Okrem filmovania sa venuje aj množstvu iných, s herectvom nesúvisiacich činností. Mnohých by napríklad prekvapilo, že píše knihy, či celkom sama cestuje po svete. Do Košíc však prišla s kolegom Pavlom Zedníčkom, aby spolu účinkovali v hre "Bez předsudků". Pri tejto príležitosti sme ju trošku vyspovedali.

Vtipná komédia sa skoro celá odohráva v posteli. "Je to hra o dvoch ľuďoch, šéfovi a jeho sekretárke, ktorí sa poznajú mnoho rokov. Spolu pracujú a sú aj rodinní priatelia. Tí dvaja sú nútení stráviť v jednom príšernom moteli na manželskej posteli spoločnú noc. Od toho sa odvíja celá hra. Počas konverzácie totiž dôjde na všetko, čo sa ženy ostýchajú pýtať mužov a naopak..." prezrádza J. Paulová. Táto i mnoho iných postáv, ktoré si zahrala, bola komická. Stačí si spomenúť napríklad na Vilmu Novákovú z už spomínaného Kameňáka. Na otázku, či radšej hrá komické alebo tragické postavy, odpovedá jednoznačne - komické. Hlavne preto, že hneď vie, čo si myslí publikum. "Hneď viem, či to hrám dobre, pretože smiech je ten jediný ohlas, ktorý tam je. No keď hrám tragédiu, nemám istotu, či ľudia v divadle náhodou nespia."

J. Paulová a P. Zedníček spolu hrajú aj v ďalších divadelných hrách. Napríklad "Záhadná Irma", "Drahouškové" či 15 rokov v hre "Natěrač". V pláne majú aj ďalšiu spoločnú hru. "O nejaký čas budeme mať premiéru. Hra sa volá ´Zamilovať sa´. Takže my sme cez tie postele, manželské veci a horor, ktorý hráme v ´Záhadnej Irme´, došli až k tomu, že sa konečne na javisku do seba zamilujeme. Na tej hre je ešte milé, že to skúšame so slovenským režisérom Jakubom Nvotom. To bol práve jeho nápad, lebo keď nás videl na javisku v hre ´Bez předsudků´, povedal, že by bolo super, keby sme sa pred divákmi akoby zoznamovali. Sme totiž už takí zohratí, že je to vidieť. Tak aby to bolo, akoby sme sa videli prvýkrát."

Chcela byť letuškou

J. Paulová je dieťa z hereckej rodiny a celé detstvo strávila v Karlínskom divadle, v operete. "Ako dieťa som si myslela, že divadlo je o tom, že tam budú tancovať a spievať dámy a budú chodiť vo večerných toaletách... Potom som zistila, že realita je úplne iná. Vyštudovala som divadelnú akadémiu a šla do divadla Semafor. Musela som sa hneď naučiť improvizovať a reagovať na rôzne gagy a na publikum..."

Je známe, že mnohé deti z hereckých rodín by možno ani neboli hercami, keby to nemali v rodine. Aj česká herečka priznáva, že jej momentálny veľký koníček - cestovanie, mohol byť aj jej povolaním. "Vždy som rada cestovala, som taká dobrodružná povaha. Aj preto som chcela robiť profesie, ktoré súvisia s cestovaním. Chcela som byť letuškou alebo diplomatom. Ale keďže moji rodičia boli herci, nepoznala som ako dieťa žiadne iné profesie, nevedela som si teda ani nič iné predstaviť. Dnes to celkom ľutujem... ale toto bola moja cesta."

Keďže mnohé rodiny odovzdávajú žezlo "rodinného podniku" svojim potomkom, opýtali sme sa, či aj dcéry Adéla a Anežka idú v jej šľapajach. "Zaplaťpánboh, ani jedna," smeje sa J. Paulová. "Obom sa mi to podarilo vyhovoriť. Sú oveľa bystrejšie ako ja, každá má úplne inú profesiu. Jedna je producentka, druhá študuje humanitné vedy a medzinárodné vzťahy." V herectve to často býva tak, že rodičia sú vynikajúci herci, svoje deti však od tohto "kumštu" odhovárajú. "Pretože vieme, ako je táto profesia závislá na náhode," vysvetľuje J. Paulová. "My sme v rukách niekoho iného a to som jednoducho tým svojim dievčatkám nemohla urobiť..."

Mnoho hercov má mnoho pracovných cieľov, či vysnívaných postáv. Chcú hrať Hamleta, Júliu či Johanku z Arcu. J. Paulová však tvrdí, že takéto sny vôbec nemá. "Môj vzťah k divadlu je veľmi komplikovaný. Hrám preto, aby som mohla žiť. Nežijem preto, aby som hrala. Je to taká moja terapia..." Nočnou morou mnohých hercov je tzv. okno. Chvíľa ticha, keď si herec uvedomí, že si za nič na svete nemôže spomenúť na text, ktorý má hovoriť. Herci sú však od prírody improvizátori a aj na takéto situácie sú pripravení. Často však práve z nich môže vzniknúť komická situácia.

"Vzhľadom na to, že som mladšia ako môj kolega," smeje sa, "nemôžem si taký prepych, aby som zabudla text, dovoliť. Ja musím byť ten, kto si všetko vždy pamätá. Napríklad sa nám pri inscenácii ´Záhadná Irma´ stalo, že sme pri premiére preskočili dobrých 40 minút prvej polovice. Takže sme začali a hrali asi desať minút, no ja som zrazu povedala nejakú repliku, samozrejme, inú ako som mala, a Čmaňa (Pavel Zedníček), prirodzene nadviazal... Zrazu všetci osvetľovači a zvukári listovali v svojich materiáloch a vôbec netušili, kde sme. Mne potom došlo, že sa blížime k pauze a tí ľudia vôbec nevedia, o čom tá hra je. Tak som sa zase vrátila späť. Myslím, že nikto z divákov nič nespoznal, ale my sme boli spotení až za ušami." Napriek tomu J. Paulová tvrdí, že nemá strach ani trému."My sme klauni. My nepotrebujeme, aby sa na nás ľudia iba smiali, ale pokojne sa môžu aj posmievať."

Kameňák

Kto by si nepamätal tri komédie Zdeňka Trošku s výrokmi a vtipmi podarenej rodinky Novákovcov. Otec - policajt Pepa, mama - učiteľka Vilma (J. Paulová), dcéra – zdravotná sestra Júlia a najmladší a "najmúdrejší" Pepíček, ktorý okomentuje aj to, čo sa nedá. "To bolo krásne obdobie môjho života," spomína herečka. "Keď som dostala túto ponuku, bola som niekde v Indii a spala v nejakom dome v chudobnej štvrti. Bola som tam preto, lebo som chcela žiť ako tí ľudia, čo sú tam. Vtedy mi pípla textová správa a ja som vôbec neriešila, čo to bude za film. Povedala som si, že si nemôžem dovoliť odmietnuť to. Musím byť predsa šťastná, že mám prácu."

Natáčanie vraj bolo úžasné. Navyše, pracovali hlavne v lete. "Keď niekto povie ´Kameňák´, aj vidím, že je horúco a my s Vaškom Vydrom ležíme v posteli. Viete si predstaviť pre herca príjemnejšiu rolu, ako je pol filmu stráveného v posteli," smeje sa. "Tak to je pre mňa Kameňák." Ani pri vtipnom filme s množstvom "kameňákov" však nie je núdza o trapasové situácie. Na jednu si spomenula aj J. Paulová. Počas natáčania Kameňáka 3 bol manžel J. Paulovej, Milan Svoboda, hospitalizovaný v nemocnici. Počas natáčania posteľových scén absolvoval operáciu platničky. "Práve sme s Vaškom Vydrom točili tú časť, kde na ňom ležím a predstierame ranný manželský sex. Zdeněk Troška povedal ´STOP!´, ja som ešte sediac na Vaškovi siahala po telefóne a volala do nemocnice, či je ten Svoboda v poriadku." Keďže sa vo filme mihala každé ráno sporo odetá, pýtali sme sa, či s takýmito scénami nemá problém. "Vzhľadom k tomu, že bolo leto a v tej miestnosti boli všetci polonahí, nevidela som žiadny rozdiel medzi sebou a nimi. Nemôžem povedať, že by som bola hanblivá. Nemám však vôbec potrebu sa predvádzať nahá. Ja už nemám čo ukazovať, na to sú mladšie herečky..."

J. Paulovú väčšina ľudí pozná ako skvelú herečku – komičku. Málokto však vie, že má koníčka, ktorý vypĺňa všetok jej voľný čas. "Je to cestovanie – cestujem všade možne. Je to skoro droga. Prešla som Ameriku, Európu, prechádzam Áziu a to veľmi dôsledne. V Indii som bola asi šesťkrát, vždy som tam strávila veľmi dlhý čas. Nie je to také, že niekam nahliadnem, ako návštevník zoo. Snažím sa poznať, ako tí ľudia žijú, čomu sa smejú, prečo plačú..."

Možno práve vďaka cestovaniu jej nedávno vyšla kniha "Jak běžet do kopce". Odhaľuje však aj ďalšie tajomstvá herečky. A to, že zbožňuje písanie. Priznáva, že píše vždy a už celý život. Nikdy to však nebolo s ambíciou vydať knihu. Jej zápisky boli určené deťom, ktoré ich mali nájsť, až keď tu ich mama nebude, niekde zastrčené na dne šuplíka. "Až tu nebudem, tak si moje dievčatá prečítajú, čo som bola zač, čo som im ešte nestihla povedať. Potom som však dostala ponuku z jedného vydavateľstva. Jedna redaktorka chcela o mne napísať knižku. Ja som povedala, že ak, tak by som ju radšej napísala sama. Takto vznikla knižka, ktorá sa mi pri písaní vymkla z rúk a začala ísť svojou vlastnou cestou. Priznám sa, že ma to až prekvapilo. Keď si ju teraz niekedy čítam, tak premýšľam, že toto som napísala...?!"

Knižka je úplne nenápadná, žiadna herečkina fotografia na titulke. Svojimi výtvarnými ilustráciami prispela dcéra Adéla. Tiež na ňu nebola žiadna reklama a napriek tomu sa jej predalo veľké množstvo. Na otázku, či plánuje ďalšiu, J. Paulová odpovedá, že písať bude, keďže píše stále, no o ďalšej knihe hovorí opatrne. "V tej prvej som sa ´vyčerpala´ z veľkého množstva tém. Teraz som trošku opatrná s tým, čo ďalej. Začínajú zo mňa totiž stále častejšie ´liezť´ také duchovné knižky a neviem, ako by si ich ľudia zrovnali s tým, čo robím. Ono to všetko má svoj čas."

Indické siroty

Ďalšou záľubou herečky je niečo, čo je i jej srdcovou záležitosťou. Je ňou India. Keď o nej hovorí, je na nej vidieť, že by sa tam najradšej rozbehla a ostala tam... Jej cestovateľská vášeň ju zaviedla do krajiny, kde ju fascinujú ľudia aj ich život. V Indii nechala veľký kus svojho srdca. "Tam som spolupostavila a spolusponzorovala školu pre siroty. Teraz je tam 28 detičiek, ktoré sa každý deň najedia, čo predtým nebolo pre nich samozrejmé. Každý deň je o ne postarané. Vytvorili si medzi sebou vlastnú rodinu. Naučia sa čítať, písať, počítať a už nikdy nebudú hladovať. Ich budúcnosť je vďaka tej škole nádejná."

Herečka, hrajúca vo filmoch i v divadle, má toľko rôznych "lások" a aktivít, že nás zaujímalo, ktorá je jej srdcu najbližšia. Odpoveď neprekvapila. "Práve tá, o ktorej teraz hovorím. Pre mňa je India srdcová záležitosť. Možno som tam v minulom živote žila. Možno je to aj tým, že človek sa posúva do pomyselnej tretej tretiny života. Sám nemá už nejaké veľké túžby a rád by niekde vrátil niekomu to, čo od života dostal."

Čo sa týka ďalších plánov, J. Paulová iba s úsmevom rozhodí rukami. "Čo ja viem? Nič neplánujem a žijem prítomnosťou. Dúfam, že teraz odohráme predstavenie a že sa ľudia budú baviť, že ho odohráme ešte zajtra a všetci budú spokojní. A keď to vyjde, že si tu možno zahráme aj o rok...."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári