Korzár logo Korzár Košice

Realita bola drsnejšia, ako očakával

V trochu podivnom mikrosvete ultramaratóncov nie je veľa nesmrteľných. Ale ten, kto sa podujme absolvovať legendárny Spartathlon a navyše dobehne medzi najlepšími, sa ním stáva.

Tak ako rodák z Malej Idy Slavomír Lindvai, ktorý si v cieli v historickej Sparte, keď sa sklonil k bronzovej nohe kráľa Leonidasa, aby ju pobozkal, splnil svoj životný sen.

Po Miroslavovi Furínovi je Slavomír Lindvai iba druhý Slovák, ktorému sa podarilo pokoriť 246 kilometrov dlhú a mimoriadne členitú trať z Atén do Sparty, ba svojím časom 27:16:10 h sa prekvapujúco zaradil medzi absolútnu svetovú špičku, na desiate miesto v celkovom poradí. Aj keď to nebolo jeho cieľom...

O Spartathlone začal snívať hneď vo svojich vytrvaleckých začiatkoch. "Prvý raz som o ňom počul v roku 2002, keď som prišiel na štart svojho prvého ultramaratónu v obci Sloup na Morave. S nemým úžasom som počúval historky českých vytrvalcov, ktorí sa ho zúčastnili, že je to najvýznamnejší a najťažší ultramaratón na svete a aké je ťažké vôbec sa naň dostať. Najmä preto, že je to finančne veľmi náročné, lebo pre ultramaratóncov sú to asi najdrahšie preteky na svete. Vtedy som si, ako začiatočník, na také veľké sústo netrúfal. Myšlienkou na Spartathlon som sa dlho ani nezapodieval, vôbec som neuvažoval o tom, že by som ho mohol niekedy bežať. Uvedomoval som si, že Spartathlon je iba pre vyvolených."

Od roku 2004 sa atlét, ktorého pod svoje krídla prichýlilo vedenie Správy povodia Hornádu a Bodvy, sústreďoval na súťaže európskeho i svetového formátu na trati 100 km alebo v
24-hodinovke, ktoré pre ultramaratóncov každoročne vypisuje ich medzinárodná asociácia. "V kútiku duše som však sníval o Spartathlone."

Nikdy však naň nebola príležitosť. Až keď... "V máji tohto roku mi navrhli zástupcovia VÚC Ján Szölös a Rozália Múdra, či by som sa týmto spôsobom nepodujal prezentovať košický VÚC a zároveň pomohol pri propagácii projektu Európske hlavné mesto kultúry 2013. Spartathlon, o ktorom sa tiež dopočuli, by na to bola vraj ideálna príležitosť. Potešilo ma, že týmto nápadom bol nadšený aj župan Zdenko Trebuľa, ktorý bol jedným z garantov na pokrytie finančných nákladov. Túto výzvu som však prijal až po konzultácii s mojím sponzorom Jánom Andrášom a mojimi zamestnávateľmi Vladimírom Dvorovým a Mariánom Miščíkom, ktorí boli takisto veľmi naklonení tejto myšlienke a tiež mi prisľúbili finančnú pomoc."

A mohla sa začať príprava na podujatie, s akým nemal žiadnu skúsenosť...

"Kontaktoval som Milana Furína, jediného slovenského ultramaratónca, ktorý Spartathlon zvládol, dokonca na ňom skončil tretí v roku 1993. On mi potvrdil, že sú to naozaj najťažšie ultrabežecké preteky na svete, a kto chce Spartathlon úspešne a v kvalitnom čase dobehnúť, bez podporného tímu sa nezaobíde."

Začal ho formovať v júni. Gro prípravy si naplánoval na júl a august. A boli to nevídané tréningové dávky. "V júli som absolvoval okolo sedemsto kilomterov, v auguste až tisíc." Na žiadne iné podujatie sa v tréningu toľko nenadrel. "Telo i celý organizmus som pripravoval na podmienky, aké ma čakajú v Grécku, teda horúčavy i kopce, preto som trénoval najmä v čase najväčšej páľavy a v horskom teréne. Prípravu som konzultoval aj s Petrom Polákom, ale veľmi si cením najmä možnosť regenerácie u MUDr. Ľudovíta Janočka, ktorý ma počas nej dával dokopy. V tréningoch som poľavil v septembri a výkonnosť som si otestoval na 'Jazernom maratóne', ktorý som vyhral."

Keď odchádzal do Atén, na letisko mu prišiel požehnať aj jeho predchodca Milan Furín. "Zaželal mi veľa šťastia. V kútiku duše som veril, že sa mi ho podarí prekonať, mojím hlavným cieľom bolo zabehnúť Spartathlon pod tridsať hodín." Veril, že sa môže spoľahnúť na svoj podporný tím, ktorý s ním letel z Budapešti cez Zürich do Atén v zložení: vedúci výpravy Ján Andráš, manažér Michal Serečin, tlmočník Titus Andráš, masér Imrich Šoltís a šofér sprievodného vozidla Marián Michalík.

Do Atén dorazili v noci a kým sa ubytovali, boli tri hodiny nadránom. O desiatej už boli na registrácii v hoteli London, na nejaký výklus pred ostrým štartom už priestor nebol. "Vrátili sme sa do hotela, aby som si trochu odpočinul." Posledná noc pred pretekmi bola preňho utrpením. "Musím priznať, že som ju prakticky celú prebdel, lebo mnou už lomcovala predštartovná horúčka. Takže veľa toho zrejme nenaspal ani môj manažér, ktorý ležal na vedľajšej posteli, a ani Marián Michalík s masérom, s ktorými sme zdieľali spoločnú izbu."

Ráno, ešte za tmy, prišli autom pod Akropolu, kde už bolo veľa nedočkavcov, ktorí netrpezlivo vyčkávali, kým udrie siedma hodina, na ktorú bol naplánovaný slávnostný štart chýrnych pretekov. "Napätie sa dalo doslova krájať," vraví Slavo. "Spolu sme odpočítavali posledných desať sekúnd. Ten, nine, eight...one, a prááásk! Konečne zaznel štartový výstrel a začalo sa moje bežecké martýrium. Darmo mi Milan Furín vravel, aké je to ťažké, skutočnosť ešte prekonala moje očakávanie."

Organizátori boli k pretekárom dosť krutí, pretože im prvý kontakt so sprievodným tímom povolili až na 81. kilometri. "Pri Korintskom prieplave, kde som dostal prvú masáž. Dovtedy som si, pod horúcim slnkom, musel vystačiť sám. Slnko nás začalo trápiť, len čo sme opustili Atény, teplota sa vyšplhala až na tridsaťpäť stupňov. Dlhý úsek trate lemoval pobrežie, cesta viedla vari päť metrov vedľa mora. Párkrát som som si k nemu odskočil a očľapkal som sa slanou vodou, aby som sa osviežil."

Občas mu vraj hlavou preblesla myšlienka, že by radšej skočil do tých morských vĺn, ako by mal pokračovať v tridsaťhodinových bežeckých galejach. "Páľava a samý kopec, bolo hrozné myslieť na to, čo ma ešte čaká. Pre mňa bolo veľmi frustrujúce aj to, že aj keď na každom treťom kilometri mali organizátori pripravenú občerstvovaciu stanicu, desila ma predstava, že na ňu nedobehnem v stanovenom časovom limite a organizátori ma z trate stiahnu. Také boli totiž pravidlá. Aj keď máte trebárs na osemdesiatom kilometri dve hodiny k dobru, na takých náročných pretekoch to ešte nič nie je. Ten náskok sa môže veľmi rýchlo scvrknúť."

Pri živote ho udržiavala aj pravidelná masáž, o ktorú sa starali členovia jeho podporného tímu. "Na k tomu určených stanovištiach ma zobrali do parády Imro Šoltís a Mišo Serečin, ich ruky ma vždy dokázali postaviť na nohy. Prospievalo mi aj to, že som pravidelne dodržiaval pitný režim, ako mi poradil Marián Michalík. Mal som vlastné občerstvenie, dobre mi robilo najmä nealkoholické pivo. Prirodzene, občerstvovať som sa mohol iba na povolených miestach. Keby som tak urobil inde, riskoval by som žltú kartu od rozhodcov a pri opakovanom priestupku aj následné vylúčenie. V priemere každých desať kilometrov som mal pomoc podporného tímu, čo bolo pre mňa optimálne."

Pravidelné dobíjanie bateriek nedovolilo obávanej pani "kríze", aby ho na strastiplnej trati z Atén do Sparty dobehla, či nebodaj aj predbehla. "Napodiv, počas celých pretekov som ani raz krízu nepocítil, až som sa tomu sám čudoval. Celých dvadsaťsedem hodín som len bežal, bežal a bežal... Teraz viem, že tá dôkladná rehabilitácia u Ľudovíta Janočka mala svoje opodstatnenie, lebo nohy ma na Spartathlone nesklamali."

Jeden z troch slovenských zástupcov sa držal od začiatku v popredí početného štartového poľa, aj keď tempo tých najlepších sa mu zdalo trochu prirýchle. "Môj tím mi pravidelne hlásil medzičasy, najhoršie som bol na 24. mieste." V pláne mal udržiavať svoje tempo a nenechať sa zlákať na vyššie obrátky, čo mohlo byť aj pri relatívnej pohode dosť zradné. "Spolupráca nebola možná, lebo medzi bežcami, aj v popredí, boli značné odstupy. Aj ja som takmer počas celých pretekov bežal osamote."

Tak pribehol aj na úpätie hrozitánskeho kopca Sangas, ktorý sa mu znenazdajky postavil do cesty. "Aj keď trať bola od začiatku členitá, čakal som, až sa zotmie, že to potom bude aj v tých kopcoch pohoda. Ale čerešnička na torte prišla až po zotmení. Veľa som o tom kopci počul, ale stále som si myslel, že to je trochu nafúknuté. Realita však bola príliš drsná."

Bolo pred ním osemkilometrové stúpanie, od 155. po 163. kilometer, s hrozivým prevýšením 370 metrov. "Predpokladal som, že aj keď pôjdem pomalým tempom, v pohode ten kopec zvládnem. Ale bolo to niečo strašné. Po prvých piatich metroch som si myslel, že naň nevybehne ani jeden pretekár. Ja by som ten kopec zakázal. Bol tam napríklad asi šesťdesiatmetrový úsek, v podstate iba úzky chodníček, pod ktorým zívala vari dvesto metrov hlboká roklina. Veľmi ľahko sa mohlo stať, že niektorý z unavených bežcov tam mohol spadnúť. Určite by mu bol amen. Aj keď ten úsek bol osvetlený zelenými lampičkami, bolo to dosť strašidelné, lebo všade okolo ste počuli buchot zhora padajúcich kameňov. Niektoré úseky v stúpaní na Sangas som musel ísť v hlbokom predklone." Bola to kolmá stena, na ktorú sa dalo vyjsť iba chôdzou.

"S niečím podobným som sa ešte nikdy nestretol. Samotné stúpanie, aj so zbehom do najbližšej dediny, mi zabralo tri hodiny. Cítil som sa ako cyklista na najnáročnejšej horskej etape Tour de France. Ale s Božou pomocou som sa na ten kopec predsa len vyšplhal. Mal som iba tenké tričko, a na vrchole bola riadna kosa. Usporiadatelia tam v silnom vetre mrzli v hrubých bundách. Dal som si pri nich teplý čajíček, a poďho zas dole..."

Veril, že to najťažšie zo Spartathlonu má už za sebou. Po "zostupe" z kopca Sangas mu členovia podporného tímu (ktorí ho, mimochodom, "podliezli" tunelom) hlásili, že beží na 20. mieste. "Asi na 180. kilometri som chytil druhý dych a začala sa moja stíhacia jazda. Akoby som ožil. Bez najmenších náznakov krízy som sa prepracoval až na senzačné desiate miesto. Jemné mrholenie, ktoré nás s nadšenými fanúšikmi vítalo v Sparte, pôsobilo na mňa veľmi príjemne. V cieli ma ani veľmi nezaujímalo, kto vyhral, staral som sa hlavne o seba, že som po takej náročnej skúške živý a zdravý. No bol som šťastný, že sa mi podarilo dosiahnuť to, v čo som dúfal, že budem na Spartathlone lepší ako Milan Furín."

Slavomír Lindvai bol siedmym najlepším Európanom, medzi ktorých sa vklínili iba Japonci (vyhral Ryoichi Sekiya časom 23:48:24 h). "Mojím časom, 27:16:10, by som sa v každom z predchádzajúcich ročníkov umiestnil do 5. miesta, ba v niektorých rokoch by to stačilo aj na stupne víťazov. Najviac ľudí v histórii sa tohto roku dostalo pod tridsať hodín. To všetko svedčí o tom, že to bol najkvalitnejší ročník Spartathlonu. A mňa veľmi teší aj to, že za mnou, na jedenástej priečke, skončil jeho trojnásobný víťaz, Nemec Jens Lukas."

Na ten tradičný rituál, keď jedna z diev, prezlečená za grécku bohyňu, mu dá napiť vody z krčaha, a on potom pobozká bronzovú nohu kráľa Leonidasa, do smrti nezabudne. "Pre každého ultramaratónca je to najväčšia pocta. A pre mňa tohtoročný výsledok aj najväčší úspech na medzinárodnom fóre. Cením si ho o to viac, že som preň urobil maximum. No som presvedčený, že bez podporného tímu a ľudí, ktorých som spomínal v úvode, by som niečo také nikdy nedokázal."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 710
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 195
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 542
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 870
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 182
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 024
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 776
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 907
  1. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  2. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  3. Martin Borecky: Rakovina
  4. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  5. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  6. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  7. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  8. Ján Šeďo: Z pohľadu mysliaceho človeka vládnu šmejdi a vzťahoví analfabeti.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 957
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 618
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 415
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 137
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 427
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 360
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 212
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 431
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Je tento medveď skutočne po smrti, alebo zastrelili jeho "dvojníka"?

Priblížia sa na 500 metrov a je po nich.


U.S. Steel Košice.

Odborári vyjednali zvýšenie mesačnej tarifnej mzdy.


TASR

Prípad už rieši enviropolícia.


SITA
Ilustračné foto.

Páchateľovi hrozí basa až na desať rokov.


SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  2. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  3. Martin Borecky: Rakovina
  4. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  5. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  6. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  7. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  8. Ján Šeďo: Z pohľadu mysliaceho človeka vládnu šmejdi a vzťahoví analfabeti.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 957
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 618
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 415
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 137
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 427
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 360
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 212
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 431
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu