Zaujal moderným prevedením cirkusovej šou, okrem tradičných čísel v nej mohli diváci vidieť aj množstvo svetelných efektov či tanca. O tom, čím je Cirkus Budapešť výnimočný ale aj o tom, aká je tradícia maďarského cirkusu, sme sa pozhovárali s manažérkou Krisztinou Ádam, ktorá v ňom aj sama vystupuje.

V našich končinách je známa najmä tradícia českých cirkusov. O ich sláve vieme z rôznych filmov, či seriálov. O tom, že aj v Maďarsku má cirkusantské umenie bohatú tradíciu, siahajúcu viac ako pol druha storočia do minulosti, však vie málokto. Cirkus Budapešť nie je žiadnou novinkou, je to akýsi maďarský cirkus Humberto. "Založili ho naši predkovia pred vyše sto rokmi. Cirkusantstvu sa v našej rodine venovalo šesť predošlých generácií. Ja si spomínam, že sa mu venoval môj dedo aj pradedo," hovorí K. Ádam.

Na Slovensku len zastupuje riaditeľa cirkusu, ktorý je v Anglicku. Okrem manažérky je najmä artistkou. Ako spomenula, pochádza zo známej cirkusantskej rodiny. Život v šapitó teda pozná detailne. Priznáva, že má aj svoje tienisté stránky, týkajúce sa najmä dospievania. "Vystupovať v cirkuse, neustále trénovať, cestovať a popritom ešte študovať, je naozaj náročné. Najmä škola dokáže cirkusantovi situáciu značne skomplikovať." Mala preto individuálny študijný plán, niekoľkokrát ročne podstupovala preskúšania. Hoci to znie neuveriteľne, popri cirkusantskom živote dokázala vyštudovať aj vysokú školu.

Keď sme ju podpichli, že pre mladé pekné dievča v rozpuku muselo byť ťažké byť neustále medzi tými istými ľuďmi a cestovať z miesta na miesto, naše argumenty nám vyvrátila. "Ako cirkus síce neustále cestujeme, chodievame však väčšinou na tie isté miesta. Všade už máme kamarátov, známych. Keď prídeme do ich mesta, trávime s nimi veľa času. Nie je to teda také, že sme iba neustále pokope, v našom cirkuse neexistuje žiadna ponorková choroba." Je namieste spomenúť aj to, že mnoho artistov strieda cirkusy, chodí na rôzne hosťovania, kde spoznáva nových ľudí.

S myšlienkou "vykašľať" sa na cirkus a robiť niečo iné, sa K. Ádam nikdy nepohrávala. Neprichádzala jej na um ani vo veku, keď jej rovesníčky behali za chlapcami či nimi lomcovala blížiaca sa dospelosť. "Keď človek vyrastá v cirkuse, dá sa na toto umenie akosi automaticky. Brala som to ako prirodzenú vec, niečo, čo je samozrejmé. Nikdy som sa do toho nemusela nútiť. Keby ma cirkus nebavil, diváci by to hneď zbadali," obhajuje svoj cirkusantský chlebíček.

Je to prekvapujúce, no táto šarmantná artistka je stále slobodná. V cirkuse sú totiž manželstvá medzi jednotlivými artistami zväčša uzatvárané v skorom veku. "Mám však priateľa. Vystupuje s iným cirkusom a pracujeme na tom, aby sme vystupovali v tom istom." Neskôr plánuje mať aj deti. Chce im však dať rovnakú možnosť, akú dostala ona od svojich rodičov. "Určite budú mať možnosť vybrať si, do cirkusantstva ich nebudem nútiť. Predpokladám však, že keď budú vyrastať v cirkuse, nič iné ich ani nečaká..."

Maďarská cirkusantská tradícia si zakladá najmä na typickej drezúre koní. V spojení so žonglovaním a inou ekvilibristikou je tým, čo preslávilo maďarský cirkus vo svete. "Náš cirkus si dlhé roky zakladal práve na drezúre koní a žonglérskych kúskoch, ktoré na nich robíme. Nedávno sme však vytvorili novú šou." Neabsentuje v nej tradícia, no je obohatená o moderné kúsky a najmä nezvyčajné krotiteľské čísla.

K obohateniu svojho repertoáru sa dostali vďaka stáži v USA. "Známy americký cirkus ´Ring ring´ hľadal do programu cirkus, ktorý by u nich hosťoval práve s číslami na koňoch. Tie dokáže na svete robiť len päť cirkusov, vrátane nás. Vybrali si Cirkus Budapešť a tak sme v USA pobudli dva roky." Obdobie medzi rokmi 2000 až 2002 tak strávili cestovaním naprieč USA. "Bol to skvelý zážitok. Trocha sme sa tamojšieho publika obávali, je totiž známe tým, že je iné ako v Európe. Chladnejšie. Napokon to však bolo dobré. Vystupovali sme vždy vo veľkých arénach."

Okrem skvelých zážitkov a získaných skúseností sa tam "Maďari" naučili aj spomínanú krotiteľskú časť programu. Brat K. Ádam sa od najznámejšieho amerického krotiteľa zvierat naučil mnoho nových metodík. Podstúpil špeciálny výcvik, vďaka ktorému dnes môže publiku predvádzať dychvyrážajúce kúsky. "Robí naozaj nezvyčajný program. Vystupuje spolu s levmi aj tigrami, čo je samo osebe výnimočné. Tieto šelmy totiž v cirkusoch vystupujú spravidla oddelene. Brat s nimi doslova vyrastal od ich útleho veku. Preto si ich môže dovoliť pripustiť tak blízko." Počas vystúpenia sa so šelmami "pusinkuje", bez obáv strká hlavu či ruku do ich tlamy. Zlatým klincom jeho programu je kúsok, keď na svojich ramenách niekoľko sekúnd drží 200-kilogramového leva.

Zaujímavosťou je aj to, že jediný krotiteľ cvičí všetky zvieratá, nielen šelmy. A je ich dosť. "Okrem tigrov a levov v našom programe vystupujú aj zebra, byvol, ťavy, lamy, austrálsky emu či krásne holandské frízske kone." Zvieratá získavajú z rôznych zdrojov. Niektoré zo zoo, iné z cudzích cirkusov. Frízske kone majú napríklad z farmy v Holandsku. "Krmivo pre zvieratá nakupujeme vždy v meste, kde vystupujeme. Máme na to určený špeciálny príves. Šelmy žerú denne po päť kilogramov kuracieho alebo hovädzieho mäsa, pre ostatné zvieratá kupujeme seno."

V programe cirkusu Budapešť účinkuje až 35 artistov. "Piati ľudia vystupujú so zvieratami, ostatní robia rôzne akrobatické, žonglérske, tanečné či zábavné čísla. Všetko sú to ľudia z rodiny. Nie sme však čistokrvní Maďari. Pochádzame síce z Maďarska, no v našich rodinách sa už v manželstvách pomiešali aj Nemci, Česi či Američania." Ako K. Ádam dodala, za členov rodiny pokladajú aj zvieratá. "Napríklad jeden koník má už 25 rokov a vystupuje s nami odmalička."

Preferujú moderné poňatie cirkusu. Celé predstavenie má do značnej miery divadelný charakter a dej. Jednou z častí je aj spomínaná gladiátorská šou. Ide o zaujímavé a nebezpečné číslo. Krotiteľ totiž so šelmami nepredvádza len klasickú drezúru, počas ktorej preskakujú bariéru a podobne, ale so zvieratami fingovane bojuje. Pri nácviku takých kúskov teda ide niekedy aj o krk. "Už pravidelne sa stáva, že zvieratá spôsobia bratovi nejaké drobné zranenia. Šelmy sa totiž pri nácviku s krotiteľom hrajú, no neuvedomujú si svoju silu. Niekedy teda tá hra aj bolí."

Niekoľko boľavých spomienok z nácvikov so zvieratami majú aj artisti. Predvádzajú čísla, keď stojmo na koni žonglujú, či robia "hula hop". Výnimkou nie sú ani výskoky na rozbehnutého koňa či zoskoky saltom z ich chrbta. "Počas nácviku sa každému stali nejaké nepríjemné veci. Najhoršie je, keď niekto z nás spadne pod koňa. Na vystúpení sa už však nič podobné nestane. Pripravujeme sa naň stopercentne, aby všetko ´klapalo´."

K vážnejším zraneniam teda pri práci so zvieratami nedošlo. Na predstavení vonkoncom nie, každé číslo totiž predvádzajú stopercentne nacvičené. Šelmy sú však známe tým, že citlivo reagujú na vonkajšie podnety. "Diváci si to zrejme neuvedomujú, no keď sa vonku ochladí, tigre a levy sú rýchlejšie a naopak. Ak je horúco, nič sa im nechce a musíme ich viac nútiť." Pozoruhodné je aj to, ako si zvieratá zvykli na početné svetelné efekty v ich šou. Iné cirkusy totiž pri číslach so zvieratami zo zásady svetelný park ochudobňujú. "Vieme, ktoré svetlá môžeme a ktoré nemôžeme používať. Každé svetlo testujeme pri nácviku, dbáme na to, aby si naň zvieratá zvykli." Podľa pravidiel sa však pri vystúpeniach pre prípad núdze istia pištoľou a vodnou hadicou.

Zvieratá však personálu Cirkusu Budapešť nerobia len starosti. Zažijú s nimi aj kopec zábavy. Zrejme najzábavnejším členom ich cirkusu je mladá lama. Kto ich cirkus v Košiciach navštívil, určite vie, o ktorú ide. "Keď vystupovala prvýkrát, nevedeli sme sa prestať smiať. Skákala ako klokan, nie lama. Vystupuje v čísle, kde lamy preskakujú ťavy. Niekedy poskakovala tak vysoko až sme sa báli, že nám utečie z manéže," spomína s úsmevom K. Ádam. Cirkusantský život je plný úsmevu a zábavných príhod. Nie vždy sa o ne musia pričiniť len zvieratá. "Jednému artistovi raz nešťastnou náhodou spadli počas vystúpenia nohavice. Zachoval si však chladnú hlavu a začal nimi krútiť nad hlavou, ako keby to bolo plánovanou súčasťou jeho čísla. Dodnes sa na tom smejeme."

Publiku predvádzajú cirkusanti z Maďarska bohatý dvojhodinový program. Každú sezónu ho obmieňajú, nechcú, aby sa opakovali. Hlavnými však stále ostávajú typické maďarské žonglérske kúsky na koňoch a gladiátorská šou. "Chýba však napríklad číslo s opicami. Tie plánujeme v budúcnosti do nášho programu zaradiť, potom ale budeme musieť vynechať niečo iné."

So svojou šou precestovali okrem USA aj mnoho európskych štátov. "Kde je najlepšie publikum, neviem povedať. Všeobecne však platí, že európske publikum je najvrúcnejšie." Na Slovensku už vystupovali, no v Košiciach boli tohto roku prvýkrát. "Tunajšie publikum je skvelé, na predstavenie sa pozerá veľmi odborným okom. Je vidieť, že majú s cirkusmi veľa skúseností."

Krisztina Ádam priznáva, že svetová hospodárska kríza sa premietla aj do ich ziskov. Stále však verí v zlepšenie. Tento rok ich ešte čaká vystupovanie na zaujímavých miestach, najviac sa tešia na zimné predstavenia v Paríži. Okrem toho sa práve dohadujú na podmienkach ďalšieho vystupovania v USA. Košičania, ktorí Cirkus Budapešť v našom meste nestihli vidieť, nemusia zúfať. "Do Košíc sa ešte určite skoro vrátime. Už teraz môžem povedať, že to bude vynovená šou a bude jedinečná. Pripravujeme niečo, čo ešte nikdy v žiadnom cirkuse nebolo. Nebudem však prezrádzať, bude to prekvapenie," uzavrela tajomne K. Ádam.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári