Sú aj takí, ktorým učarovala pichľavá krása exotických rastlín - kaktusov. Tie sa vyznačujú rôznorodosťou a schopnosťou vydržať aj extrémne klimatické podmienky. O ich špecifickosti a raritách mali Košičania možnosť dozvedieť sa v Slovenskom technickom múzeu na Hlavnej ulici. Od pondelka dodnes sa tam dá vidieť expozícia PICHĽAVÁ KRÁSA Z RÍŠE RASTLÍN. Troch košických vystavovateľov a členov košického Klubu kaktusárov sme vyspovedali.

Zlodeji mu ukradli kaktusy, ktoré by im aj daroval

Ján Dusko má 62 rokov a kaktusom sa venuje od detstva. "Ešte ako malý chlapec som dostal jednu rastlinku. Zapáčila sa mi, kvitla v noci a stále som sa čudoval, ako je možné, že nemá žiadne listy," spomína. Začal si kupovať ďalšie kaktusy a jeho hobby načas zastavila až vojenská služba. "Pokiaľ som bol na vojne, moja mama pestovala moje rastlinky ako spomienku na mňa. Keď som sa vrátil, okamžite som v tom pokračoval."

Kaktusy si ho získali svojou rôznorodosťou. "Rastú v nadmorskej výške od 0 do 4 500 m. Možno ich nájsť na púšti i v dažďovom pralese, v tropických teplotách rovnako ako v južných častiach Kanady, kde znesú aj 40-stupňové mrazy." Poznať všetky druhy kaktusov je prakticky nemožné. "Existuje približne 7 000 druhov a ich rôznych variácií. Ani po toľkých rokoch si teda netrúfam tvrdiť, že som skúsený pestovateľ."

Najmenšie kaktusy vyrastú maximálne do výšky dva centimetre, niektoré "velikány", známe z arizonských púští a westernových filmov, aj do 22-metrovej výšky. "Také kaktusy môžu mať 800 aj viac rokov. Z toho dôvodu o ne nie je z pestovateľského hľadiska veľký záujem. Rast je príliš pomalý a zdĺhavý," vysvetľuje vášnivý kaktusár.

J. Dusko sa venuje aj šľachteniu kaktusov. Vedeckému postoju k tomuto hobby sa však vyhýba. "Nikdy som na tom nerobil nejako odborne. Podaril sa mi však jeden zaujímavý kus. Skrížil som rastlinku s pichliačmi s rastlinkou bez nich. Výsledkom bol kaktus, ktorý bol omnoho väčší ako jeho 'rodičia'. Nad týmto výsledkom neveriacky krútili hlavou viacerí odborníci a som naň veľmi hrdý. Šlo však len o číru náhodu."

Koľko kaktusov vlastní, nevie ani približne. "Mám aj rastlinky malé 2-3 mm. Neviem, či by som ich mohol považovať za kaktusy. Moja zbierka však zaberá 40 štvorcových metrov rozlohy." Také množstvo kaktusov by sa mu určite nezmestilo do bytu. Väčšinu rastlín preto pestuje v záhradke, od čoho ho mnohí odhovárali. Také miesta sú totiž známe častými vlámaniami a lúpežami. "Zatiaľ mi takto neželane záhradu navštívili zlodeji len dvakrát. Evidentne sa však nevyznali a ukradli mi len menej hodnotné kaktusy. Také, ktoré by som im dal ako darček, keby ma prišli slušne poprosiť. Som totiž známy tým, že odo mňa nikto naprázdno neodíde," hovorí s úsmevom.

Aj J. Dusko mal počas pestovateľskej éry niekoľko "srdcoviek" - rastlín, ktoré mal radšej ako ostatné. "V súčasnosti mám najradšej astrofytá. Z nich vlastním aj jednu raritu. Ide o 20-ročnú rastlinu, ktorá má mať podľa botanického opisu štyri rebrá. Po 20 rokoch sa na nej však vyvinuli tri nové, čím sa podstatne líši od všetkých ostatných svojho druhu."

V súčasnosti sa začína orientovať aj na novú lásku - kaktusy, ktoré sú odolné voči mrazom. "Do budúcnosti si plánujem rozšíriť práve zbierku týchto mrazuvzdorných rastlín, veľmi ma fascinujú." V jeho plánoch mu na rozdiel od minulosti neprekáža už ani manželka. "Predtým nadávala, že na kaktusy míňam veľa peňazí. Mimo nášho rodinného rozpočtu mám totiž aj svoje tajné peniaze, ktoré nazývam 'nemanželské'. To si vtedy všimla a prekážalo jej to. Dnes si na to už však pomaly zvyká," uzatvára so smiechom a humorne J. Dusko.

Hoci prevážal iba semienka, cítil sa ako pašerák drog

Boris Bokotej sa kaktusom venuje už 16 rokov a ako tvrdí, je to naplno. "Najskôr som bol akvarista, neskôr terarista. Potom som si začal kupovať kaktusy a ostal som pri nich dodnes." Kaktusy ho zaujali svojou rozmanitosťou. "Špecializujem sa však najmä na sukulenty, medzi ktoré patria napríklad aloe vera, agáva, známe mliečniky, smrdatky či 'živé kamienky'."

Začiatky pestovateľskej záľuby B. Bokoteja boli veľmi ťažké. Za komunizmu síce existovali rôzne kaktusárske kluby, no informácií bolo málo. "Obmedzovaní sme boli aj čo sa týka distribúcie. Pamätám sa, ako som vozil semená kaktusov z Čiech. Cítil som sa, ako keby som bol nejaký pašerák, ktorý preváža drogy. Dnes už semená bez problémov objednávam cez internet z Ameriky či Afriky."

Za skúseného pestovateľa by sa ani po 16 rokoch neoznačoval. "Pri kaktusoch je to špecifické. Stane sa mi, že zabudnem na niektorú dvadsať- alebo aj tridsaťročnú rastlinku a odumrie mi. Pýtam sa teda: 'Som skúsený pestovateľ?' Skôr je to o tom byť svedomitý a nezabudnúť na žiadnu rastlinu. Pestovateľ sa však nesmie s rastlinkou babrať ani príliš veľa. Mohol by jej totiž ublížiť."

B. Bokotej je známy svojimi sukulentnými kompozíciami. "Zo živých kamienkov vytváram rôzne tvary. Robím rôzne kompozície, niečo ako skalky. Tie potom napríklad aj vystavujem na vlastných výstavách." Jednou z jeho najväčších pých je výstavný kus kompozície Africká krajinka. "Má už 16 rokov. Pestujem ju teda od mojich začiatkov. Je už naozaj veľká, som na ňu hrdý." Má však aj ďalšie obľúbené kusy. "V skleníku mám napríklad obrovský 60-ročný kaktus. Keď prídem domov, tak mu zaprajem pekný večer a vykladám mu, čo je nové. Je to už starý pán. Mám však viac rastlín, ktoré ma zrejme prežijú."

Najnáročnejšia je starostlivosť o živé kamienky z Južnej Afriky. "Treba poznať klimatické podmienky oblasti, z ktorej pochádzajú. Majú rôzne cykly, je potrebné mať ich dobre naštudované." Keďže má vyše tisíc rastlín, niekedy musí rastlinky označiť, aby na ne nezabudol. B. Bokotej sa venuje aj šľachteniu. Podarilo sa mu skrížiť a vyšľachtiť niekoľko zaujímavých kusov. "Najviac som hrdý na šľachtenú rastlinku, ktorú som pomenoval Zelená hviezda z východu," pochválil sa. "Publikujem aj v rôznych českých a slovenských odborných časopisoch. Snažím sa písať poznámky laicky, teda tak, aby to nebolo príliš odborné a aby pestovaniu rozumeli aj bežní ľudia." Okrem iného prevádzkuje aj vlastný kaktusársky internetový obchod.

V minulosti býval B. Bokotej v klasickom byte, a teda s priestormi pre svoje pestovateľské chute mal značné problémy. Dnes je v rodinnom dome, kde má priestor aj na veľký skleník. "V mojom hobby ma podporuje aj manželka. Deti sú k tomu neutrálne, mladší syn sa o to v detstve zaujímal, teraz má už iné starosti. Možno sa k tomu vráti v neskoršom veku, koniec koncov rovnako ako ja."

V Keni videl liečenie rán šťavou z aloe vera

Oldřich Novák, ktorý má 68 rokov, je predsedom košického Klubu kaktusárov. "Týmto rastlinám sa venujem od školských čias. Neskôr som sa zameral viac na akvaristiku. Keď som školy ukončil a začal pracovať, akosi mi nezvyšoval čas na žiadnu z týchto aktivít." Až po rokoch sa vrátil k akvaristickému koníčku. "Potom som však v byte nemal dostatok miesta. Rozhodol som sa teda venovať opäť kaktusom. Tie som mohol pestovať aj na balkóne."

Obdivuje aj bonsaje, no pre kaktusy sa rozhodol z prozaických dôvodov. "Bonsaje sú niekoľkogeneračné rastliny. Kaktusy sú takisto dlhoveké, no výsledky pestovania na nich vidno omnoho skôr. Chcel som sa teda za môj život dopracovať k nejakým výsledkom," vysvetľuje so smiechom. Dodal však, že ďalším faktorom, ktorý pri jeho rozhodovaní zavážil, je nenáročnosť pestovania kaktusov. "Bonsaj je potrebné zalievať aj dvakrát denne. Pri kaktusoch sa nemusí nič stať, ani keď odídem na trojtýždňovú dovolenku."

O. Novák začínal tak, ako každý "kaktusár", jednoduchšími druhmi - takzvanými mamiláriami. Informácie o kaktusoch čerpal od odborníkov z rôznych výstav či odborných časopisov. "Dnes je to už, samozrejme, lepšie. Prístup k informáciám je jednoduchší, no neznamená to, že by som mohol tvrdiť, že ja viem o kaktusoch všetko. To určite nie. Aj skúsenému pestovateľovi sa stane, že mu nejaké rastlinky uhynú." To majú najčastejšie na svedomí rôzni cudzopasníci ako vlnatka, červený pavúčik alebo rôzne druhy plesní a húb.

"Niekedy môže za uhynutie aj prehnaná láska. Každý má skúsenosti s tým, že počas dovolenky zveril svojho pichľavého miláčika známemu a ten to s polievaním či inou starostlivosťou nechtiac prehnal." Pri pestovaní kaktusov je najdôležitejšie prispôsobiť starostlivosť každej rastline osobitne, podľa toho o aký druh ide. "Preto by si mal každý pestovateľ dobre rozmyslieť, čo presne chce pestovať. Ak napríklad nedokáže dodržať minimálnu teplotnú hranicu, ktorú niektorý druh potrebuje, nemal by sa do jeho pestovania púšťať."

Počas svojej pestovateľskej "kariéry" vlastnil O. Novák približne 400 druhov kaktusov. "V súčasnosti sú v móde najmä juhoamerické druhy z oblasti Chile. Predtým boli najpopulárnejšie najmä mexické. Mexiko však sprísnilo ochranárske zákony, kvôli čomu je jednoduchšie robiť expedície v Chile." Medzi jeho najzaujímavejšie druhy, ktoré kedy pestoval, patrili ariocarpusy a tiež lithopsy, čiže "živé kamienky". Tie sú krásne najmä svojimi tvarmi, no ich pestovanie je o čosi náročnejšie. Dnes ho zaujíma predovšetkým južná Amerika.

Známy je aj druh sukulentov aloe vera. "Aloe vera, ktoré má väčšina Slovákov vo kvetináčoch, však nie je pravé. To, ktoré má známe liečivé účinky, sa nazýva Aloe Vera Barbadensis Miller. Bol som v Keni a videl, ako ho pestujú na plantážach. Mali tam dokonca dva druhy. Jeden mal ružovú šťavu. Ukazovali mi, ako im táto šťava pomáha pri liečení rôznych rán." Populárny je aj ďalší druh sukulentov - agave. Vyrába sa z neho obľúbený alkohol tequilla. "Pestujú ho v Mexiku na plantážach. Keď dosiahne určitú výšku, osekajú spodné listy. Z kmeňa potom lisujú šťavu, z ktorej sa tento alkohol vyrába."

O. Novák má doma približne tisíc kaktusov, malých aj veľkých. Niekedy si ani nemá kam sadnúť, zvykol si však na to. "Rovnako aj moje okolie. Manželke to už ani nevadí." Do budúcnosti myslí najmä na košický Klub kaktusárov. "Radi by sme do našich radov pritiahli nových, najmä mladých pestovateľov. Preto sa im aj snažíme poskytovať rôzne výhody."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári