osake, tak tentoraz ostala pred finálovými bránami. "Jasné, že som si uvedomovala, že tabuľkovo na tom nie som najlepšie. Bola som teda pripravená aj na to, že do finále nepostúpim. Vedela som však, že mám šancu, ak sa všeobecne bude skákať menej. Nakoniec stačilo 652 cm a ja som v poslednom pokuse s miernym prešľapom letela za hranicu 655 cm. To by stačilo. Aj ten pokus, z ktorého bolo napokon 616 cm, mohol byť postupový, lenže na odraze ma podlomilo."

Z troch pokusov opäť dva prešľapy, to sa ťažko pomýšľa na vyššie méty. Jana sa stále trápi s neplatnými pokusmi. "Iste, všetci mi hovoria to isté. Ja ani už neviem, čo k tomu povedať. Natrénované mám, skáčem ďaleko, ale do odrazu sa túto sezónu trafiť neviem. Šport je aj taký, že raz to ide, inokedy nie."

Daždivé počasie na pohode nepridalo, hoci 28-ročná atlétka sa priznala, že do určitého času sa jej v daždi skákalo dobre. Od istej udalosti má však blok. "Keď pršalo, lepšie som zaťahovala krok a na doske som sa nešmýkala. Aj osobný rekord 666 cm som si skočila v takomto počasí. Pred dvoma rokmi na mítingu v Nemecku sa mi však hneď v prvom pokuse pošmykla noha na doske a letela som tak nekontrolovateľne, že som padla do piesku rovno na chrbát. Po dopade som chvíľu nevedela, kde som a čo sa deje. Mám to stále v podvedomí. Určite sa však ani na toto teraz vyhovárať nechcem. Bojovala som, ale žiaľ," povzdychla si pretekárka ATU Košice.