Keď sa pretekári postavili na štart, väčšina divákov sa sústredila na čelo pelotónu. Niekde tam sa nachádzal bežec, ktorý by mal v cieli víťazne dvíhať ruky nad hlavu. Kto sa však pozorne zahľadel aj hlbšie než na špičku, jeho pohľadu nemohol uniknúť vysoký černoch. Netrpezlivo prešľapoval z nohy na nohu, akoby sa nevedel dočkať povelu na štart. Keď napokon zaznel výstrel, už z jeho prvých krokov bolo zrejmé, že má učebnicový štýl a behu sa rozumie.

Aj to bol dôvod, prečo upútal pozornosť stoviek divákov, postávajúcich aj popri trati. Mnohým bol povedomý nielen dlhý krok, ale aj tvár bežca. Ešte väčší rozruch vyvolal pohľad do štartovej listiny a hľadanie mena pri príslušnom štartovom čísle. Znelo Juraj Bednár, čo už na prvé počutie vyvolalo podozrenie, že tu niečo nesedí. Pravda vyšla najavo asi po dvoch kilometroch, keď v sympatickom černochovi ktosi spoznal jamajského šprintéra Usaina Bolta. A že to bola pravda, potvrdili jeho široké úsmevy zakaždým, keď sa z davu ozval pokrik: Usain! Go! Go!

Hoci mal určite na viac, Usain sa držal v druhej stovke. Nepredbiehal, ale ani sa predbehnúť nedal. Bežal zľahka a voľne, akoby nebol najlepším šprintérom sveta, ale rodeným vytrvalcom. Z koncentrácie ho nevyviedlo ani zo 10 zastavení, keď mu diváci skočili do cesty a on musel rozdávať autogramy. Žiaľ, práve to sa mu možno stalo osudným. Asi na 39. kilometri Usain zastal a gestom dal najavo, že končí. Prudko dýchal a držal sa za ľavý bok. Napriek tomu, že skončil v poli porazených, zožal veľký aplauz divákov, za čo sa im odmenil niekoľkonásobným zopakovaním známeho gesta s rukami, mieracimi k oblohe...

Keďže sme sa náhodou nachádzali v blízkosti, skôr, než Usain nasadol do auta, ktoré ho v ústraní sledovalo, stihli sme ho ako jediné médium vyspovedať. "Slovensko je krásna krajina a Košice sú nádherné mesto," neodpustil si pár komplimentov, než odpovedal na otázku, ako sa mu bežalo. "Trať bola náročná viac, než som očakával. Chcel som si ju vyskúšať, lebo okrem šprintov sa od budúcej sezóny plánujem venovať aj vytrvalostným behom. Košický maratón mi poradil krajan, ktorý ho pred desiatimi rokmi vyhral a veľmi pochvaľoval. Žiaľ, mňa tentoraz zradila kondička. Predsa len, iné je bežať sto či dvesto metrov a iné 42 kilometrov."

Samozrejme, zaujímalo nás, prečo sa nezaregistroval pod vlastným menom. A kto je vlastne Juraj Bednár. "Nechcel som vzbudiť veľký rozruch, preto som chcel zachovať anonymitu. No ako vidieť, Košičania sa v atletike vyznajú a veľmi rýchlo ma odhalili. Čo sa týka Juraja Bodnára, ide o bratranca sestry otca môjho strýka a maminej strany. Žije na Slovensku a na maratón sa prihlásil za mňa. Pred štartom som si vzal jeho číslo, on sedel v aute, ktoré ma sprevádzalo."

Viac sme z Usaina nedostali. Začali sa zbiehať zástupcovia iných médií, preto skočil do auta, zabuchol dvere a ufujazdil. Košičanom však stihol odkázať, že ak sa predsa len rozhodne bežať aj dlhšie trate, o rok sa na MMM oficiálne prihlási a pokúsi sa ho zabehnúť pod dve hodiny.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári