ga, diplomata. Snahou bolo predstaviť ho ako človeka, ktorý bol na prelome 16. a 17. storočia prínosom pre kultúrny a spoločenský život Košíc i regiónu.
J. Bocatius sa narodil v rodine obchodníka 25. decembra 1569 v obci Vetschau (Wetschau) v Lužickom Srbsku. Mladé roky trávil na štúdiách v Sasku. Neskôr opustil svoju vlasť a prišiel do Uhorska. Nejaký čas pobudol v Kremnici, v roku 1593 prišiel do Prešova, aby tam viedol tamojšiu Evanjelickú mestskú školu. Popri pedagogickej činnosti sa venoval písaniu poézie. Rudolf II. mu udelil titul "Poeta laureatus ceasareus" a v roku 1598 ho povýšil do šľachtického stavu. J. Bocatia volali hviezdou básnikov. Tohto titulu sa mu dostalo od nemeckého básnika Friderica Taubmanna.
Do Košíc prišiel v roku 1599 na pozvanie magistrátu, aby viedol mestskú školu. Dobový pisár ho zaevidoval ako nemeckého mešťana. S manželkou Alžbetou býval v dome na Mäsiarskej ulici, ktorý dnes už neexistuje. Obyvatelia Košíc si ho obľúbili a vážili. Najprv si ho zvolili za radcu a v rokoch 1603 až 1604 za richtára mesta. V tom čase sa mesto dostalo do víru prvého protihabsburgského povstania. Preto musel J. Bocatius 6. januára 1604 na cisárov príkaz odovzdať Dóm sv. Alžbety - sídlo kapituly, cisárskemu dôstojníkovi Jánovi Jakubovi Barbianovi di Belgiojoso. Po vypuknutí Bocskayovho povstania mesto podporilo povstalcov a 11. novembra 1604 J. Bocatius privítal Štefana Bocskaya v Košiciach. V roku 1606 bol na ceste do Nemecka ako podozrivá osoba zatknutý a vydaný Rudolfovi II. Ten ho odsúdil na doživotné väzenie. Päť rokov bol väznený na Hradčanoch v Bielej veži. Odtiaľ sa mu podarilo utiecť aj s pomocou manželky Alžbety, ktorá mu do cely prepašovala pilník. Po návrate do Košíc mu mesto opäť ponúklo úrad richtára. Bocatius to neprijal a vrátil sa k pedagogickej činnosti. V roku 1618 sa stal tajným radcom, historikom a pravdepodobne aj knihovníkom Gabriela Bethlena. Žil v sedmohradskom Gyulafehérváre (dnešná Alba Iulia v Rumunsku). Vo funkcii diplomata navštívil mnoho panovníckych dvorov a na jednej z ciest, 31. októbra 1621, v Uhorskom Brode zomrel.
J. Bocatius uplatnil svoj básnický talent najmä v zbierke Hungaridos libri poematum V (Päť kníh uhorských básní), ktorú napísal v roku 1599. V jeho tvorbe sú bohato zastúpené epigramy, pre ktoré mu boli vzorom epigramy rímskeho básnika Martiala. K najvyspelejším žánrom v Bocatiovej poézii patrí ľúbostná lyrika, ktorú reprezentuje cyklus básní o Rubelle (Červenolícej) a o Elsule (Alžbete). Básne o Rubelle majú výrazne erotický ráz a zobrazujú celý priebeh básnikovej lásky od zaľúbenia až k rozchodu.
Ján Bocatius v dobových dokumentoch je výstava organizovaná v spolupráci s Archívom mesta Košice a Východoslovenským múzeom v Košiciach. Predmetom výstavy sú kópie Bocatiových diel a archívnych materiálov, originálne diela z fondov Slovenskej národnej knižnice v Martine, dobové exponáty, približujúce obdobie prelomu 16. a 17. storočia. Výstavu si môžete vo VKJB na Hlavnej 48 pozrieť do 31. októbra.
Autor: rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
