K duchovnému životu ho viac pripútala kniha o životnom šťastí, ktorú si z knižnice na seminár požičala jeho priateľka. "Potom som sa o podobné veci začal zaujímať hlbšie. Raz mi kamarát povedal o tom, že v divadle Thália budú mať prednášku ľudia z Hare Krišna." Šiel tam preto, lebo vedel, že dobre varia a niečo sa mu ujde. "Program však bol spojený s prednáškou a projekciou. Ich filozofia ma zaujala. V tom čase sa otvárala aj reštaurácia Govinda. V nej som začal pomáhať, neskôr pracovať."
Stále si však nemyslel, že sa stane oddaným prívržencom Hare Krišna. "Postupne ma kolegovia pozývali do chrámu v Abranovciach, kde je vždy v nedeľu kultúrny program, hostina a prednášky." Asi dva roky Marek navštevoval Abranovce len v nedeľu, potom sa začal pohrávať s vážnejšími myšlienkami. "Rozhodol som sa, že sa do chrámu nasťahujem. Bolo to však ťažké, lebo rodina s tým nesúhlasila." S rodičmi sa niekoľko rokov nerozprával. "Bolo to tým, že o filozofii Hare Krišna nevedeli nič. Mňa nepočúvali, no k srdcu si brali výmysly cudzích ľudí. Časom sa to však zlepšilo a dnes sa sem-tam vidíme." Horšie je to však s Marekovými starými kamarátmi. Za nimi sa akoby zľahla zem.
Strach z toho, že sa dostane do nejakej sekty, nemal. "Skôr som sa bál toho, že zlyhám. Stále som čítal o oddaných, o tom, ako slúžia Krišnovi. Vravel som si, že to musí byť sila. Dúfal som, že na to mám aj ja." Marek nezlyhal, po troch rokoch života v chráme sa nechal záväzne vysvätiť. Zhruba v tom istom čase spoznal aj dievča - ďalšiu prívrženkyňu Hare Krišna z Topoľčian. Slovo dalo slovo a po čase sa vzali (spolu na snímke). "Spočiatku je najlepšie, ak sa oddaný venuje len Krišnovi a počúva svojho duchovného učiteľa. Ak si nájde manželku, je prirodzene lepšie, ak je tiež prívrženkyňa Hare Krišna." Taký pár sa dokáže duchovne viesť, lepšie si rozumie.
Marek rád hovorí, že rozhodnutím vstúpiť do Hare Krišna len získal. "Nezriekol som sa ničoho, na alkohol či cigarety som však automaticky zabudol. Jedlá ako klobása mi nechýbajú, stále som mal slabý žalúdok. Myslím si, že som prijal lepšiu stravu." Na oplátku si myslí, že získal šťastie, poznanie a pokoj. "Pokoj v živote znamená to, že som spokojný a dokážem lepšie zvládať stresové situácie. Máme svoje problémy a prichádzame do konfliktov, no vieme ich vyriešiť v pokoji." Najťažšia vec na živote v Hare Krišna, ktorá niekedy robí problémy aj jemu, je dodržiavanie pravidelnosti a režimu. Ako však tvrdí, na každého raz za čas príde deň, keď sa musí do povinností nútiť.
Marek pracuje ako kuchár v reštaurácii Govinda. Po sobáši si s manželkou kúpili starý dom v Abranovciach. Má tak viac súkromia pre rodinný život a zároveň je blízko chrámu, kam chodí na bohoslužby alebo pomáhať. S manželkou plánujú aj deti. Keď sa narodia, nebudú nad nimi stáť s trstenicou a spievať "Hare, Hare"... "Aké budú mať vierovyznanie, necháme na nich. No určite by nás potešilo, keby nasledovali náš príklad, no do ničoho ich nútiť nebudeme," uzavrel Marek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári