a tri desiatky zranených. V autobuse vtedy cestovalo na relaxačný pobyt do prímorského strediska Vadovice 49 prevažne starších ľudí, väčšina bola z Košíc.
KOŠICE. Mnohí z účastníkov včerajšej pietnej spomienky, zorganizovanej mestom Košice, boli odetí v čiernom, v rukách držali kytice kvetov a zapálené sviečky. Ženy si utierali zvlhnuté oči, za slzy sa nehanbili ani muži.
Pani Emília hrozne chýba rodine
Pri zvone si pozostalí, príbuzní a známi obetí podávali ruky, objímali sa. Spomínali na manželky, dcéry, synov a ďalšie ženy či mužov, ktorí sa už domov z Chorvátska nevrátili živí.
"Moja manželka bola poslednou obeťou nehody, skonala v nemocnici po prevoze z chorvátskej do košickej nemocnice," rozochveným hlasom nám povedal manžel Emílie Žihlavníkovej. S bolestnou stratou sa vyrovnáva takmer každodennou návštevou záhradky, kam obaja chodievali a mali ju veľmi radi. "Ten rok je ešte stále doslova strašný, manželka žila tri mesiace po havárii, skonala v decembri. Odišiel nám človek, ktorý hrozne chýba celej našej rodine."
Záchranári si najprv mysleli, že je mŕtva
Veľmi ťažké zranenia utrpela pri náraze do piliera nadjazdu Mogorič aj Magdaléna Dudášová z Košíc. Vo vozíku pre invalidov ju včera priviezol manžel Andrej. Previezli ju do Košíc z Chorvátska medzi poslednými. Pol roka preležala na traumatológii, absolvovala viaceré operácie, na rukách i nohách jej po nich ostali hrozné jazvy.
"Dostala som sa z toho asi len zázrakom," uviedla M. Dudášová. "Vtedy po havárii som upadla do bezvedomia, všetci záchranári si mysleli, že nežijem. Keď som sa na chvíľu prebrala, nevedela som, čo sa stalo. Moje nohy, ruky a panva boli zakliesnené v troskách. Po nadobudnutí vedomia som začala kričať: vyberte ma, prosím, vyberte ma odtiaľto. Chceli mi amputovať nohu, vďaka košickým lekárom mi ostala. Pol roka som brala antibiotiká, ale žijem."
Nehoda jej život zmenila na nepoznanie
To, čo sa prihodilo pani Dudášovej, je pre ňu o to horšie, že bola zvyknutá žiť aktívny a plnohodnotný život. Chodila do posilňovne, cvičila bojové umenie taekwondo, a keď stíhala, navštevovala aj hodiny cvičenia Věry Medveďovej, organizátorky tragického zájazdu. Teraz jej to všetko chýba.
"Manželku do Košíc previezli lietadlom, celkovo má za sebou už asi 18 operácií," dodal vzápätí jej manžel. "Ten rok bol nielen pre našu rodinu, ale aj pre všetky ostatné, ktoré to postihlo, veľmi nešťastný. V súvislosti s tou haváriou chcem povedať, že zákony by mali byť menej benevolentné. Takí vekovo starí vodiči, ako boli aj tí, čo vtedy riadili autobus (64 a 54 rokov - pozn. red.), by vôbec nemali na takýchto trasách jazdiť. A po polnoci by mali mať prestávky až do rána."
Udalosť natrvalo zapísaná v pamätiach
Podľa primátora Františka Knapíka (KDH) udalosť spred roka výrazne zasiahla do života obyvateľov metropololy východu.
"Určite poznačila veľa osôb a rodín," uviedol pred začiatkom pietnej spomienky primátor. "Keď sme to, čo sa stalo, neskôr vyhodnocovali, mnohí z nás prichádzali na to, že niekoho z autobusu poznali osobne, bol ich priateľom, alebo spoločne prežili veľa vecí. Táto tragická udalosť v Košiciach nadlho zarezonovala a ostane natrvalo zapísaná v našich pamätiach."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
