Podľa plánov architekta Adolfa Lánga ju postavili v eklektickom, neobarokovom slohu na mieste staršej budovy divadla z roku 1788.
Prvé košické divadlo vzniklo na mieste niekdajšej stredovekej radnice, ktorá sa od 16. storočia nevyužívala, ale v roku 1756 v nej zriadili kaviareň. Prvá budova Košického divadla bola uvedená do prevádzky v roku 1788, hoci celú dokončili až o dva roky neskôr. Bola postavená v klasicistickom slohu podľa projektu Štefana Brockého a Jozefa Jána Tallera. Týmto dostali aj Košice svoj prvý stály divadelný stánok. Ako prvé v nej bolo pravdepodobne uvedené predstavenie opery Únos zo Serailu od Wofganga Amadea Mozarta (hralo sa v tanečnej sále reduty, keďže divadelná sála bola otvorená až v roku 1790). V divadle sa hrávalo najprv nemecky, od roku 1816 striedavo maďarsky aj nemecky. Okrem divadla bola v budove znovuotvorená kaviareň a miesto si v nej našla aj reduta. Divadelná sála mala kapacitu 500 divákov. V roku 1894 bola budova z bezpečnostných dôvodov uzavretá.
Iniciatívu na postavenie úplne novej budovy vyvinuli najmä občania mesta. Súčasnú podobu navrhol Adolf Lang, považovaný za jedného z najtalentovanejších európskych architektov 19. storočia. Postavil niekoľko stavieb v Budapešti a vyučoval na univerzitách vo Viedni, Rumunsku a Holandsku. Budova Štátneho divadla sa považuje za jeho vrcholné dielo. Je postavená v štýle eklektizmu s prvkami neobaroka a secesie a expertmi z celej Európy je obdivovaná a považovaná za architektonický klenot.
Samotná výstavba budovy bola pod stálym dohľadom obyvateľov Košíc a napredovala obdivuhodnou rýchlosťou. Za necelé dva roky pripravilo mesto na 28. september 1899 veľkolepú slávnosť otvorenia divadla za účasti nielen vládnych prominentov, ale doslova kultúrnej elity štátu. A tí, čo svojou obetavosťou divadlo vybojovali a znášali celú ťarchu výstavby, teda široké obecenstvo mesta Košíc, do neskorej noci napĺňali Hlavnú ulicu. Šťastní a dojatí s láskou obdivovali budovu nevšednej krásy, s ktorou prežijú novú etapu dejín. V 90. rokoch minulého storočia bola nevyhnutná rekonštrukcia budovy. Po nej sa stavba zaradila k najkrajším divadelným budovám v Európe. Dôkazom je aj skutočnosť, že Európska komisia pre obnovu pamiatok v Bruseli bola jednou z podstatných finančných garantov rekonštrukcie.
Exteriér Štátneho divadla je pýchou mesta. Veľkolepé trojstranové schodisko zdôrazňuje fakt, že návštevník vchádza do dôležitej budovy. Na fasáde sú umiestnené sochy, čo dotvára palácový dojem inštitúcie. Balustrády, balkóny a arkády sú dekorované bohatou kvetinovou výzdobou. Budova Štátneho divadla je bledej pastelovej farby. Sochy nachádzajúce sa na prednej strane stavby boli inšpirované mytológiou a divadelníctvom - stoja tu anjeli, súsošie géniov umenia a na vrchu kupoly sa nachádza monumentálna socha Aurory - priateľky Múzy, ktorá je symbolom priazne a bezpečia celého umenia.
Interiér Štátneho divadla bol navrhnutý v rozprávkovej atmosfére. Vnútorné priestory sú bohato zdobené sadrovými ornamentmi a pódium má tvar lýry. Stenu zdobia výjavy zo Shakeasperových tragédií Othello, Rómeo a Júlia, Kráľ Lear a Sen noci svätojánskej. Hľadisko je 16 metrov vysoké, s vhodným rozložením balkónov a lodžií. Strop sa smerom k javisku zvažuje. Krása je podčiarknutá aj maľbami a sochami s motívmi divadelných Múz, antických bohov či historických a divadelných scén. Harmónia pastelových farieb je dotvorená zamatovými kobercami a pokrývkami. Sála má kapacitu 610 návštevníkov.
V roku 1920 vzniklo Slovenské národné divadlo (SND) v Bratislave, ktoré začalo svoju činnosť práve v Košiciach Rázusovou hrou Hana. Aj v nasledujúcom období chodilo SND pravidelne hosťovať do Košíc. V roku 1924 vzniklo Východoslovenské národné divadlo ako stály košický divadelný zbor. V repertoári mal operety, činohru a občas aj opery. V roku 1929 divadlo zaniklo pre hospodárske ťažkosti. Znovuotvorené bolo v roku 1937 ako samostatná filiálka bratislavského národného divadla. Keď v roku 1938 Košice pripadli Maďarsku, prišli o svoj divadelný súbor. Počas vojny hosťovali v Košiciach spoločnosti z rôznych maďarských miest.
V roku 1945 bolo založené Východoslovenské národné divadlo, ktorého prvým riaditeľom sa stal Janko Borodáč. Okrem činohry sa začala budovať aj opera, opereta a balet. Prvá hudobná premiéra bola opereta Poľská krv od Oskara Nedbala, prvá operná premiéra bola Verdiho La Traviata. V sezóne 1947/1948 začali hrať aj celovečerný balet. Od sezóny 1946/1947 nieslo divadlo názov Národné divadlo v Košiciach a v roku 1955 bolo premenované na Štátne divadlo.
V 90. rokoch prešlo divadlo rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá citlivo zachovala jeho pôvodný ráz. Počas druhej Mečiarovej vlády (1994 - 1998) sa uskutočnil pokus zlúčiť košické divadlo s prešovským. Takto sa divadlo pod názvom Divadlo Janka Borodáča stalo súčasťou Východoslovenského divadla. V roku 1998 získalo divadlo opäť samostatnosť a vrátilo sa k názvu Štátne divadlo Košice. V súčasnosti budova nesie meno jedného z popredných slovenských divadelníkov, režiséra Janka Borodáča, ktorého v roku 1945 poverili organizačným a umeleckým vybudovaním profesionálneho divadla v Košiciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
