KOŠICE. Košická spoločnosť Hydina ZK tvrdí, že za zatvorenie jej závodu môžu aj orgány štátu. Podľa nej totiž vôbec nedohliadajú na to, či obchodné reťazce nezneužívajú vo vzťahu k výrobcom svoje dominantné postavenie na trhu. Reakcie ministerstiev naznačujú, že to môže byť pravda.
"Dôvodom zastavenia výroby a prepustenia zamestnancov je aj nečinnosť rezortov zodpovedných sledovať zákon o obchodných reťazcoch. Na týchto odberateľoch sú pritom slovenskí výrobcovia existenčne závislí. Iné možnosti odbytu nie sú," uvádza sa vo vyjadrení akcionárov podniku, ktorý v septembri vstúpil do likvidácie. O prácu v ňom príde približne 350 ľudí, ku koncu augusta už bolo zrušených 230 miest.
Ani jedna kontrola
Pred rokom 2009 riešil problematiku vzťahov medzi dodávateľmi zákon o obchodných reťazcoch a dozor nad jeho dodržiavaním malo ministerstvo hospodárstva.
Od začiatku tohto roka má zabrániť zneužívaniu závislosti dodávateľa na predajcovi zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a kontrolné kompetencie za potravinársky tovar prešli na ministerstvo pôdohospodárstva.
Hydina ZK upozornila, že počas platnosti prvého zákona ministerstvo neurobilo ani jednu previerku zameranú na obchodné reťazce.
Akcionári si pritom myslia, že by to nebolo zložité. "Jednoduchou previerkou fakturácie a účtovníctva podniku by sa zistilo, že jeho odberateľmi sú len reťazce aj to, že dostávajú neúmerne zľavy," napísali v stanovisku.
Ministerstvo: nemali sme podnet
Rezort hospodárstva sa bráni, že nemal na základe čoho konať. "Nebol doručený žiaden podnet od dodávateľa alebo iných oprávnených osôb s konkrétnymi prípadmi porušovania zákona," hovorí Dagmar Hlavatá z komunikačného odboru ministerstva.
Ministerstvo pôdohospodárstva zase tvrdí, že v druhom štvrťroku 2009 začalo niekoľko kontrol v sieťach hypermarketov, ale ich výsledky nemôže zverejniť.
"Stále sa na nich pracuje. Podľa viacerých zákonov nie sú členovia kontrolnej skupiny ministerstva oprávnení sprístupňovať konkrétne a podrobnejšie informácie," povedal Stanislav Háber s komunikačného oddelenia ministerstva.
Košické hydinárne po vstupe do likvidácie vyhlásili, že ich položila obchodná politika reťazcov, ktoré tlačili ceny dodávaného tovaru pod výrobné náklady a vynucovali si rôzne zľavy aj predĺženie splatnosti faktúr. Odberateľmi podniku boli siete Tesco, Ahold, ktorej patria predajne Hypernova, Coop Jednota a Carrefour.
Tesco: domácim pomáhame
Tesco na obvinenia reagovalo vyjadrením, že domácim výrobcom pomáha. "Najmä pokiaľ ide o čerstvé potraviny, vysoké percento výrobkov pochádza od lokálnych dodávateľov. Aj špeciálny rad vlastnej značky Tesco poctivá receptúra – prvá chuť je vytvorená len z čisto výrobkov vyrobených na Slovensku. Ďalej máme špeciálny projekt podpory domácich pekárov," opísala hovorkyňa reťazca Oľga Hrnčiarová.
Zneužívanie svojho postavenia odmieta aj spotrebné družstvo Coop Jednota.
"Doposiaľ nepoznám žiadneho obchodného partnera, ktorý by skrachoval z dôvodu, že spolupracuje s maloobchodom našej skupiny," povedal predseda Coop Jednota Gabriel Csollár.
Ficov zákon
Nahradenie zákona o obchodných reťazcoch z roku 2004 novým predpisom presadila v roku 2008 vláda Roberta Fica s tým, že je potrebné "zvýšiť ochranu spotrebiteľov a spracovateľov pred zneužívaním ekonomickej sily obchodnými reťazcami". Predtým vláda prijala správu o vplyve pôvodného zákona na sektor pôdohospodárstva.
Podľa nej sú spracovatelia potravín nútení dotovať marketingové aktivity reťazcov aj výstavbu ich obchodných centier, platia tiež za takzvané zalistovanie tovaru do zoznamu, jeho umiestnenie na vybrané miesta v predajni, či za jeho zaradenie do reklamného letáku. Siete hypermarketov tiež vraj nútia spracovateľov hradiť náklady na kontrolu potravín súkromnými laboratóriami.
Nový zákon tvrdo kritizovali slovenské zväzy obchodníkov. Podľa nich obmedzuje slobodnú trhovú súťaž a preferuje dodávateľov na úkor predajcov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
