Za potupné K.O. sa pomstil smrťou

Medzi chlapcami sa občas stane, že o jednu dievčinu majú záujem dvaja alebo aj viacerí nápadníci. Ak sa boj o vyvolenú obmedzí iba na slovnú výmenu názorov, ide o ten lepší prípad. Aj použitie tvrdých pästí, ak sa obíde bez vybitých zubov či zlomenín sánk

y, sa ešte môže zniesť. Horšie je, ak sokovia proti sebe vytasia zbrane a dokážu nimi narábať tak obratne, že protivníka zasiahnu. V tom prípade nemá súboj dohru v nemocnici, ale až na súdnej pôde. Presne ako v kauze, po ktorej sme siahli tento týždeň.

Pavol chodil s Bibianou takmer dva roky. Ona milovala jeho a on miloval ju. Prežívali romantickú lásku, ktorú po desiatich mesiacoch randenia spečatili aj v polohe ležmo. Nie, vysokoškolák Pavol na maturantku Bibianu nenaliehal. To ona po dlhom oťukávaní prišla na to, že "on" je ten pravý, s kým chce stratiť svoju poctivosť. A tak sa to v jeden večer, niekoľko dní po oslave jej 18. narodenín, stalo. A potom ešte niekoľkokrát... Aj v ten osudný májový večer sa k podobnej činnosti schyľovalo. Romantický večer sa mal začať na diskotéke a po nej mali obaja naplánované prespať na vysokoškolskom internáte. Pavlovi spolubývajúci odcestovali na začiatku skúšobného obdobia domov, a tak mali milenci tri postele vyhradené iba pre seba. Osud však všetko zmenil. Zatancovať si zaľúbencom ešte "dovolil", no toho ďalšieho sa už nedočkali...

"Ja som si toho chlapca všimla, už keď sme tancovali," spomínala Bibiana na chvíle, ktoré radikálne zasiahli aj do jej života. "Najprv si nás iba obzeral, potom som niekoľkokrát videla, ako ide za nami. Paľo o ňom nevedel a ani som mu to radšej nehovorila, aby z toho neboli problémy." Želanie sa Bibiane nesplnilo. Roman, o ktorom hovorila, sa totiž pri určitej hranici alkoholu vo svojom krvnom obehu rozhodol konať. Keď bola zamilovaná dvojica, z ktorej mu jednoznačne najviac imponovala dlhovlasá blondínka, pri barovom pulte, oslovil ju.

"Povedal niečo v tom zmysle, že čo to mám za frajera, ktorý pije iba džús," pokračovala Bibiana. "Pri tom ma pravou rukou objal okolo pása a pritlačil k sebe. Paľo ho vtedy chytil za tú ruku, odtiahol ju a povedal, aby svojimi imbecilnými poznámkami ohuroval nejakú inú babu." Tu treba poznamenať, že hoci bol Pavol od Romana takmer o hlavu nižší a aj svalovej hmoty na kostiach mal podstatne menej, disponoval čímsi iným. Bolo to sedem rokov tréningu džuda, ktoré ho oprávňovalo nezľaknúť sa svalnáčov, vykvasených z pojedania proteínov. O tom však Roman nevedel, preto sa celkom neuvážene na Pavla, ktorého považoval za ľahkú obeť, rozohnal rukou. Samozrejme, nasledoval chvat, po ktorom jeho telo preletelo vzduchom a dopadlo dva metre od barového pultu. "Paľo mu ešte povedal, aby nabudúce poslúchal dobré rady dobrých ľudí a odišli sme si sadnúť. Už vtedy som tušila, že sa ten večer dobre neskončí..."

A veru mala pravdu. Roman sa síce pozviechal zo zeme a priznal si, že v prvom kole úplne vyhorel, no v duchu začal spriadať plán pomsty. Nemohol predsa nechať bez povšimnutia fakt, že ho nejaký okuliarnatý frajer zložil v jeho obľúbenom podniku k zemi. Navyše si uvedomil, že ho v tejto nedôstojnej situácii videlo niekoľko kamarátov i známych, čo bolo zárukou, že zajtra o tom bude vedieť pol mesta. Inšpiráciu Roman hľadal tam, kde dovtedy - pri barovom pulte s kamarátkou slivovicou. Tá mu síce neporadila, ako sa Pavlovi pomstiť, no spoľahlivo otupila aj to posledné centrum ovládania sa, ktoré ešte v jeho mozgu fungovalo. A keď sa k tomu pridalo podpichovanie štyroch kamarátov, ktorí boli tiež alkoholom nasatí ako špongie, iné ako volovinu Roman nemohol vyrobiť...

"Okolo polnoci som Pavla konečne prehovorila, aby sme z tej diskotéky odišli," blížila sa Bibiana k opisu samotného tragického okamihu. "Jemu som to síce nepovedala, ale snažila som sa odísť tak, aby nás ten chlapec nevidel. Nevedela som, či nám dá pokoj, preto som chcela predísť nejakej ďalšej bitke." Zámer sa Bibiane podaril iba spolovice. Roman síce ich odchod nezaregistroval, ale niektorý z jeho kamarátov, o ktorých Bibiana nevedela, áno. Okamžite jeho aj ďalších z partie informoval, že tí dvaja stoja pri šatni a odchádzajú. Hoci sa k tomu potom nikto nepriznal, niekedy vtedy ktosi vložil Romanovi do ruky vyskakovací nôž. "Len čo sme vyšli na ulicu, vybehli za nami asi traja ľudia. Ťahala som Pavla k autu, aby sme im ušli, ale na parkovisku nás dobehli. Všetko sa to zbehlo veľmi rýchlo..."

Nie je vylúčené, že Roman prenasledoval Pavla iba pre to, aby v druhom kole trochu vylepšil nepriaznivé skóre. Keď sa však ocitol na ulici a cítil podporu kamarátov, ktorí ho vulgárnymi pokrikmi doslova huckali, rozhodol sa inak... Z rekonštrukcie vyplynulo, že Pavol najprv dva či tri Romanove útoky odrazil. A bol by možno pridal aj definitívne K.O., keby z jedného útočníka zrazu nebola skupina. Keď si totiž Romanovi kamaráti uvedomili, že z pomstenia hanby bude ešte väčšia hanba, rozhodli sa do bitky aktívne zapojiť. Aby si ten frajer nemyslel, že bude len tak beztrestne znemožňovať ich kamaráta. Ako sa dalo čakať, proti presile rúk nemal Pavol šancu. Chvíľu jej odolával, no potom spadol. Keď ho dvaja z klbka Romanových kumpánov pridržali, aby si do Pavla udrel, ten namiesto zovretia prstov do päste v nej zovrel nôž. Vrazil mu ho do hrude síce iba raz, no náhodou tak presne, že čepeľ prevŕtala pravú srdcovú komoru...

Iba preto, že sa prokurátorovi nepodarilo 24-ročnému Romanovi U. preukázať úmysel vraždiť, bol odsúdený iba za ťažké ublíženie s následkom smrti. Dostal 8 rokov v II. NVS.