V hale Mediolanum Forum sa vo vyraďovacích bojoch postupne predstaví až 11 slovenských borcov vo všetkých hmotnostných kategóriách. Pätnásta edícia majstrovstiev sveta (premiéru mali pred 35 rokmi v Havane) zaznamenáva rekord v počte zúčastnených štátov, na sever Apeninského polostrova pricestovali pästiari zo 133 krajín. Počtom jednotlivcov však Miláno netromflo Chicago, kde sa amatérsky šampionát konal pred dvoma rokmi. Kým v USA štartovalo 557 boxerov, v Taliansku je prihlásených o troch menej.

Medzi šesticou slovenských pästiarov, ktorí štartovali v roku 2007 v Chicagu, bola aj bratská dvojica košických odchovancov Ján a Michal Ondovci, ktorí sú u nás stále ešte považovaní za perspektívnych borcov. Preto sa očakávalo, že nebudú chýbať ani v Miláne. Medzi nominovanými pretekármi sme však ich mená hľadali márne. Na internetovej stránke SABA je k ich neúčasti uvedené iba toľko, že bratia Ondovci (tak, ako ďalší traja reprezentační kandidáti) sa do výpravy nedostali z rôznych dôvodov. Na tie dôvody sme sa opýtali staršieho z bratov, 25-ročného Jána Ondu. "Na Miláno sme sa celý rok pripravovali a tešili obaja, ale keďže namiesto brata sa dostal do nominácie iný, oveľa slabší boxer ako on, tak som, na znak protestu, nešiel na svetový šampionát ani ja," vysvetľuje Ján Onda.

Šéf Slovenskej asociácie boxerov amatérov Mikuláš Vareha presadil na úkor 22-ročného Michala Ondu Bélu Glónera zo Slovenského Nového Mesta. "Je to boxer, ktorého Mišo bez problémov štyrikrát porazil, čo jednoznačne svedčí o tom, že brat je jasne lepší ako on. Glóner v Miláne vypadol hneď v prvom kole, keď prehral 1:29 na body s Mongolcom. Brat je majstrom Slovenska, ja tiež, neprehrali sme ani jediný ligový zápas, ale šéf zväzu Vareha povedal, že na majstrovstvách sveta chce mať mladého Glónera. Že keď nepôjde on, tak tam nepôjde nikto. Ja som si povedal, že keď tam nejdú najlepší, tak nejdem ani ja..."

To všetko je len vyústenie nie práve najkorektnejšieho vzťahu zo strany Mikuláša Varehu, šéfa boxerského klubu v Slovenskom Novom Meste, kde obaja košickí bratia boxujú. Lepšie povedané - boxovali. "Pod Slovenským Novým Mestom už neodboxujeme ani jediný zápas," tvrdí Ján Onda. "Aj keď sme tam trénovali a boli sme s nimi zmluvne viazaní, z posledných troch výplat sme s bratom nevideli ani euro. Pán Vareha povedal, že keď pôjdeme do Nitry a odboxujeme za nich ligový zápas, všetky podlžnosti nám vyplatí. Ale doteraz nemáme nič vyplatené, ani telocvičňu, takže sme nútení trénovať na vlastné náklady."

Pre oboch bratov mali byť milánske majstrovstvá sveta vrcholom tohtoročnej sezóny. "Na turnaj sme sa veľmi tešili, takže nepopieram, že sme sklamaní, že sme do Milána nešli. Ale som presvedčený, že som urobil správne, keď som sa vzdal účasti na svetovom šampionáte," vraví Onda starší. "Už aj preto, že otca, nášho trénera, tiež vysánkovali. Do Milána cestovali štyria tréneri, ktorí tam majú po jednom borcovi, ba aj Marko, ktorý nikoho netrénoval, kým otec, ktorý mal dvoch zverencov, dokonca svojich synov, sa na šampionát nedostal. To isté bolo aj pred dvoma rokmi, na majstrovstvách sveta v Chicagu. Prednosť dostali tréneri, ktorí mali v súťaži po jednom borcovi. Otec, aj keď už mal vybavené víza, do Ameriky napokon necestoval. Boli sme tam, ako jediní z celej výpravy, sami, bez trénera. Tohto roku sme sa pripravovali hlavne na Miláno. Ja prevažne doma, bráško absolvoval aj zopár turnajov v zahraničí. Dokonca ešte aj dovolenku som si šetril na majstrovstvá sveta. Mám ju až do 12. septembra, teda do posledného dňa šampionátu, takže ju ešte môžem využiť nejako inak. Zatiaľ však s Mišom trénujeme v Košiciach, na Lokomotíve, kde nám predseda oddielu, v ktorom sme vyrastali, pán Novotný, vyšiel v ústrety. Platíme mu mesačnú gážu za telocvičňu, tak, akoby sme ju platili v Slovenskom Novom Meste."

Tá kapitola je pre nich už asi definitívne uzavretá. Nad ich boxerskou budúcnosťou visí otáznik. "Ktovie, čo bude ďalej, uvidíme. Ligu sme začali boxovať za Slovenské Nové Mesto, ale dokončíme ju v hociktorom inom klube, len nie tam. Nemáme záujem, pokiaľ je tam taká situácia, aká je. S Mišom sme už boxovali za Vranov, Nitru, ja aj za Dubnicu, takže niekde nám určite otvoria dvere. S tými klubmi máme dobré kontakty, ale s najväčšou pravdepodobnosťou zakotvíme asi vo Vranove, lebo je to pre nás najbližšie. Jediný problém bude možno v tom, že sme novú sezónu a ligu začali v Slovenskom Novom Meste, takže za nový klub budeme môcť nastúpiť asi až od januára."

Ktovie, či po milánskej epizóde zostanú pre oboch košických boxerov otvorené dvere aj do slovenskej reprezentácie. Sen o olympiáde v Londýne by sa mohol predčasne rozplynúť. "Nepopieram, že pri tomto vedení, ktoré momentálne vládne slovenskému boxu, sa nám londýnska olympiáda trochu vzďaľuje. Nechápem, prečo sú najmä voči môjmu bratovi, ale aj otcovi, takí zaujatí. Pán Vareha uprednostňuje nielen svojich borcov, ale i trénerov. A tí chlapcov z východu berú na zahraničné turnaje len zriedkavo, aj keď sú lepší ako nominovaní boxeri. Ktovie, čo nás s bratom v budúcnosti čaká, či ešte budeme mať v reprezentácii nejakú perspektívu, ale na box určite nezanevrieme. Možno sa však dáme na inú cestu," vraví Ján Onda.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári