Krimiprípad na piatok

V jednom z amerických filmov z väzenského prostredia raz na otázku prvého odsúdeného: "Za čo si tu?" ten druhý odpovedal: "Advokát to posral..." Mal pravdu.

Pre obžalovaného môže mať výber advokáta veľký vplyv na vývoj vyšetrovania, súdneho dokazovania, samozrejme, na výšku trestu. Dnes sme v archíve siahli práve po takom prípade, ktorého hlavnému aktérovi mimoriadne pomohli rady obhajcu. Hoci bol 24-ročný Peter B. pôvodne obvinený z vraždy, za ktorú je trestná sadzba 15 až 20 rokov, napokon nedostal ani polovicu.

Peter nepatril medzi žiacku ani študentskú elitu. Základnú školu skončil s "odretými ušami" a učilište ho prestalo baviť už po dvoch rokoch. Väčšiu záľubu našiel vo flákaní sa, popíjaní alkoholu a fetovaní. Aby mal na chľast a toluén, hoci sa nikdy trvalo nezamestnal, makal aspoň brigádnicky. Keďže veľa nezarobil, Peter aj trochu kradol a sem-tam lúpil. Rodina sa naňho vykašľala. Po rozvode sa matka odsťahovala z mesta a otec vyhodil syna na ulicu. Mladý chalan, ktorý mal celý život iba pred sebou, tak rozšíril armádu košických bezdomovcov.

V ten osudný marcový deň Peter do seba po prvý raz otočil pohárik o pol deviatej ráno. V krčme pri Tip-Tope si dal deci rumu, ktoré zriedil malým pivom. Odtiaľ šiel na Jesennú ulicu, no cestou stretol svoju známu, pani Máriu, prezývanú Rita, s jej bývalým manželom Jozefom. Spolu šli do diskontu pri Tip-Tope, kde si kúpili 1,5-litrovú fľašu čuča. Sadli si pred obchod, kde dezertné jablčné víno spolu vypili.

"Potom sme šli do bytu tety Rity, kde som sa najedol. Nejaké cestoviny s omáčkou a bolo to prvé a posledné jedlo, čo som v ten deň jedol," opísal Peter svoj pohyb pred osudným incidentom. "U tety Rity sme pili vodku. Neviem koľko, ale bolo jej dosť. Keď nebolo čo piť, šiel som s Jozefom do Tip-Topu, kde sme kúpili nejaké jedlo, liter vodky a pivo. Po návrate do bytu sme vodku s pivom otvorili a pili. Neviem, koľko bolo hodín. Hodinky nemám a riadim sa podľa slnka. Viem, že keď je tma, tak je večer," odpovedal Peter na otázku vyšetrovateľa o približnom čase.

Preto nevedel ani približne, kedy ho Rita poslala kúpiť olej. Peter si to opäť namieril do Tip-Topu, no nedošiel tam. Cestou mal potýčku s mladými chlapcami, ktorí sa z nedostatku inej činnosti zabávali zapáraním do bezdomovcov. Napadli aj Petra, no skôr, než mohol konflikt prerásť do vážnejšej podoby, prifrčali policajti. Petra odviezli na okrsok, odkiaľ ho po vypočutí okolo 17. hodiny prepustili. "Kúpil som ten olej a vrátil sa k tete Rite," pokračoval v opise udalostí. "Po nejakom čase prišiel Ritin syn Dušan. Chcel si tiež vypiť, ale už nebolo čo. Preto som s ním šiel do krčmy pri Tip-Tope, kde sme si dali deci vodky. V Tip Tope sme potom kúpili fľašu vodky a dve pivá. Odniesli sme to k tete Rite, kde sme všetci štyria všetko vypili."

Po minutí zásob Peter z bytu odišiel. Zrejme nemal dosť, lebo chcel ísť do krčmy pri Tip-Tope, kde mal v pláne, ako tvrdí, dať na dobrú noc nejaké to pivo. "Keď som vyšiel z brány, stretol som Pavla I.," blížil sa Peter k osudnému incidentu. "Poznal som ho asi rok. Nebol bezdomovec, lebo viem, že má vlastný byt aj príbuzných. Bol to môj kamarát, lebo mi dal viackrát jedlo, aj sme spolu píjavali. Nikdy sme nemali žiadny konflikt." V ten večer však k prvému došlo. Pavol, ktorý mal tiež vypité, totiž na Petra "vyskočil", aby mu vrátil peniaze.

"Ja som mu však žiadne peniaze nedlhoval, lebo som si od neho nikdy nepožičal," zopakoval Peter pred vyšetrovateľom argument, ktorý povedal aj Pavlovi. "Začali sme sa naťahovať a vtedy som si všimol, že má v ruke skrutkovač. Kričal na mňa, že ak mu peniaze nevrátim, tak ma popichá. Pritom mi tým skrutkovačom šermoval pred očami." Peter sa ocitol na zemi, no je otázne, či vďaka vzájomnému sácaniu, alebo vlastnej strate rovnováhy. Vidiac nad sebou "zbraň" nenapadlo alkoholom nasatému mozgu nič iné, ako vydať pravej ruke povel na siahnutie po noži, ktorý mal v puzdre na opasku. Bol malý, skladací a Peter ho používal na jedenie. No v tej trme-vrme a zo strachu zo skrutkovača nasmeroval čepeľ tak, že Pavla zasiahol. Niekoľko rezných rán by možno nebolo treba ani ošetrovať, no jedna mala fatálne následky. Bola to bodná rana do hrudníka, ktorá zasiahla srdce a po chvíli ho "vyradila z činnosti"...

"Viem, že som Pavla pichol, no neviem kam ani koľkokrát," tvrdil Peter. "Odrazu sa len otočil, akoby odchádzal. Skrutkovač mu vypadol z ruky a on sa vyvalil na chrbát. Ja som vstal a šiel k bráne, no potom som sa vrátil a skrutkovač vzal. Dal som ho do vrecka, no keď som zbadal policajtov, rýchlo som ho odhodil." Petrovi cvakli na rukách putá a noc strávil na policajnom okrsku, kde na záver svojej výpovede niekoľkokrát zopakoval: "Určite som ho nechcel zabiť..."

Ako sme v úvode naznačili, v tomto prípade zohral dôležitú úlohu obhajca. Ak by Peter pristal na dohodu, ktorú mu po obvinení z vraždy navrhol vyšetrovateľ, teoreticky by mohol najmenej dostať 12 rokov v III. NVS. Obhajca však v spolupráci s klientom dokázal, že jeho konanie nemalo za cieľ pripraviť 62-ročného Pavla I. o život. Akurát presiahlo hranicu tzv. nutnej obrany. Prokurátor napokon súhlasil nielen so zmenou paragrafu na tzv. zabitie, ale s Petrom uzavrel dohodu o vine a treste. V "dvojke" si posedí 7 rokov.