Korzár logo Korzár Košice
Utorok, 22. jún, 2021 | Meniny má PaulínaKrížovkyKrížovky
PRINC MU ELEGANTNE STISOL RUKU, PRINCEZNÁ PRIDALA ÚPRIMNÝ ÚSMEV

Košický študent Patrik Turošík sa zúčastnil expedície v Španielsku

Na Slovensku študuje niekoľko desiatok tisíc študentov. Väčšina vytvára tzv. priemer, zvyšok je podpriemer a naopak - špička.

Na audiencii u kráľovskej rodiny. Patrik vľavo v klobúku drží slovenskú vlajku.Na audiencii u kráľovskej rodiny. Patrik vľavo v klobúku drží slovenskú vlajku. (Zdroj: archív)

Do tej patria študenti, ktorí vynikajú v prospechu alebo v inej, so štúdiom súvisiacej činnosti. K takým sa radí aj 17-ročný Patrik Turošík, študent 4.SA triedy španielsko-slovenskej bilingválnej sekcie Gymnázia v Parku mládeže. V minulom školskom roku sa zapojil do literárnej súťaže, ktorej výhra mu zaručila účasť na expedícii s názvom "Ruta Quetzal BBVA" v Španielsku. Patrik tam cestoval ako jediný Slovák, spoločnosť mu robilo 115 zástupcov z 53 krajín sveta.

Španielske veľvyslanectvo na Slovensku vyhlasuje každý rok literárnu súťaž na určitú tému a výherca sa stane jediným slovenským účastníkom expedície s názvom "Ruta Quetzal BBVA". Ruta Quetzal je program, ktorý založil Miguel de la Quadra-Salcedo v roku 1979 po dohode so španielskym kráľom. Expedícia s dávkou dobrodružstva je určená mladým ľuďom vo veku 16 až 17 rokov a trvá vždy približne 40 dní, v priebehu ktorých sa navštívia minimálne dve krajiny: Španielsko a jedna krajina Latinskej Ameriky, ktorá sa každý rok obmieňa. Tento rok sa ňou stalo Čile.

"Moja literárna práca, vďaka ktorej som vyhral konkurz na Slovensku, sa týkala indiánov zvaných mapučovia, typických najmä pre Čile," vraví Patrik. "Písal som o nich formou listu na ručne vyrobenom papieri, moja práca teda zrejme zaujala obsahovou aj vizuálnou formou. Pri tomto druhu súťaže ide o veľa, preto treba prácou čo najviac osloviť porotu na španielskom veľvyslanectve." Tento rok sa expedície zúčastnilo 155 Španielov a 115 zástupcov 53 krajín z celého sveta. Pôvodne sa to celé malo začať 19. júna, no kvôli hrozbe nákazy chrípkou typu A v Čile rozdelili expedíciu prvýkrát v jej 24-ročnej histórii na dve časti. Na španielsku časť od 7. do 25. júla a na latinsko-americkú, ktorá prebehne v decembri, keď je v Čile leto.

Patrik vycestoval z Viedne lietadlom plný očakávania a nadšenia z pocitu, že o tri hodiny sa mu začne ozajstné dobrodružstvo. Po pristátí a prebratí batožiny ho na letisku čakali vedúci a účastníci, ktorí doleteli skoršími letmi z celého sveta. "Rozoznať ich bolo jednoduché, lebo všetci sme boli jednotne oblečení. Pár mesiacov pred začiatkom zájazdu každému z nás rozposlali oficiálne oblečenie prostredníctvom veľvyslanectiev, teda batohy, topánky, ba aj denník. Balík vážil asi osem kilogramov. Do batožiny som si pribalil aj ďalšie veci nevyhnutné na ´prežitie´ podľa presného a podrobného zoznamu, ktorý som dostal."

Prvé dni strávili účastníci expedície v Madride, kde bývali v stanoch vždy po troch - dvaja španielsky hovoriaci a jeden cudzinec. Košičanov stan sa ocitol v zložení Španielsko - Portoriko - Slovensko. Cesta pokračovala smerom na Valenciu, odkiaľ obrovskou loďou španielskej armády precestovali celé južné pobrežie cez mestá Cartagena, Málaga, Cádiz a Sevilla. "Loď na mňa urobila veľký dojem," spomína Patrik. "Poukazovali nám na nej všetko zaujímavé, okrem iného hangár s pristávacou plochou pre dva vrtuľníky, podpalubie či priestory na riadenie lode, odkiaľ dáva príkazy kapitán. Bolo to akoby malé mestečko a nájsť sa tam dalo takmer všetko - zubár, chirurg, pekáreň i práčovňa." Neskôr všetci cestovali späť do Madridu a viac na sever, buď autobusom, alebo rýchlostným vlakom AVE. Zaujímavé boli noci pod holou oblohou či pri športových strediskách a v kempoch, pár nocí mladí strávili v rôznych kláštoroch. "Asi najzaujímavejšou bola noc, keď sme spali uprostred býčej arény. Tam som oslávil svoje 17. narodeniny."

Samotný program bol zmesou dobrodružstva, kultúry, vzdelávania a športu. Účastníci expedície absolvovali veľa konferencií na rozličné témy v podaní známych španielskych profesorov. Navštívili múzeá, galérie či kráľovský palác. Videli španielsku rafinériu, pozorovali nočnú oblohu, absolvovali tri dni aktívnej túry, počas ktorej prešli asi 75 km a dosiahli nadmorskú výšku cez 2 000 m. "Kvôli náročnosti nás sprevádzali aj kone a somáre. Boli nosnou silou, lebo každú chvíľu sa niekto ´zložil´. Slabší jednotlivci odpadávali alebo len nevládali. Buď kvôli horúčave až 40 stupňov, či kvôli pľuzgierom, ktorých sme mali všetci neúrekom. Zaujímavé boli aj naše presuny po mestách. Raz sme šli 20 kilometrov na bicykloch po Valencii, celou cestou sme však šli v sprievode mestskej polície, ktorá kvôli nám odstavila miestnu dopravu."

Oficiálne autobusy priviezli účastníkov expedície aj do rezidenčného paláca princa Felipe de Borbón y Grecia a princeznej Letizia Ortiz Rocasolano, nazývaného Palacio Real de El Pardo. Samozrejme, to už boli v čistom oblečení, prípadne v typickom oblečení tej danej krajiny, ktoré sa od zástupcov krajín vyžadovalo. "Ja som bol oblečený v kroji, no tých typických oblečení tam bolo naozaj neúrekom. A tá rôznorodosť... Mexičanka s obrovským klobúkom, dievča z Kuby v bielych šatách, zástupcovia Čile v typickom mapučskom indiánskom odeve. A mnoho ďalších, veľmi výrazných oblečení."

Na začiatku všetci prešli prísnou bezpečnostnou kontrolou vrátane detektoru kovov či kontrolou osobných dokumentov. Neskôr sa usporiadali v prijímacej hale a čakali, čo bude. Nechýbalo nespočetné množstvo fotografov, kameramanov a reportérov z menších oblastných, ale aj z tých najväčších španielskych televízií a novín. "Prvým prekvapením bola princezná Letizia, ktorá nám nenápadne zakývala z okna na poschodí a gestom zdvihnutého ukazováka nám naznačila, aby sme trpezlivo čakali. O chvíľu zišli dole princ aj princezná a spoločne nás privítali. Potom sa postavili medzi nás kvôli oficiálnej fotografii a nasledovalo podanie ruky s každým jedným zúčastneným. Princovo stisnutie ruky bolo veľmi elegantné, podanie si ruky s princeznou zas bolo pomerne energické. K tomu ešte pridala úprimný úsmev.

Po skončení oficiálnej audiencie sa princ a princezná "roztrúsili" medzi hostí. Samozrejme, aj s početnou zostavou ochrankárov, ktorí sa však držali pomerne v úzadí. "Ani som si to neuvedomil, keď odrazu stál princ vedľa mňa a zdvorilo nadviazal debatu," spomína Patrik na nezabudnuteľný okamih. "Opýtal sa ma, odkiaľ som, ako sa mi pozdáva Ruta Quetzal a či mám rodinu v Španielsku. Tiež sa zaujímal, prečo rozprávam po španielsky, a ja som mu vysvetlil, ako to funguje u nás na škole. Porozprával som mu o mojich profesoroch a on ich dal pozdraviť." Patrika príjemne prekvapilo, že rozhovor bol spontánny, duchaplný a princov záujem úprimný. "Preto si z toho okamihu odnášam len príjemné spomienky a dobrý pocit, že som na úrovni reprezentoval svoju krajinu i školu."

Z ďalších akcií zanechalo na Patrikovi veľký dojem zaujímavé stretnutie so zakladateľom programu Ruta Quetzal BBVA. Miguel de la Quadra-Salcedo má síce 77 rokov, no snažil sa ich sprevádzať, kde sa to len dalo. Celý život bol aktívnym športovcom, novinárom a bádateľom, preto precestoval celý svet. "Jeho syn Ińigo sa ma raz prišiel opýtať, odkiaľ konkrétne som. Ja som mu začal rozprávať o Košiciach, že je to druhé najväčšie mesto Slovenska. On ma odrazu zastavil a hovorí mi: Ale veď ja som v Košiciach bol! Cestujúc po strednej Európe som prechádzal aj cez tvoje mesto!"

Keďže program expedície bol priam preplnený, o to však rozmanitejší, voľného času a času na spánok bolo veľmi málo. Preto sa musel Patrik naučiť rýchlej "organizácii" svojich vecí, ktoré si vždy musel úsporne pobaliť, aby so sebou nebral zbytočnosti. "Musel som si sám prať a sám som sa starať o svoje veci. Môžem teda skonštatovať, že zo Španielska som si doniesol nové skúsenosti, vzťah k samostatnosti a množstvo zážitkov. A to najdôležitejšie - nové kontakty a priateľstvá z takmer celého sveta. Ruta Quetzal mi okrem iného poskytla príležitosť aktívne trénovať moju španielčinu, dokázal som v cudzom jazyku rozmýšľať, dokonca sa mi po španielsky aj snívalo. Jediný človek, s ktorým som spočiatku rozprával po slovensky, bola Eva, reprezentantka Česka, no nakoniec sme tiež prešli na komunikáciu v španielčine."

Zaujímavosťou programu Ruta Quetzal bolo to, že jeho účastníci sú akoby odrezaní od sveta. Nemohli so sebou brať mobilné telefóny a jediný možný kontakt s okolím bolo prijímanie emailov. Patrik ich dostával od rodiny a známych, no tak ako ostatní členovia expedície, aj on ich mohol prijímať len dvakrát do týždňa. "Veľmi netypickým bolo budenie megafónom, z ktorého sa každý deň ozývali tie isté slová: Dnes prišiel ten deň, na ktorý ste všetci čakali... Zobudili sme sa, vstali, zložili stany a po skupinách nasledovala tzv. osviežujúca a omladzujúca ľadová sprcha, po ktorej sme mali raňajky. Tá sprcha bola naozaj zábavná a človeka výborne osviežila na celý deň."

Keďže je Ruta Quetzal v Španielsku veľmi populárna a väčšina mládežníkov v Patrikovom veku sa jej túži zúčastniť, je atraktívna aj pre televízie a periodiká. Celou cestou ich sprevádzali novinári, ktorí všetko zaznamenávali, natáčali, fotili a robili rozhovory. "Ruta Quetzal má dokonca aj svojho vlastného kňaza, kuchárov či lekársky tím. Aj oni s nami boli nonstop a boli nám kedykoľvek plne k dispozícii. Ruta Quetzal poznačila každého z nás, ktorí sme sa jej zúčastnili. Je to nezabudnuteľný zážitok na celý život a skúsenosť. Som rád, že druhá polovica v decembri v Čile ma ešte len čaká," dodal na záver Patrik Turošík. Samozrejme, aj o zážitky z tejto cesty sa po návrate s čitateľmi Košického večera rád podelí.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  2. Regeneračný spánok s ideálne podopretou chrbticou
  3. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  4. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  5. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  6. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  7. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  8. Recyklovať PET fľaše a plechovky môžu už aj obyvatelia Krupiny
  9. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto
  10. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  1. Recyklovať PET fľaše a plechovky môžu už aj obyvatelia Krupiny
  2. V centre Bratislavy vznikajú apartmány určené na predaj
  3. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  4. 3 veci, s ktorými zvládnete horúčavy v byte
  5. Spoločnosť ASBIS uvádza na európske trhy novinku
  6. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  7. V BILLA pokračuje Doba slovenská
  8. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto
  9. Legislative intention - recodification of the corporate law
  10. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  1. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 9 012
  2. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 8 703
  3. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 8 539
  4. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 7 093
  5. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 7 086
  6. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 898
  7. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 3 829
  8. Crème de la crème po slovensky 3 247
  9. Po Slovensku na motorke 2 962
  10. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto 2 565
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Mobilné odberové miesto. (Ilustračné foto)

Štát chce testovacie miesta nechať už len v zdravotníckych zariadeniach.


15. jún
Peter Schutz

Lekárov povolávame neskoro.


2 h
Ilustračné foto.

Spoločnosti Eurolab Lambda niekto požičal pol milióna eur.


3 h
Peter Tkačenko

Premiér si uchránil miliardy pred Matovičom.


5 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop