Korzár logo Korzár Košice
Nedeľa, 20. jún, 2021 | Meniny má ValériaKrížovkyKrížovky
V KOŠICKEJ BOTANICKEJ ZÁHRADE VYSTAVUJÚ NETRADIČNÉ EXPONÁTY

Kotvičník nahrádza viagru, zantoxyl vyhladzuje vrásky

V Botanickej záhrade (BZ) UPJŠ sa v uplynulých dňoch konala Výstava netradičných plodín a dekoratívnych tekvíc. Návštevníci mali možnosť oboznámiť sa s málo známymi plodinami či netradičnými výpestkami, ktoré počas roka vyrástli v BZ aj v záhradkách pesto

Ing. Gregorek s exemplárom indickej uhorkyIng. Gregorek s exemplárom indickej uhorky (Zdroj: Tomáš Lemešani)

vateľov z Košíc a okolia. Okrem pre našincov neznámych ázijských korenín a juhoamerických liečivých rastlín boli súčasťou výstavy napríklad aj tekvice vážiace 50 kilogramov. O tom, čo všetko táto oblasť pestovania obnáša, sme sa pozhovárali s vedúcim oddelenia dekoratívnej flóry BZ Ing. Róbertom Gregorekom a dvomi súkromnými pestovateľmi.

Pôvodnou myšlienkou každoročnej výstavy bolo vystavovanie typicky jesennej plodiny - tekvíc. „Tento rok sme však k tomu pridali aj mnoho iných plodín - exotických rastlín, nezvyčajných druhov paradajok či paprík. Nezvyčajné boli najmä farbou, účinkami či tvarom," hovorí Ing. Gregorek. Niektoré z vystavovaných kusov boli aj gurmánskymi lahôdkami. „Na svoje by si napríklad prišli milovníci pikantných jedál. Mali sme tu rôzne druhy štipľavých papričiek ako bulharská rybka, zvonček či rozmanité druhy čili papričiek, kapií a feferónov."

Svojimi rozmermi či farbami zaujali okrem iných farebná kukurica, nezvyčajne veľké mandľovníky, liesky či orech kráľovský s červeným jadrom. Ing. Gregorek však zdôrazňoval najmä význam iných rastlín. Za veľký úspech považuje to, že sa na výstave odprezentovala séria liečivých ázijských plodín. „Šlo napríklad o lýcium čínske nazývané aj goji, ktoré má výrazne pozitívny vplyv na ľudský imunitný systém. Ale je aj skvelým doplnkom výživy." Ing. Gregorek sa priznal, že túto rastlinu užíva aj on a pred zimou si zo zahraničia necháva priniesť kilogramy jej plodov.

Zaujímavou rastlinou je kotvičník zemný. „Požíva sa celá rastlina, stačí ju na zopár minút zaliať horúcou vodou. Je známa ako anabolikum. Niektorí kulturisti užívajú z nej vyrobené prípravky. Nie je totiž na zozname zakázaných podporných látok. Telo pritom nepodporuje umelo, ale prirodzene, zvyšuje chuť do fyzickej aktivity." Pre mužov je zaujímavá aj jej ďalšia vlastnosť - prezývajú ho aj "prírodná viagra". „Výrazne pozitívne vplýva aj na psychiku. Sám som väčšinu z vystavovaných rastlín vyskúšal a môžem potvrdiť, že podporuje pozitívne myslenie i dobrú náladu. No na rozdiel napríklad od ženšenu nedvíha krvný tlak."

Podobné, no ešte výraznejšie účinky, má centella asiatica nazývaná aj "potrava pre mozog". „Výrazne stimuluje mozgové bunky, dodáva im energiu a pomáha duševnej práci. Okrem toho aj dokázateľne predlžuje život. Mnoho ázijských panovníkov s touto rastlinou spájalo okrem svojej dlhovekosti aj svoju pohlavnú vitalitu."

Medzi v BZ vystavenými plodinami bolo aj mnoho viac či menej známych priemyselne využívaných rastlín. Jednou z najzaujímavejších bola limetková tráva. Málokto vie, že keď si kupuje šampón alebo iný kozmetický výrobok s arómou limetky, daný produkt v skutočnosti neobsahuje výťažok z limetky, ale z listov limetkovej trávy. Okrem iného sa z nej dá vyrobiť aj lahodný čaj.

Ing. Gregorek mal medzi vystavovanými kusmi aj svojho favorita. „Bola ním rastlina zantoxyl. Je známa tým, že v jesennom období prevonia okolie, v ktorom rastie, jemne korenisto-limetkovou arómovou. V prvom rade je totiž známa ako sečuánske korenie. Pochádza z krajín, kde sa populácia vyznačuje svojou dlhovekosťou, má teda mimoriadne pozitívne účinky na ľudský organizmus." Okrem iného potláča vírusové a bakteriálne ochorenia. „My, záhradníci, to poznáme. Často zmokneme a prejavujú sa u nás známky prechladnutia. Rastlinami ako zantoxyl si však dokážeme pomôcť. Používam ho aj ako korenie. Hodí sa ku kačici, ale aj k obyčajnému kuraťu či inému mäsu. Dá sa ho zjesť veľa, potláča pocit ťažkého žalúdka a pomáha zo stravy vyťažiť viac energie, ako je bežné." Pestrú škálu účinkov zantoxylu dopĺňajú jeho dermatologické účinky. „Používa sa na prevenciu proti tvorbe vrások, čistenie pleti či upokojenie pokožky po bodnutí hmyzom. Osobne som videl aj tyčinku s jeho výťažkom, ktorú používajú záchranári ako prvú pomoc pri popŕhlení medúzou." Výhodou zantoxylu je aj to, že pochádza z miest s vysokou nadmorskou výškou. Bez problémov teda znáša aj slovenskú zimu.

Pomerne dobrú schopnosťou adaptovať sa na naše klimatické podmienky má viacej vystavovaných exotických plodín. Je však potrebné každý druh dobre naštudovať, poznať jeho vlastnosti. Niektoré z nich si totiž vyžadujú špeciálne spôsoby zalievania či hnojenia. Pri určitých druhoch je napríklad potrebné rastlinu posadiť do čistej pôdy, nemala by obsahovať ťažké kovy či umelé hnojivá, všetky tieto látky by totiž nasali do seba. Pomerne ľahko pestovateľné a aj v našich končinách rozšírené je napríklad silybum mariánske. Pozornosť by naň mali upriamiť najmä alkoholici či ľudia, ktorí užívajú veľa liekov. "Ide o druh bodliaka, ktorého semená majú výrazný vplyv na obnovovanie odumretých buniek pečene. V lekárňach sa predáva čaj z tejto rastliny," prezrádza Ing. Gregorek.

"Hitom" výstavy však neboli len exotické, ale aj bežné plodiny. "Ľudí určite zaujala fazuľa s modrým semenom, čínska fazuľa so semenami dlhými aj päť centimetrov. Tiež vigna, čo je rastlina podobná fazuli, no so strukmi dlhými aj 70 centimetrov." Výnimočným výstavným artiklom boli orechy s červeným jadrom. Zaujímavým faktom je, že červené plody začali rásť samovoľne, zmenou ich genetickej výbavy. "Na týchto jadrách je pozoruhodné okrem ich sfarbenia aj to, že ani po dlhom čase nepodliehajú rozkladu. Aj po dvoch rokoch sú stále kvalitné a dajú sa konzumovať."

Košická BZ zháňa exotické plodiny zo zahraničných družobných botanických záhrad. "Niekedy si výpestky vymieňame aj so súkromnými pestovateľmi. Tým sme tento rok dali možnosť ukázať na výstave aj vlastné netradičné výpestky, ktoré pokladajú za úspech." Výstavné plodiny nečaká smutný osud. "Dbáme na to, aby sa neznehodnotili. Buď ich predávame na dňoch otvorených dverí za symbolické sumy, alebo ich ďalej množíme pre naše účely. Všetko sa však zužitkuje," uzavrel Ing. Gregorek.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Väčšinu rekordérov dáva zožrať sviniam

Jozef sa pestovaniu venuje od detstva. "Otec bol poľnohospodár, ešte ako dieťa som mu pomáhal a teraz pokračujem v jeho práci," hovorí 51-ročný Kráľovčan. Okrem toho, že chová dobytok, na poli ktoré zdedil po otcovi, pestuje obilie či repu. Výstavy sa však zúčastnil s celkom inou plodinou - približne
50-kilogramovou tekvicou, ktorú by mu závidel nejeden Američan tešiaci sa na Halloween. "Sadíme ich, odkedy mi sestra priniesla semená. Väčšinu dáme zožrať sviniam. Pestujeme ich najmä preto, že sú atraktívne a dobre vyzerajú. My konzumujeme najmä cukety, ktoré vyprážame alebo z nich varíme polievku, ktorú voláme 'dziňanka'," hovorí s úsmevom Jozef.

Veľké rozmery tekvíc, ktoré vypestoval, už nepovažuje za raritu. "Nechcem sa chváliť, no tekvice, ktoré pestujeme my, sú už tradične veľké. Bude to asi tým, že máme výživnú pôdu. Možno keby sme sa o ne starali ešte viac a pôdu výdatnejšie hnojili, boli by ešte väčšie." Tekvica, ktorú Jozef tento rok vystavoval, nie je jeho rekordným výpestkom. "Asi pred dvomi rokmi nám vyrástla tekvica, ktorá bola ešte väčšia ako táto. Nepreháňam, keď poviem, že mala minimálne 80 kilogramov. Mali sme veľký problém vyložiť ju vôbec na fúrik."

Na Jozefových pozemkoch rastú okrem tekvíc aj iné giganty - nadrozmerné repy. Aj tie priniesol na košickú výstavu. "Všetko to však vyrastie náhodne. Určite tieto plodiny nepestujeme nejako cielene tak, aby boli obrovské. Môže za to však asi to, že našu pôdu pravidelne zdravo hnojíme, máme totiž kravu. Spravidla hnojíme len prírodným hnojivom, nepoužívame umelé prípravky." Možno je teda škoda, že takáto zdravá a výživná úroda padne na úžitok z väčšej časti dobytku. "Sami by sme to nevládali zjesť, je toho veľa. Sestra však chce skúsiť tekvice zavárať s ananásom."

Vypestované tekvice potešia aj deti. Tie si nenechajú na jeseň ujsť príležitosť vyrezať z nich lampióny a postavičky, ktoré počas jesenných večerov vytvárajú peknú atmosféru. "Nosia ich aj do školy, kde sa to páči aj ostatným deťom, ktorým niekoľko kusov zvykneme taktiež poslať," hovorí Jozef o ďalšom využití svojich výpestkov.

Skryť Vypnúť reklamu

Mrkva svojím tvarom pripomínala penis

Magdaléna z Lemešian v záhrade pestuje najmä zemiaky a klasické druhy zeleniny. "Stále však nasadíme aj nejaké tekvičky a podobné plodiny. To najmä preto, aby sme spravili radosť deťom," hovorí Magdaléna. Zeleninu pestuje len pre svoje účely, nesadí ju s úmyslom vypestovať niečo nezvyčajné. "Tomu sa venujem v práci. Pracujem totiž v botanickej záhrade. Doma nerada robím to isté ako v práci.."

Najzaujímavejším artiklom, ktorý vypestovala a zúčastnil sa výstavy, boli okrasné tekvice. Neslúžia na konzum, sú najmä pekným spestrením jesenných záhrad. Majú totiž hviezdicovité a rôzne iné tvary, zaujímavé je aj ich sfarbenie. "Nie je to pritom vôbec náročné na pestovanie. Keď sa dobre zalievajú, nie je s nimi žiadny problém, po čase rastú bez akejkoľvek zložitejšej starostlivosti. Zvláštne tvary nadobúdajú takisto samy od seba. Navzájom sa voľne krížia."

Pestovaniu okrasných tekvíc sa venuje najmä počas práce v botanickej záhrade. Doma jej však tiež vyrástlo niekoľko zaujímavých unikátov. Sadí aj klasické tekvice. "Keď je teplý rok a veľa prší, výsledky sa dostavia hneď. Tiež sme doma mali tekvice, vážiace aj 50 kilogramov." Pred časom Magdalénu a jej rodinu pobavila mrkva, ktorá vyrástla vo veľmi zvláštnom tvare. Podobala sa na istý mužský orgán... "Samozrejme, že sme ju neskonzumovali. Nechali sme si ju ako kurióznu ozdobu, kým nezhnila. Zabavil sa na tom najmä môj manžel," hovorí s úsmevom a hanblivo.

Žiadna z tekvíc, ktoré Magdaléna doma vypestuje, nevyjde nazmar. "Počas jesene zvykneme počkať, nech ich trošku poštípe mráz. Potom majú príjemnú sladkastú chuť. Väčšinu zjeme, na jedálnom lístku máme jedlá z tekvíc prakticky každý týždeň." Nadbytočnú úrodu potom rozdajú priateľom a známym. Niekoľko tekvíc padne na úžitok aj deťom, ktoré si z tohto symbolu jesene vyrezávajú pekné ozdoby.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  3. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  5. Crème de la crème po slovensky
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 29 985
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 12 421
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 8 052
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 7 354
  5. Po Slovensku na motorke 6 716
  6. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 329
  7. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 5 009
  8. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 4 776
  9. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 4 023
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 3 184
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop