Útočil sekerou, lebo nemal rád Rómov

Prípadov, ktorých páchateľmi sú Rómovia a obeťami "gádžovia", sa v súdnych archívoch povaľujú stovky, ak nie tisíce. Väčšinou ide o krádeže a lúpeže, no nájdu sa aj vážnejšie paragrafy. Zdalo by sa, že prípadov s "opačným garde" niet, realita je však iná.

Z času na čas sa pritrafí aj taká kauza, kde sú úlohy vymenené. Dnes sme v archíve siahli práve po takej. Obeťou bol 14-ročný rómsky chlapec a útočníkom len o tri roky starší "biely".

Obec Jasov v okrese Košice-okolie je známa početným zastúpením rómskeho etnika. Žijú v niekoľkých osadách, ale aj roztrúsení po dedine. Keďže takých pracovných miest, na ktoré by stačili ich vedomosti a hlavne chuť veľa niet, väčšina je evidovaná na úrade práce alebo nikde. Ale niektorí ešte niekde predsa áno. Na polícii, ako zlodeji, lúpežníci a bitkári. "Sociálky", prídavky a iné podpory zo strany štátu totiž vystačia tak na pol mesiaca. Na druhú polovicu treba zohnať inde. Najlepšie ukradnúť alebo niekoho olúpiť. Polícia sa síce snaží, ale vypátrať a usvedčiť páchateľov, ktorí kradnú úrodu v záhradách a na poliach, domáce zvieratá z dvorov a maštalí či iný majetok z rodinných domov, sa jej darí len sporadicky.

Samozrejme, všetko to vyvoláva medzi "bielymi" zlosť, odpor a nenávisť k Rómom. Antipatiu k nim pociťoval aj 17-ročný Ondrej F. Chalan, ktorý síce nevynikal prenikavým intelektom ani mohutnou postavou, no o to väčším odhodlaním vziať spravodlivosť do vlastných rúk. A to doslova. V deň, keď štyria rómski chlapci využili opitosť jeho otca a vnikli do ich domu, ktorý prehľadávali, akoby tam bývali, naštval sa. Schmatol sekeru a keď už boli tí štyria na ulici, vyskočil cez okno za nimi. Počerné komando v momente pochopilo, že mu ide o život. Z utekajúceho kvarteta si Ondrej vybral Ivana. Ten mal smolu v tom, že sa v behu potkol a spadol. "Keď chcel Ivan vstať, ten chlapec sa rozohnal a zozadu ho udrel do hlavy. Ivan znova spadol a kričal od bolesti. Vtedy som na toho chlapca skočil a zvalil som ho na zem. No on vstal a tou sekerou udrel aj mňa," opísal útok Oliver. On, Nikolas i Blažej sa rozbehli preč, Ivan ostal ležať na zemi. Ondrej teda v útoku pokračoval na ňom. "Z diaľky som videl, ako ho asi dvakrát udrel sekerou do hlavy a do chrbta. Ivan ostal ležať a nehýbal sa. My sme sa báli, preto sme utiekli..."

Ondrejovi až vtedy došlo, že to s potrestaním jedného za všetkých Rómov prehnal. Údajne preto, aby chlapca neprešlo na ceste auto, chytil ho za nohy a odtiahol asi 30 metrov k potoku. V tom čase už vedel o incidente Ivanov otec. S chlapcami utekal na miesto činu a podľa krvavých stôp syna našiel. Ležal v bezvedomí, podľa svedkov mal opuchnuté oči a z hlavy mu tiekla krv. Keď prišla záchranka, Ivana ošetrili, naložili a odviezli do košickej nemocnice. Kým lekári bojovali o jeho život, policajtom pripadla úloha zlapať útočníka. Ten sa zo strachu pred Rómami, ktorých sa pred domom zhromaždilo niekoľko desiatok, ukryl na povale maštale. Tam ho policajti objavili zamaskovaného sadzami. Po zaistení sekery a chrániac Ondreja, aby ho dav nezlynčoval, ho odviezli na výsluch. Po ňom vyšetrovateľ obvinil mladíka z obzvlášť závažného zločinu vraždy a keďže Ivan stále žil, tak iba v štádiu pokusu.

Samozrejme, v celom Jasove aj v blízkom okolí to vrelo. Rómovia boli na nohách a ktosi spomenul krvavú pomstu. Polícia posilnila hliadky a zvýšila pozornosť hlavne po tom, keď Ivan po šiestich dňoch zraneniam hlavy podľahol. Emócie boli vybičované, aj preto v čase chlapcovho pohrebu parkovalo v uličkách Jasova až 16 policajných vozidiel. Aby boli prípadné nepokoje potlačené už v zárodku, pohotovosť mali aj kukláči. Smútočný obrad, ktorého sa zúčastnilo asi 500 ľudí, sa však zaobišiel bez incidentov. "Je to barbarský čin. Neviem, čo toho chlapca popadlo, veď sa s mojím synom nepoznali. Mám osem detí, tento bol prostredný, mal som ho veľmi rád," povedal Ivanov otec. Jeden z príbuzných ho doplnil: "Načo prišli tí policajti? Čo si myslia, že sa pomstíme rodičom útočníka? To nie, my vieme, že on doma nie je, a keď vylezie na slobodu, potom to bude mať horšie. A možno mu niekto jeho skutok spočíta už v base..."

Ondrej bol obvinený z dokonanej vraždy a medzi paragrafmi mu pribudol odsek 2 a písmená c aj d. Prvé zohľadnilo fakt, že obeťou bola tzv. chránená osoba, teda maloletý. Písmeno d zas vyplývalo z výroku, ktorý si mnohí "bieli" myslia, ale nahlas sa ho vysloviť boja. Ondrej však nie, lebo bez obáv povedal, že nemá rád Rómov. Namiesto vyhlásenia za svätého sa však dočkal vyšetrenia duševného stavu, po ktorom znalci skonštatovali, že mladík konal v zmenšenej príčetnosti.

Hoci Ondrej v prípravnom konaní odmietol vypovedať, na radu obhajcu prejavil záujem uzavrieť s prokurátorom dohodu o vine a treste. Za vraždu v odseku 2 je síce trestná sadzba 20 až 25 rokov alebo doživotie, no v prípade mladistvého je maximom 7,5 roka. A pri uzavretí dohody môže ísť trest ešte o tretinu "dole". Aj keď sudcovi Okresného súdu Košice I sa najprv 5 rokov v ústave pre mladistvých zdalo za vraždu málo a dohodu odmietol, krajský súd mu naznačil, aby ju prijal.

Okresný sudca, povinný rešpektovať právny názor vyššieho súdu, nemal inú možnosť. Ondreja poslal na päť rokov za mreže a aby po ich odsedení nebral spravodlivosť do vlastných rúk, absolvuje aj ochranné psychiatrické liečenie.