Aj v našom meste žijú moslimovia, ktorí dodržiavajú Ramadán

Ramadán je v islamskom svete veľká udalosť. Tento posvätný mesiac moslimovia napĺňajú duchovnou očistou a odopieraním, ktoré si kresťania nedokážu ani predstaviť.

Ramadán je najvýznamnejším sviatkom islamu aj na Slovensku. Aj tu totiž žije niekoľko moslimov, ktorých od dodržiavania posvätných pravidiel neodradil ani odchod z rodného prostredia. Tento rok trval ramadán od 22. augusta do 19. septembra. Pri príležitosti jeho konca sa v nedeľu konala v našom meste oslava, ktorej sa zúčastnilo niekoľko košických moslimov. Využili sme pozvanie a s niekoľkými sme sa porozprávali o tom, aké to je dodržiavať ramadán v Košiciach.

"Ramadán je jedným z piatich základných pravidiel, ktoré my, moslimovia, musíme dodržiavať. Prvým je, že uznávame Alaha ako jediného boha a Mohameda ako jeho proroka, druhým modlitba päťkrát denne, tretím almužna - musíme sa s naším majetkom deliť s chudobnými - a piatym je to, že každý moslim musí aspoň raz za život absolvovať púť do Mekky. Ramadán je štvrtým z týchto pravidiel," vysvetľuje 21-ročný Sultan zo Saudskej Arábie. Ak by sa vraj porušilo hociktoré z týchto pravidiel, bolo by to rovnaké, akoby sa porušil jeden z piatich pilierov budovy - zrútila by sa.

Pôstny sviatok sa začína pravidelne v deviatom mesiaci moslimského kalendára. Väčšina Slovákov by si len ťažko vedela predstaviť a vôbec zniesť obetu, akú moslimovia počas tohto obdobia podstupujú. "Od ranného úsvitu až po západ slnka nesmieme prijímať žiadne jedlo ani piť." Keďže moslimovia nesmú piť alkohol ani mimo ramadánu, to, že nemôžu hýriť, ich teda až tak netrápi. No pitie nie je iba o alkohole. "Najtvrdšie je to, že nesmieme piť ani obyčajnú vodu. Dá sa to však vydržať." Vodu nepijú preto, aby si uvedomili, akú má hodnotu. Toto pravidlo má súvis s putovaním proroka Mohameda púšťou.

Ako nám Sultan ďalej vysvetlil, začiatok dodržiavania pôstu neriadi každý deň pevne stanovená hodina, ale východ slnka. "Keď vyjde slnko, už musím byť pripravený. Nestačí, že nejem alebo nepijem. Musím byť čistý, mať umyté zuby." Pravidlo o dodržiavaní pôstu však nie je neľudské, pozná výnimky. "Ak je napríklad niekto chorý, prirodzene musí piť vodu už len kvôli tomu, aby zapil liek. Vtedy sa mu porušenie pôstu toleruje s tým, že si každý taký deň neskôr nahradí. Ak však pôst poruší vedome a bez toho, aby bol nútený, dĺžka ramadánu sa mu zdvojnásobí." Pôst musia dodržiavať aj ženy, pravda, ak nie sú tehotné.

Sultan priznáva, že ramadán nie je prechádzka ružovou záhradou. "My však ten pôst berieme inak. Trápiť sa nám robí radosť. Vieme totiž, že čím viac obetujeme, tým väčšia odmena nás čaká u Alaha." Tohoročný je pre Sultana druhý ramadán na Slovensku. V Košiciach študuje medicínu. "Spolužiaci moje zvyky rešpektujú. Niektorým sa to dokonca páči. Obdivujú moju odvahu a pevnú vôľu."

Faruk, ktorý má 57 rokov, zažil slovenských ramadánov omnoho viac. V Košiciach totiž žije už 31 rokov. Pôvodom pochádza z Jemenu. Vo svojej rodnej krajine však nebol už od roku 1987. Aj preto je pre neho dodržiavanie starých tradícií veľmi dôležité. Za manželku má Slovenku, má s ňou deti. "Ramadán prežívam len ja. Manželka je kresťanka. Nechávam ju rozhodovať sa za seba. Ona aj deti pôst nedodržiavajú. Robím to len ja," hovorí Faruk. Tým vyvracia reči hovoriace o tom, aký je islam intolerantný voči ostatným náboženstvám a najmä ženám.

V Košiciach sa Faruk živí podnikaním, vlastní stánok na trhovisku Blšák. Predávať celé dni, tvrdo pracovať, a pritom sa neosviežiť hoci len dúškom obyčajnej vody musí byť veľkou skúškou. Najmä teraz, v čase horúčav. Faruk však tvrdí, že to nič strašné nie je. "Na Slovensku sa to dá vydržať. Slnko tu nie je také silné, ako u nás v Jemene. Tam sú teploty sústavne nad hranicou 40 stupňov, čo sa bez pitia znáša omnoho horšie."

Každý deň sa Faruk naje až po zotmení. "Máme tu v Košiciach prenajatú miestnosť, ktorá nám slúži ako provizórna mešita. Pravidelne sa tam stretávame. Počas ramadánu tam chodíme večer po zotmení. Spoločne sa modlíme. Každý z nás donesie nejaké jedlo a spoločne ho zjeme. Keď sa dobre najem, do ďalšieho večera mi nič nechýba." Jeho zvyky chápu aj kolegovia z trhu. "Musím povedať, že Slováci sú veľmi dobrý národ. Žijú tu milí a tolerantní ľudia. S dodržiavaním mojich zvykov na pracovisku nemám žiadne problémy. Aj keď predo mnou niekto je alebo pije, vôbec ma to netrápi."

Faruk nepovažuje kresťanstvo a islam za až také rozdielne náboženstvá, ako si väčšina ľudí myslí. "Všetci máme jedného Boha a zlodej bude zlodejom rovnako v islame ako v kresťanstve. Spať môžeme takisto len so ženou, ktorú si vezmeme. To však napríklad kresťania nedodržiavajú vždy. To bude jedným z rozdielov medzi nami. Väčšina kresťanov totiž verí v jednu a žije druhú vec. My žijeme iba to, v čo veríme." Na otázku, či si na miestach, kde všetci okrem neho jedia a pijú, nepripadá zvláštne, odpovedá, že rovnako by sa cítil človek, ktorý by jedol a pil počas ramadánu v niektorej z moslimských krajín.

Mimochodom, Farukovi sa už stalo, že musel z vážnych dôvodov pôst porušiť. "Bol som chorý a musel som brať lieky. Potom som si nahradzoval dva dni. Jeden môj kamarát však napríklad cestoval deväť dní. Počas cesty sa musel posilňovať. Potom bol smutný, že my sme ramadán ukončili a najedli sa slávnostne spolu, no on ešte držal pôst." Ako však Faruk zdôrazňuje, tento sviatok nie je len o držaní fyzického pôstu. "Je to obdobie, keď sa snažíme dostať bližšie k Alahovi, preto napríklad ani nenadávame. Počas pôstu sa aj častejšie modlíme."

Svojim deťom Faruk necháva možnosť slobodnej voľby. Dúfa, že ich jeho príklad v budúcnosti privedie k tomu, že budú držať ramadán aj ony. No akceptuje aj inú možnosť. "To, či z nich budú moslimovia, alebo kresťania, je ich vec. Najpodstatnejšie je, aby boli dobrí a slušní ľudia..."

Yones pochádza z Líbye. Aj jemu sa už stalo, že si musel nejaký deň ramadánu kvôli chorobe nahradiť, stále je však pre neho držanie pôstu samozrejmosťou. "Na Slovensko som sa presťahoval aj s manželkou len pred rokom. Ramadán dodržiavame pevne a s radosťou," hovorí 44-ročný doktorand na vysokej škole. "My to nevnímame tak, že sa trápime či týrame. Berieme to tak, že s radosťou plníme to, čo musíme. Robí nám to dobre." Slovenskí známi jeho zvyky chápu, nerobia mu s tým problémy. Padli dokonca prirovnania ramadánového pôstu k vegetariánstvu. Človek sa niečoho zrieka z vlastného presvedčenia, vlastnej vôle.

Yones však zdôraznil, že nejde len o fyzický pôst, ale mesiac duchovnej očisty, priblíženia sa k bohu a zamýšľania sa nad duchovnou stránkou života. "Javy ako sex, fajčenie či ohováranie sú v čase ramadánu neprípustné. Dôležitá je aj tradícia, ktorá nám hovorí, aby sme sa so svojím majetkom podelili s chudobnými ľuďmi. Každý z nás dá nejaké dary charite a podobne." Na posvätnom mesiaci sa mu páči aj blízkosť a jednota moslimov. "Každý deň sa stretávame v mešite, kde sa navzájom podelíme so svojím duchovným životom i starosťami. Ak má niekto trápenie, spoločne sa za neho pomodlíme, pomôžeme mu." Nie je to teda len o jedle.

Po ukončení ramadánu je zvykom usporiadať slávnosť a hostinu. Mnohí fajčiari zažijú slastný pocit z prvej cigaretky, ktorú si dlhé týždne odopierali. "Ramadán pôsobí dobre aj na organizmus. Tým, že mesiac toľko nejeme, nepijeme a nefajčíme, sa očistíme a dostaneme do dobrej kondície. Ja osobne cítim aj niečo vyššie - príjemný pocit, ako mi Alah dáva do žalúdka a zvyšku tela dobro a zdravie," pochvaľuje si.

Život moslima v Košiciach je podľa Yonesa podobný ako život moslima v ktorejkoľvek inej krajine. "Slovensko sa mi páči a žije sa mi tu dobre. Som tu len rok, ale musím pochváliť miestnych ľudí. Chceli by sme, aby nás - moslimov poznali lepšie. O to sa snažím aj v škole, kde mám na starosti študentov z Líbye. Robíme rôzne slávnosti a radi by sme boli, aby ich navštevovali aj Slováci." Trápi ich totiž negatívny obraz, ktorý sa o islame šíri v médiách. "My neriešime, či sme ortodoxní, alebo iní. Islam je len jeden - jasný. V mnohom sa pritom podobá iným náboženstvám. Preto rešpektujeme aj kresťanstvo či židovstvo. Je škoda, že nás niektorí ľudia odsudzujú, aj keď o nás nič nevedia."

O predsudkoch by vedel veľa povedať aj 15-ročný Marcel. Narodil sa slovenskej mame, no jeho otec bol Palestínčan. "Keď som mal tri roky, vrátil som sa do Palestíny. Otec však zomrel rovnako ako mnohí iní nevinní Palestínčania počas izraelského bombardovania. Nebol členom Fatahu, bol normálnym človekom," rozhorčene spomína Marcel. Vrátil sa na Slovensko a o to viac ho teší, že tu našiel u mnohých ľudí pochopenie.

Marcelovým košickým známym sa páči, ako dodržiava ramadán. Držanie ramadánu by u neho pritom nemuselo byť samozrejmosťou. "Deti totiž nemajú povinnosť dodržiavať pôst. Je to normálne. Potrebujú rásť, preto musia jesť. Navyše, to odriekanie by mnohé asi nevydržali." Navzdory tomu, čo hovorí, však Marcel začal skoro. Je na to veľmi hrdý. "Každý začne vtedy, keď sa na to cíti. Ja dodržiavam ramadán už od mojich dvanástich rokov. Rozhodol som sa tak sám a tvrdo to dodržiavam."

Marcel je silným moslimom. Už v mladom veku je pevne veriaci a samostatne si vyberá cestu, ktorou chce ísť. Po návrate do Košíc napríklad sám, bez cudzích vplyvov, vyhľadal mešitu a začal sa stretávať s rovnako veriacimi. Veď koniec koncov minimálne počas ramadánu mu poskytujú silnú duchovnú oporu a akúsi rodinu, ktorú potrebuje moslim rovnako ako kresťan.