Archeológovia našli v opevnenej osade z doby bronzovej pšenicu starú okolo 3 500 rokov. Analýza dokáže presne určiť dátum zániku pravekej usadlosti, ktorá významnou mierou prispela k rozvoju otomanskej kultúry na dnešnom území východného Slovenska.
NIŽNÁ MYŠĽA. Jedna z najznámejších archeologických lokalít na Slovensku dokáže aj po troch desaťročiach systematického výskumu čímsi prekvapiť.
Vlani to boli zlaté šperky, dôkaz obdivuhodnej remeselnej zručnosti obyvateľov opevnenej osady z doby bronzovej. Tohto roku potešil archeológov vskutku nevšedný nález - obilie. Zožali ho zhruba pred 3 500 rokmi.
Pšenica v cene zlata
Heuréka! Archeológovi Ladislavovi Olexovi zaplesalo srdce, keď na dne jednej z odkrytých zásobnicových jám sa objavili akési čierne zrná. Farmári z dediny jednoznačne potvrdili: Je to pšenica!
„Našťastie, ležala tisícročia v prostredí bez prístupu vzduchu. Len vďaka tomu nezhnila, ale zuhoľnatela a tak sa zachovala dodnes. Takýto nález sa podarí možno raz za dvadsať rokov. Nález má pre nás cenu zlata. Je to dar boží," teší sa archeológ, ktorý v Nižnej Myšli objavuje tajomstvá otomanskej kultúry tridsiatu tretiu sezónu.
Obilia bolo dohromady okolo šesť kilogramov. Našli ho spolu s prenosnou keramickou pieckou, vedľa ohniska.
„Určite tam nebola pekáreň, skôr pálenica. Pokus brnenských archeológov jednoznačne dokázal, že piecky používali v dobe bronzovej aj ako destilačný prístroj na pálenie samohonky. Myšľania majú silný argument: Už v praveku sa tu zrejme veselo popíjalo," obracia na žart vzácny nález.
Chýbajúci dátum
Obilnina poputuje na špeciálnu analýze. Výsledok presne určí zánik osady, ktorá bola ekonomickým, mocenským, náboženským i kultúrnym centrom dnešného územia východného Slovenska v rokoch 1700 až 1400 pred naším letopočtom.
„Pšenica je jednoročná rastlina. Na rozdiel od analýzy obsahu rádioaktívneho uhlíka v stromoch, ktoré žijú sto aj viac rokov, či ľudí, ktorých vek sa dá odhadnúť v desaťročiach, môžeme získať oveľa presnejší dátum zániku osady. Z doterajších nálezov je totiž jasné, že zanikla po ničivom požiari," vysvetľuje Olexa.
Jedinečný nález je však len čerešničkou na torte upečenej z výsledkov tohtoročnej sezóny. Pole na kopci Várhegy vydalo ďalšie vzácne svedectvá. Podarilo sa nájsť časť mohutného opevnenia, vstupnú bránu do osady a ďalšie obydlia.
Priamo pri hradbách objavili pozostatky prístrešku s dvoma veľkými kupolovými pecami. Vedľa sa našla jama s 250 kilogramami zvieracích kostí. Zrejme tu sídlil akýsi bitúnok, na ktorom spracovávali mäso z domácich či ulovených zvierat. Viac prezradia odborníci z oblasti veterinárnej anatómie, ktorí kosti skúmajú.
Mozaika sa dopĺňa
Vedúci výskumu v Nižnej Myšli Ladislav Olexa z Archeologického ústave SAV v Nitre za pomoci domácich a zahraničných študentov archeológie a archeoturistov preskúmali v priebehu troch desaťročí viac ako osem hektárov pravekého areálu a ďalšie dva hektáre, na ktorých stálo opevnenie. Počet nájdených hrobov sa nezadržateľne blíži k ôsmim stovkám.
Doterajšie nálezy by naplnili nákladný železničný vozeň. Unikátne detské hračky, nádherná keramika, skvostné bronzové zbrane a úžitkové predmety či zlaté šperky natrvalo zapísali Nižnú Myšľu do učebníc dejepisu a archeologickej mapy Európy.
„Pre nás je dôležité, že mozaika života ľudí doby bronzovej je stále ucelenejšia. Dnes už vieme, aká bola štruktúra obyvateľstva osady, ako osada vyzerala po urbanistickej stránke, aké príbytky si ľudia budovali, čím žili, ako pracovali. Stále sa ale vynára množstvo otáznikov, na ktoré nájdu odpoveď zrejme až budúce generácie archeológov. Roboty je tu na ďalších päťdesiat rokov," myslí si Olexa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
