Druhá brána leta

Naši predkovia nazývali mesiace máj a september bránami leta - začína Urbanom (25. 5.) a končí Matúšom (21. 9.). Ibaže, na rozdiel od piateho mesiaca roka, ktorý býva hladný, lebo nová úroda ešte len kvitne a rastie, ten deviaty je sýty a žičlivý - sú dožinky a oberačky v sadoch, vinobrania, vykopávajú sa zemiaky a zbiera úroda aj iných produktov.

V niektorých rokoch štartuje september jediným tradičným ochladením - podľa oslávenca z 1. 9., nazvaného aj egidským (svätý Egídius), ktoré sa s pravdepodobnosťou okolo 60 percent vyskytuje v posledných augustových dňoch do 5. 9. Ale potom, v priaznivých rokoch, prichádzajú najprv mariánske leto (podľa sviatkov Panny Márie - 8. 9. sviatok narodenia Matky Božej, 15. 9. Panny Márie Sedembolestnej) a leto svätej Ľudmily (16. 9.) i svätého Matúša (21. 9.), na kedy pripadá i pohyblivý termín jesennej rovnodennosti.

Po nej už znalci každé teplé obdobie správne nazývajú babím letom - a ak sa vydarí, niekedy nás teplom obdarúva až do začiatku novembra. V Európe ho poznáme pod názvom leto svätého Michala (29. 9.), v Česku letom svätého Václava (28. 9.). Najslávnejšie septembrové pranostiky už však varujú pred ľadovými dotykmi, prvými hmlami, sychravosťou, keď o svätej Ľudmile v Česku vravia: od Ludmily světice, obouvej již střevíce a všetci poznáme slávnu matúšsku pranostiku: Po Matúši čiapku na uši. Ale platí aj táto: Na sviatok narodenia Panny Márie (8. 9.) sa slnko musí usmiať, i keby malo v noci vstať. Ibaže počuť i zimný krízový manažment: Leto vchádza cez apríl, zima cez babie leto.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári