Kým na Slovensku nie je príliš známy, v Česku ho poznajú ako skvelého hudobníka a "baviča". Do povedomia sa dostal účinkovaním v populárnej kapele Žlutý pes. No vďaka jeho otvorenej povahe a chuti skúšať nové veci sa preslávil aj projektom, v rámci ktorého hlásil správy "repovaním". O tom, aké polohy O. Hejmu mali možnosť ľudia v minulosti spoznať, čo robí v súčasnosti a aké aktivity plánuje v budúcnosti, sme sa ním pozhovárali.

K hudbe sa tento 58-ročný hudobník dostal dlhou a kľukatou cestou. "Keď som bol malý, chcel som byť diplomatom. To preto, že nemusia ráno vstávať do práce," spomína na nesplnený detský sen. Túto predstavu o budúcej profesii neskôr vymenil za túžbu stať sa lesníkom. Ako rodenému Pražákovi by však bolo zrejme ťažké venovať sa takémuto povolaniu. "V Prahe som sa narodil a dlho som tam žil. Pred 25 rokmi som sa presťahoval do malého mestečka neďaleko Prahy, no do hlavného mesta dennodenne dochádzam kvôli práci. Praha je jednoducho môj osud."

K hudbe sa dostával pomaly z prozaických dôvodov. "Ako 15-ročný som sa stal takým klasickým fanúšikovským poslucháčom. V šesťdesiatych rokoch to však bolo ťažké, nebolo čo počúvať." Muzike úplne prepadol až v roku 1968. "Potom som šiel študovať na vysokú školu. Tam už okolo mňa vznikali rôzne hudobné skupiny a ja som začal hrať na ústnu harmoniku. Mali sme radi najmä skupiny ako Beatles či Rolling Stones."

Mladý Ondřej študoval zaujímavý odbor - filológiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Najkurióznejší bol jeden z jazykov, ktorému sa venoval. "Museli sme študovať dva. Vybral som si angličtinu a čínštinu, páčilo sa mi to svojou nezvyčajnosťou." Neskôr však tento krok oľutoval. "Uplatnenie bolo s týmto jazykom nulové. Po škole, keď som ešte čínštinu ovládal, sa do tejto krajiny nedalo cestovať. Po dvadsiatich rokoch, keď sa už vycestovať dalo, to zas bolo neaktuálne..."

Po ukončení vysokoškolského štúdia pracoval O. Hejma rok v reklamnej agentúre. "Nešlo však o takú ´reklamku´, aké poznáme dnes. Moja práca spočívala najmä v starostlivosti o klientov, chodil som s nimi na rôzne žúry a podobne. Potom som šiel na voľnú nohu, živil som sa najmä ako prekladateľ a tlmočník." Využíval tak veľkú devízu, ktorú mal - ovládal anglický jazyk. V tom čase bolo totiž takých len málo ľudí.

O. Hejma je hudobným samoukom. Nenavštevoval žiadnu školu s umeleckým zameraním. Istý čas však chodil na súkromné lekcie. "Veľmi som chcel vedieť hrať na piano. Piano sme však doma nemali, preto som chodil niekoľko rokov aspoň na husle. Nikdy sa mi však s nimi nedarilo, nevedel som z nich dostať ten pravý tón. Prvým nástrojom, na ktorý som sa naučil hrať dobre, bola gitara." Po vysokej škole hrával s vlastnou kapelou blues. "Blues bolo vtedy veľmi ´in´. V kapele som hral na fúkaciu harmoniku, čo sa veľmi hodilo. Páčila sa mi však najmä tvorba anglických kapiel či pesničkárov ako napríklad Bob Dylan. Vždy ma veľmi zaujímali texty."

Po piatich rokoch v bluesovej kapele prešiel O. Hejma do speváckeho kvarteta Jojo Band. "Spievali sme černošskú muziku. Rôzne spirituály, gospel, soul." V roku 1978 sa mu podaril husársky kúsok. "Kamarátov otec vlastnil športové vydavateľstvo Olympia. S kamarátom sme si pod jeho hlavičkou vybavili pracovnú cestu do USA. Mali sme tam písať knihu o americkom športe." Knihu síce napísali, no nikdy nevyšla. O. Hejma tam cestoval najmä preto, aby spoznal americkú muziku. "Vtedy som si povedal, že si založím vlastnú rokenrolovú kapelu."

Hudobná skupina, hrávajúca prevažne západnú muziku, bola v tom čase vopred odsúdená na neúspech. "Kto hrával americkú hudbu, musel sa zmieriť s tým, že sa nedostane do rádií či televízie. Rovnako neprichádzali do úvahy ani oficiálne koncerty. My sme sa s tým zmierili a nevadilo nám to. Nehrali sme pre peniaze, koncertovali sme len v malých kluboch pre známych. Vytvorili sme si akúsi vlastnú malú Ameriku a v nej sme si žili." Keďže nikto z nich nebol politicky angažovaný, problémy s políciou nemali. "Asi dvakrát sa nám dokonca podarilo zorganizovať koncert viacerých skupín v Lucerne. Vypredali sme ich."

Groteskné boli problémy s názvami hudobných skupín O. Hejmu. V 80. rokoch sa začalo tvrdo bojovať proti kapelám hrajúcim západnú hudbu. "Neboli to vážne veci. Nešlo o žiaden kriminál. Jednoducho nám povedali, že sa nesmieme volať tak, aby to evokovalo nejaké ´západné´ myšlienky. V tom čase sme s kolegami zo skupiny dosť obľubovali indiánsku kultúru a ich hudbu. Nazvali sme sa teda Tomahawk."

To však ešte netušili, že o niekoľko mesiacov neskôr rozmiestnia Američania v Západnom Nemecku balistické rakety s rovnomenným názvom. "Odrazu to bol veľký ´prúser´. Premenovali sme sa teda na Hudobno-zábavnú skupinu Ondřeja Hejmu. Bol to otrasný názov," spomína so smiechom. Veľmi mu odľahlo, keď komunistický tlak opadol a kapelu mohli pomenovať Žlutý Pes. Pod týmto názvom fungujú dodnes.

Hudba bola stále iba koníčkom O. Hejmu. Hlavnú časť jeho príjmov tvorili peniaze, zarobené tlmočníctvom a prekladateľstvom. Zaujímavá však bola aj jeho externá spolupráca s americkou tlačovou agentúrou, pre ktorú vďaka znalosti angličtiny písal. "Neskôr ma to posunulo do ďalších médií. V istom českom časopise som mal svoj stĺpec ´Psí život Odřeja Hejmu´, kde som písal humorne ladené politické komentáre."

V Česku sa jeho meno spája s politickou stranou ODS. O. Hejma však tvrdí, že je neutrálny, snaží sa byť nad vecou. "Spájajú ma s nimi aj preto, že som napísal pesničku ´Modrá je dobrá´, ktorá sa členom ODS zapáčila. Nikdy som ich však nejako aktívne nepodporoval. Je pravda, že som ich volil, no aktívne sa zapájať do politického diania určite nechcem. Je to možno trauma mojej generácie, keďže máme zafixovanú predstavu, že byť v politickej strane znamená automaticky niečo zlé." V médiách sa písalo aj o tom, že v zoznamoch ŠTB figuroval ako agent. "K tomu sa nerád vyjadrujem. Keby som niečo povedal, vyzeralo by to, že sa obhajujem. Je to skrátka hlúposť."

V 90. rokoch prišli aj prvé skúsenosti O. Hejmu s kamerou. "Úplne prvýkrát ma mohli televízni diváci vidieť, keď sme s kapelou Žlutý pes vydávali albumy a chodili do rôznych televíznych talkshow. Neskôr som mal aj vlastnú reláciu v dnes už neexistujúcej televízii TV 3. Šlo o klasickú talkshow, kde som si pozýval rôznych hostí z politického života." Neskôr jeden rok moderoval aj známu vedomostnú reláciu Milionár. Okrem toho dlho hlásil rôzne hitparády v českých rádiách.

V českom hudobnom svete je O. Hejma známy najmä ako textár. "Zobrať gitaru, pero a papier, to je moje. Všetky texty Žlutého psa píšem sám pre seba." S textom pomáha aj iným interpretom. Zrejme najúspešnejšie boli jeho texty pre humorné duo "Těžkej pokondr". "Šlo o humorné ´prerábačky´ zahraničných hitov. Vo všeobecnosti však radšej píšem pre seba. Do cudzích ľudí sa nedokážem adekvátne vžiť." Priznáva aj to, že s hudbou mu pomáhajú ďalší hudobníci, je najmä majstrom pera.

Za najvýznamnejší míľnik svojej kariéry by O. Hejma bez váhania označil vznik skupiny Žlutý pes v roku 1978. "Všetky ostatné projekty a úspechy sa odvíjali od toho, že som s touto skupinou mal niečo za sebou. Vďaka nej som sa stal známym účinkovať v porote Česko hľadá SuperStar. "Bol to vtedy ešte neznámy projekt. Pozrel som si však záznamy anglickej verzie tejto šou a veľmi sa mi to zapáčilo. Hneď som vedel, že to chcem robiť."

Svojím rodinným životom by mohol byť O. Hejma kolegom zo šoubiznisu príkladom. "S manželkou sme sa spoznali v roku 1973, približne po šiestich rokoch sme sa vzali. Máme dve deti, hudbe sa nevenujú." Nie je teda typom, ktorý by potreboval každý rok novú partnerku. "Po tridsiatich rokoch manželstva je to už aj tak jedno," dodáva s humorom.

O všestrannosti O. Hejmu svedčí i jeho športové zanietenie. "Ako žiak som hrával futbal za Duklu Praha, neskôr som sa stal fanúšikom Sparty, ktorým som dodnes. Hrával som aj pingpong a to dokonca súťažne. Ako dorastenec som bol v prvej pražskej desiatke. Potom však prišla hudba a na šport som trocha zanevrel." S manželkou sa však spoznal napríklad pri lukostreľbe. Športy sú teda jeho veľkou láskou. "Ešte nedávno som hrával tenis, teraz si rád zahrám golf."

Väčšinu času mu zaberá účinkovanie v porote Česko a Slovensko hľadá SuperStar. Keď dostal túto ponuku, nezaváhal ani na zlomok sekundy. "SuperStar mám veľmi rád, SuperStar sa neodmieta. Všetkých kolegov v tejto relácii už pokladám za akúsi rodinu." Okrem toho sa stále venuje aj Žlutému psovi. "Je to však už pomalšie, voľnejšie. Po toľkých rokoch už nepotrebujeme lámať ďalšie hranice. Hráme najmä na festivaloch počas leta. V zime skôr oddychujeme."

Mnoho ľudí prekvapil jeden z jeho minuloročných projektov. "Dostal som ponuku z istej internetovej televízie. Chceli mi dať priestor na reláciu, v ktorej by som kombinoval muziku so žurnalistikou. Rozhodol som sa teda hlásiť správy formou repu. Momentálne uvažujem aj o tom, že by som do hiphopu prearanžoval niektoré skladby Žlutého psa. Na tomto štýle sa mi páči možnosť verbálneho vyjadrovania názorov." Dodáva, že má rád aj mladú generáciu, ktorá tento štýl počúva a inšpiruje ho.

Do budúcnosti si už veľa plánov nerobí. "V médiách aj s kapelou som sa presadil v pomerne neskorom veku. Je preto zbytočné zamýšľať sa nad nejakým systematickým budovaním kariéry. Už len čakám na ponuky a snažím sa im plnohodnotne vyhovieť," uzavrel Ondřej Hejma.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári