V roku 1781 mala 4 113 kníh, dnes 400-tisíc dokumentov

V prvom článku spomínané podujatie si dalo za cieľ aj pripomenúť 85. výročie zverejnenia knižnice, ktorá vo svojom názve nesie od roku 1991 meno významnej renesančnej osobnosti Jána Bocatia.

Ako VKJB informuje na svojich internetových stránkach, jej počiatky siahajú do 17. storočia, do obdobia vzniku Košickej univerzity. Jej zakladateľ - jagerský biskup Benedikt Kisdy - daroval svojmu ústavu väčší počet kníh, ktorý sa stal základom knižnice. Po vyše 100 rokoch pôsobenia bola univerzita preložená do Budína a namiesto nej bola v Košiciach zriadená Kráľovská právnická akadémia. Podľa inventára z roku 1781 mala vtedy knižnica 4 113 kníh. Okrem vlastných nákupov knižnica právnickej akadémie bola doplňovaná aj početnými darmi od občanov mesta, spolkov, verejných ustanovizní a podobne. Napríklad kníhtlačiar Karol Werfer sa ešte v roku 1630 zaviazal, že zo svojej tlačiarne z každého titulu daruje akademickej knižnici výtlačok, čo mu umožnilo užívať titul "akademický kníhtlačiar".

Právnická akadémia pôsobila v Košiciach až do roku 1923. Po jej zrušení bolo nutné rozhodnúť o ďalšom osude knižnice. Zámer presťahovať ju ako celok do Bratislavy a dať k dispozícii tamojšej Univerzitnej knižnici sa však stretol u Košičanov aj u predstaviteľov mesta s nesúhlasom. Poverený správca knižnice Dr. Černaj preto vypracoval návrh, podľa ktorého sa akademická knižnica mala stať základom obecnej a ústrednej knižnice v Košiciach. Koncom roku 1923 tak vznikla Štátna verejná knižnica (ŠVK) mesta Košice, pokračovateľka knižnice bývalej Právnickej akadémie. Zo štátnych príspevkov bola zabezpečená celá jej prevádzka i nákup náučnej literatúry a finančne ju podporovala aj Rada mesta Košice.

Rok 1924 znamenal zaktivizovanie knižnice a vypracovanie knižničného poriadku ŠVK, na základe ktorého bola knižnica prístupná každému obyvateľovi nad 16 rokov. Mala vyše 500 stálych čitateľov a vyše 35 000 kníh, ktoré pribúdali. Aj tieto okolnosti spôsobili, že knižnica v budove bývalej Právnickej akadémie na Kováčskej ulici mala pre svoju činnosť nevyhovujúce podmienky. Vznikol návrh na jej presťahovanie do budovy starej radnice na Hlavnej ulici. Mestská rada tento návrh prijala a nákladmi 250 000 Kčs budovu radnice adaptovala a zariadila pre knižničné účely. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 29. januára 1928. Dobová tlač uvádza, že "Starodávna radnica mesta Košice bola svedkom slávnosti, akú v poslednej dobe zažilo iba málo miest. Prednostovia všetkých štátnych a samosprávnych úradov, zástupcovia cirkví, armády, korporácií a rozličných kultúrnych inštitúcií, škôl, všetkých stavov a politických organizácií sa prišli radostne pokochať novým ústavom určeným, aby šíril kultúru nášho slovenského národa," cituje knižnica na svojich www-stránkach.

V nových priestoroch došlo k výraznému rozvoju knižnice. V 30. rokoch sa ŠVK v Košiciach stala jednou z najväčších a najlepšie vybudovaných na Slovensku. Tento sľubný rozvoj zastavili vojnové udalosti, ktoré znamenali stagnáciu. Po roku 1948 došlo k oživeniu činnosti, ale zároveň k istej deformácii poslania knižnice v súvisloti s novou spoločensko-politickou situáciou. No napriek tomu možno aj v období socialistického knihovníctva hovoriť o viacerých významných úspechoch. V roku 1967 využíva služby knižnice 9 615 čitateľov. V 80. rokoch má široko rozvetvenú sieť 22 pobočiek na sídliskách a okrajových častiach mesta.

Po roku 1989 sa vytvárajú nové možnosti kvalitatívneho rozvoja služieb. Ako jedna z prvých knižníc tohto typu zavádza výpočtovú techniku do akvizície, spracovania a služieb. V tomto čase je už knižnica so súhlasom MK SR premenovaná na Verejnú knižnicu Jána Bocatia. V jej živote je dôležitý rok 1996. Po 70-ročnom pôsobení v budove radnice sa presťahovala do priestorov budovy bývalej školy na Hviezdoslavovej 5 a súčasne do Barkóczyho paláca na Hlavnej 48, kde sídli dodnes. Má vyše 16-tisíc čitateľov a na požičiavanie vyše 400-tisíc dokumentov.