Dnes budú "cesty" rovnako obsahom spomienok študenta, ktorý uspel v medzinárodnej súťaži, tentoraz vodohospodárskej. Jozef Molnár z Gymnázia na Exnárovej ulici totiž absolvoval cestu do Švédska ako slovenský víťaz Stockholm Junior Water Prize (SJWP).

Košičan medzi 54 študentmi z celého Slovenska uspel s projektom s názvom Úprava kyslých banských vôd pomocou síran redukujúcich baktérií. "Nájdením vhodného substrátu sa zo všetkých hľadísk, najmä však z finančného, niekoľkonásobne znížia náklady na úpravu vôd. Pri tejto biotechnológii sa tiež zvýši rentabilita," povedal nám Jozef na otázku využitia jeho práce. "Urobím všetko preto, aby sa stala jednou z primárnych riešení otázok znečistenia vodných tokov kyslými banskými vodami, resp. ťažkými kovmi." Okrem diplomu, sošky a finančnej odmeny čakala teda košického študenta augustová účasť na medzinárodnej konferencii počas Svetového týždňa vody.

Náročná príprava

Hneď po víťazstve v slovenskom kole boli Jozefovi oznámené termíny, dokedy musí vyplniť prihlášku a do Švédska dodať preklad svojej práce v anglickom jazyku. Na jeho vypracovanie mal asi 10 dní, čo bol pomerne expresný termín. No zvládol to a zo Štokholmu mu prišlo oznámenie, že jeho prácu prijímajú. Súčasne dostal čas na navrhnutie, tvorbu a následné vytlačenie tzv. posterov. Na túto fázu už mal času dosť, takže to nebolo až také stresujúce.

"Príprava bola náročná," priznáva Jozef. "Ale keďže som vedel, čo a ako budem prezentovať i aké otázky by mi mohla porota položiť, uľahčilo to moje učenie v anglickom jazyku. Ak mám byť úprimný, ten mi trochu naháňal strach. Netvrdím, že moja angličtina je zlá, ale určite som sa nemohol porovnávať s niekým, pre koho je tento jazyk materinský, prípadne sa ho učí od prvej triedy základnej školy. Preto som v príprave venoval veľa času memorovaniu rôznych odborných výrazov a ich výslovnosti, opakoval si gramatiku a vytvoril pomyslené záchytné body na postery. To mi potom pri prezentácii mojej práce výrazne pomohlo."

Jozef letel na sever 15. augusta cez Prahu a po pristátí v hlavnom meste Švédska ho čakal na letisku člen tímu SJWP. Košičan s ním absolvoval asi hodinovú cestu autom do hotela, ktorý sa mal na týždeň stať jeho prechodným domovom. "Moje prvé pocity po príchode boli ´zmiešané´ a skôr ´hrozné´, lebo som si uvedomil, že nikoho nepoznám. No tento hendikep rýchlo zmizol a už na konci prvého dňa som sa cítil dobre. A v priebehu týždňa som si už všetko obľúbil." Študentov prišlo do Stockoholmu vyše 50 z 22 krajín celého sveta. Okrem niekoľkých z Európy aj napríklad z Južnej Afriky, Srí Lanky, Sigapúru, Austrálie, Argentíny, Čile či USA. Ubytovaní boli v jednom hoteli v izbách po štyroch. Košičan s Bielorusom menom Radzivon, Argentínčanom Alanom a Francúzom Leopoldom. "Keďže sme nič nestíhali, na izbe bol relatívne neporiadok. Čas bol neúprosný a všetko sa vykonávalo vo veľkom zhone. Na izby sme sa chodili cez deň iba rýchlo prezliecť a v noci vyspať. Inak sme boli stále kdesi vonku."

Nevedel prestať

Hneď v prvý večer čakalo študentov uvítanie a zoznámenie pod názvom "Welcome to Stockholm". Na druhý deň sa autobusmi premiestnili do budovy, kde sa v rámci SJWP odohrávalo všetko podstatné. Študenti rozmiestnili na panely svoje postery, ktoré mohli mať rozmer maximálne 180 x 85 cm. Nasledovali prvé stretnutia s porotou a prezentácia prác. "Porotcov bolo deväť, rozdelených do troch skupín po troch. Každá sa študenta opýtala na stručný obsah jeho projektu. Táto časť obhajoby nemala trvať dlhšie než 10 až 15 minút, ale väčšinou sa to predĺžilo. Následne sa členovia pýtali na nejaké nezrovnalosti, využitie a všetko, čo ich zaujalo. Šlo v podstate o akúsi diskusiu."

Jozefa si v prvý deň vypočula iba jedna skupina poroty. "Prvého stretnutia som sa mierne obával, ale keď som začal rozprávať, nevedel som prestať. Zodpovedal som aj všetky otázky, ktoré mi porota položila, čo mi zdvihlo náladu. A to som sa nedržal pripraveného postupu, ale rozprával som sčasti pudovo a samovoľne. To som pokladal za veľkú výhodu, lebo som pôsobil viac presvedčujúco, ako keby som prezentoval niečo nabifľované." Aj preto boli ohlasy na Jozefovu prvú prezentáciu veľmi pozitívne.

Večer sa konalo čosi ako prezentovanie každej krajiny a všetci študenti si mohli pripraviť niečo do dvoch minút. "Ja som na to dopredu nejako nemyslel, preto som zaspieval nejaké slovenské pesničky. Napríklad ´Čižíček, čižíček, vtáčik maličký´, ´Kedz som išol z Kerestúra´ a podobne. Mal som veľmi bravúrne ohlasy. Dopočul som sa, že som bol najzábavnejší a najzaujímavejší so všetkých," smeje sa Jozef ešte aj teraz, ako si pomohol ľudovou tvorbou. Nasledovalo niečo ako otvorenie celej akcie, v programe vystúpili rôzni tanečníci a odznelo niekoľko zaujímavých príhovorov.

Aj druhý deň patril prezentáciám, Košičana si vypočuli dve ďalšie poroty. Pred nimi už Jozef pôsobil úplne suverénne. "Hlavne ten tretí výstup sa mi pozdával najviac. Člena poroty, ktorý bol v tejto skupine, moja práca veľmi zaujala, dokonca si odo mňa vypýtal kontakt a dal mi svoju vizitku. Neskôr osobne prišiel za mnou, čo ma veľmi potešilo. Myslím si, že zaujať na podujatí takého charakteru je výhra pre mňa a sčasti aj pre krajinu, ktorú reprezentujem. Lebo na toho, kto niečím zaujme, sa len tak nezabudne..."

Tretí deň bol pomerne voľnejší. Študenti do detailov nacvičovali vystupovanie, chôdzu a večerný program odovzdávania cien. Kto, kedy vstane, kam sa pohne, ako si prevezme diplom. "Hlavnú cenu získalo dievča menom Ceren Burçak Dag z Turecka. Neviem prečo vyhrala práve ona, ale mala zaujímavý projekt tykajúci sa tvorby elektrickej energie. Konkrétne bol o metóde, ako pretransformovať kinetickú energiu dažďových kvapiek na elektrickú. Keďže bolo vyhlasované iba jedno miesto, a to prvé, ja som skončil ako všetci ostatní, teda na druhom," smeje sa Jozef. Spomínaná Turkyňa Caren získala okrem kryštálovej sošky aj 5 000 dolárov.

Nočné kúpanie

Zvyšné dni boli už len o prehlbovaní vzťahov, výletoch, nakupovaní a zážitkoch. Tých si Košičan priviezol neúrekom. Napríklad spomienku na nočné kúpanie. "Asi o desiatej večer nám organizátori oznámili, že majú pre nás prekvapenie. Zraz bol pred hotelom, vziať si bolo treba uterák a plavky, kto nemá, tak nejaké trenírky alebo vhodnú spodnú bielizeň. Až neskôr nám povedali, že sa pôjdeme kúpať do Baltského mora." Jozef tomu neveril a myslel si, že sa len prejdú po brehu, maximálne si niekde v plytčine omočia nohy. No keď prišli k akejsi pláži uprostred mesta a všetci sa začali vyzliekať do plaviek, uveril, že nepôjde len o čľapkanie po kolená. "Ja som mal na sebe saténové plavky na spanie. Keď som skočil do vody, bol to pre mňa šok, lebo nemala viac ako 15 stupňov. Ale ako sme sa všetci hýbali, po chvíli sa mi voda zdala celkom teplá. Keď som zas vyšiel vonku, bol som strašne skrehnutý, ale nadšený."

Samozrejme, študentom v Stokholme ukázali aj rôzne historické pamiatky, budovu opery, staré mesto, galériu aj kráľovské sídlo. "Mne sa najviac páčil výlet loďou po zátokách a po mori. Ja mám lode veľmi rád a milujem plavbu, tak som si to celé užíval plnými dúškami. Tá loď bola niečo ako výskumná, chvíľku sme boli navlečení v špeciálnych oblekoch a hľadali nejaké žijúce zložky v pôde zo dna a podobne. V podpalubí prebiehala prezentácia o ničení vodných tokov loďami a rybolovom, predvádzali sa alternatívy, ako sa tomu dá zabrániť. Mne bolo pomerne chladno, mohlo byť najviac 22 stupňov a fúkal vietor, no tamojší ľudia na loďkách boli väčšinou v plavkách a opaľovali sa. Pre nich bolo horúco..."

Žiadni zlodeji

Čo sa týka vzťahov s ostatnými študentmi, Jozef tvrdí, že si rozumeli perfektne. Tvorili veľmi dobrý kolektív a aj samotní organizátori povedali, že jeden z naj. "Boli sme za každú srandu, priateľskí, a čo sa týka pohľadu na život a trávenia večerov na hoteli, aj podobne zmýšľajúci," pochvaľoval si a pridal skúsenosť, s akou by sa na Slovensku určite nestretol. "Raz som si na chodbe zabudol v nabíjačke mobilný telefón. Spomenul som si naň po vyše 14 hodinách a jeho sa tam dovtedy nikto nedotkol. Mentalita miestnych ľudí je niekde úplne inde ako u nás. Vypadne vám niečo? Automaticky to zodvihnú a podajú. Ponáhľate sa? Ustúpia a pustia vás. Tam nikto nemyslí na to, ako spraviť niečo zlé. Ak idete v noci po ulici, nemusíte sa obávať, že vás niekto prepadne. Jednoducho idete, kam chcete. Nechcem nejako dehonestovať našu krajinu, ale u nás by to bol nonsens..."

Jozef na záver skonštatoval, že pobyt vo Švédsku bola veľká skúsenosť a jeden z jeho najzaujímavejších týždňov v živote. Tých niekoľko dní mu vraj dalo viac, ako jeden rok strávený v školskej lavici. "Stálo to skutočne za to. Ak by niekto povedal, že nie, tak ešte nedospel do štádia, keď dokáže relevantne zhodnotiť situáciu a svoj profit z nej..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári