Lekári sa pasujú s chorými z klímy

Aj keď sú už letné horúčavy za nami, u lekárov ešte doznievajú chorí, ktorí to preháňali s klimatizáciou. Tá môže byť príčinou zdravotných ťažkostí.

KOŠICE. Košickí zdravotníci sa počas letných mesiacov stretávajú s pacientmi, ktorých ochorenie súvisí s klimatizáciou. Doktorka Petronela Vaňová sa vo svojej praxi s týmto problémom nestretáva prvý raz. Vlani zaznamenala zvýšený počet pracujúcich pacientov s ochoreniami dýchacích ciest. "Išlo o bežné choroby horných dýchacích ciest, niekedy spojených s kašľom a občas s horúčkami."

Problémy u chronikov

Odborníci tiež zaznamenávajú zvýšenú citlivosť na klímu u kardiakov a hypertonikov. "Prejavuje sa najmä závratmi a bolesťami v hrudníku. Tento problém má 60 až 70 percent mojich chronických pacientov," hovorí lekárka Marianna Krupšová.

Podľa nej ak ľudia pociťujú zdravotné komplikácie podobné nachladeniu, často to riešia telefonátom. "Väčšina z nich na rozdiel od chronických pacientov do ambulancie nepríde. Ak sa u nich príznaky prejavia, zavolajú a pýtajú sa, čo robiť. Niekedy aj sami upozornia na to, že sa pohybujú v klimatizovanom prostredí."

Klimatizované kino

O skúsenosti s klímou sa s nami podelili viacerí čitatelia. "Išiel som do kina a keďže vonku bolo 30 stupňov, obliekol som si kraťasy a tričko. Nenapadlo mi, že pre dôkladnejšie precítenie filmu Doba ľadová sa personál v Cinemaxe bude snažiť o prenos atmosféry z filmu aj do sály," zavolal nám do redakcie Peter z Košíc. "Najbližšie ma tam uvidia, len keď budú premietať Horúce strely alebo Aljašku v plameňoch."

Podľa prevádzkovej manažérky košického Cinemaxu Kataríny Hingisovej je počas leta klíma v premietacích sálach nastavená na 20 až 24 stupňov. "Regulácia klímy závisí od vonkajšej teploty." V zime tak bude nastavená na vyššie hodnoty.

Vo vlaku

Problémy s klimatizáciou zažil aj Košičan Róbert Balák, ktorý cestoval začiatkom augusta z Prahy do Košíc vlakom v novom kupé. "Po dvadsiatich minútach mi začali drkotať zuby, potom som skúšal otáčať gombíkom teploty, ale nič nepomáhalo. Zababušil som sa do deky a preklínal vynálezcu centrálnej klímy."

"Cestujem každý piatok z Trenčína do Košíc najmodernejším vlakom IC. Odkedy sú v ňom nové vozne, aj v letných horúčavách si nosím teplý sveter, takže spolucestujúci na mňa pozerajú ako na blázna. Ale radšej vyzerať ako blázon, než by som mal dva týždne ležať so zápalom pľúc," tvrdí Jozef z Košíc.

Železničná spoločnosť Slovensko nastavuje klimatizáciu podľa vyhlášky medzinárodnej železničnej únie na 22 stupňov Celzia. V kupé si ju cestujúci môžu sami upraviť o plus alebo mínus dva stupne. Vo vozni bez kupé môže teplotu o dva stupne znížiť alebo zvýšiť sprievodca. "Nastavená teplota v interiéri vozňa sa automaticky reguluje v závislosti na vonkajšej teplote prostredia," uvádza hovorca železníc Miloš Čikovský.

Teplotný šok

Odborníci sa zhodujú, že klíma nie je pre zdravie človeka škodlivá. Problémy sa dostavia, ak je teplotný rozdiel medzi klimatizovanou miestnosťou a vonkajším prostredím výrazný. Úrad verejného zdravotníctva preto upozorňuje, že rozdiel by nemal byť vyšší ako 5 až 7 stupňov Celzia.

„Je to najmä preto, že pri prechode z prostredia, v ktorom je chladno, do horúceho môže dôjsť k takzvanému teplotnému šoku, ktorý môže viesť k celkovému oslabeniu organizmu. Na to, aby si telo zvyklo na vysokú teplotu ovzdušia, je potrebný istý čas na prispôsobenie sa," vysvetlila pre TASR Oľga Miklánková z úradu.

Vypnúť po štyroch hodinách

Pobyt v klimatizovaných priestoroch môže spôsobovať bolesti hlavy a hrdla, malátnosť, dýchacie problémy, ale aj bolesti chrbtice a zápaly močových ciest.

Prúdenie chladného vzduchu by nemalo smerovať priamo na človeka. Po viac ako štyroch hodinách treba klimatizáciu na čas vypnúť. Ľudia s chronickými ochoreniami, oslabeným imunitným systémom a senzitívni ľudia by ju mali používať ešte kratšie.

Využitie klimatizácie