Nakŕmila som ich a rozmýšľala, čo s nimi spravím." Tieto zvieratá poznala, vedela si teda na internete zistiť ďalšie podrobnosti. "Takto som sa nakontaktovala na Lenku Vavrákovú (organizátorka stretnutia), ktorá má s fretkami bohaté skúsenosti a darovala som jej ich. Nedalo mi to však a jednu som si nechala."

Ako dievča ju totiž dojala vizuálna stránka fretiek a to, že pôsobia milo. Zuzka ich nazvala živým striebrom. Svojej fretke dala krásne historické meno Abigale. "Priateľ ju našiel v apríli, takže som jej dala viacslovné meno Abigale Able April." Prvé reakcie v jej domácnosti neboli príjemné. "Bývam v byte s rodičmi a bratom. Všetci boli proti a nikto nechcel, aby som si čo i len jednu nechala." Časom sa to menilo a z Abigale sa stal domáci miláčik. "S mamou sme sa dokonca rozprávali o tom, že zoženieme jedného samčeka. Tento rok to už však asi nestihneme."

Zuzkina mama si Abigale obľúbila natoľko, že jej niekedy aj varí. "Okrem toho, že ju kŕmime granulami a špeciálnou stravou, dávame jej aj zeleninu - najmä uhorky a kuracie mäso. Keď kupujeme kura pre nás, stále kúpime nejaké zvlášť pre Abigale. Žerie ho surové aj varené." Na internete si Zuzka naštudovala aj spôsob očkovania, aby nič nezanedbala. "Fretky sa očkujú proti tomu istému ako psy - teda chorobám ako napríklad besnota."

Po ukončení strednej školy má Zuzka na svojho miláčika dostatok času. Ten však, ako hovorí, ani toľko nepotrebuje. "Abigale spí takmer celý deň. Keď ju nechám vybehať sa, do dvadsiatich minút zaspáva." Často ju so sebou bráva von a zažila len pozitívne reakcie okolidúcich. "Za blokom sa hrajú malé deti. Som tam teda maximálne obľúbená. Keď tadiaľ prechádzam, som obkolesená hlúčikom detí. Abigale mám v taške, aj keď cestujem. Ľudia si odo mňa v autobuse neodsadajú, skôr naopak." Nezvyčajné je aj to, ako sa Abigale dokáže znášať s inými zvieratami. "Máme psa, no ten ju nikdy nenapadá. Skôr má pred ňou akýsi rešpekt."

Na rozdiel od väčšiny iných fretiek sa navyše Abigale rada a bezpečne hrá s mačkami. Jedinou vlastnosťou, ktorou Abigale spôsobuje Zuzke vrásky na čele, je jej "bordelárstvo". "Veľmi rada kradne a schováva veci. Veľakrát tak miznú rožky, či žrádlo z misky nášho psa." Takúto korisť potom skrýva za skrine, sporák či pod rodičovskú posteľ. "V noci ju radšej zatváram do klietky. Bojím sa o ňu. Keď vylezie von, behá po kuchynskej linke a podobne. Nechcem, aby sa sa jej niečo stalo."

Svojou bádateľskou povahou už Abigale svoju majiteľku neraz vystrašila. "Mama si na parapetnej doske z vonkajšej strany okna nasadila papričky a nejakú zeleninu. Nevedela som nájsť Abigale, a keď som si všimla otvorené okno, zľakla som sa." Jej strach sa vystupňoval, keď na parapete objavila prázdne kvetináče s rozsypanou hlinou okolo. "V tráve pod oknom som zbadala niečo biele. Rýchlo som po ňu len v ponožkách vybehla. Nič jej nebolo, ešte sa čudovala, prečo som taká vyľakaná. Chcela som sa na ňu nahnevať, no keď som uvidela tú zašpinenú tváričku, nemohla som..."

Podobných príhod, pri ktorých si Abigale čoraz viac a viac obľubovala, je už aj za ten krátky čas veľa. "Milé je aj to, keď strčí hlavu do polievky. Veľakrát sa tak zašpinila od gulášu. Veľmi rada sa zabáva aj tým, že vlezie do umývadla a hrá sa s vodovodným kohútikom." Všetky tieto príhody presvedčili Zuzku o tom, že si kúpi ďalšiu fretku, neskôr ich bude mať možno ešte viac. "Od viacerých ľudí som počula, že kto si začne s fretkami, tak skoro s nimi neprestane. Sama sa presviedčam, že to asi bude pravda," uzavrela s úsmevom.

Pucca rada kradne arašidové chrumky

Stretnutia klubov chovateľov zvierat, najmä psov a mačiek, nie sú ničím výnimočným. Raritou však určite je stretnutie chovateľov nie veľmi rozšíreného domáceho zvieratka - fretky. Nedávno sa zišli v jednom z košických parkov. Na stretnutí dominovali košickí chovatelia, ktorí sa prišli svojimi miláčikmi pochváliť, ale aj vymeniť si vzájomné skúsenosti. Prítomnosť viacerých fretiek uvítali aj samotné zvieratká - šantili a zabávali sa. O tom, čo všetko v sebe starostlivosť o fretku obnáša a ako sa k tak nezvyčajnému zvieraťu vôbec dostali, sme sa pozhovárali s tromi košickými chovateľmi.

Stano má 24 rokov a o fretky sa zaujíma zhruba rok a pol. "Zaujali ma tým, že sú pekné, a tiež svojou unikátnosťou. V našich končinách ich nemá veľa ľudí," vysvetľuje dôvod, prečo sa im začal venovať. Za ďalšiu vec, ktorá ho na týchto zvieratách zaujala, označil ich výzor a nenáročnosť. "Nie je to ako so psom. Fretku nemusím 'venčiť' trikrát denne a tieto šelmy navyše veľa spia."

Asi po troch mesiacoch prvotného prieskumu si Stano všimol inzerát, v ktorom istý chovateľ ponúkal na predaj niekoľko kusov. "Vycestoval som teda do Banskej Bystrice a jednu si kúpil. Dal som jej meno Pucca. V tom čase ma stála 800 Sk. Musel som však investovať ďalej. Kúpil som klietku, vôdzku a krmivo." Okrem špeciálnej stravy si však jeho miláčik pomaškrtí aj na ľudskej strave. "Okrem ovocia a zeleniny mi stále kradne arašidové chrumky."

Stano býva v byte s rodičmi. Presvedčiť ich o tom, aby mu povolili chovať fretku, nebolo jednoduché. "Otec súhlasil, no mama má panický strach z myší, netopierov a podobných zvierat. Spočiatku fretku pokladala za potkana, neskôr ju začala volať 'smarkata' a dnes je jej miláčikom. Mama mi dokonca povedala, že ak by som dal z bytu fretku preč, vyhodí aj mňa," hovorí Stano nadnesene.

Celý byt slúži Pucce ako ihrisko. Napriek tomu sa Stano nesťažuje na to, že by bola príliš neporiadna. "Odpadkový kôš som však musel umiestniť vysoko, aby naň nedosiahla. Stále totiž lozila dnu a roznášala smeti po byte. Okrem balkónu, rodičovskej izby a kúpeľne má prístup všade." Vraj rada kradne. Miznú ponožky, skrýva si ich vo svojich skrýšach. "Raz zobrala z kuchyne zápalky, roztrhala ich a porozhadzovala po všetkých izbách."

S nie príliš rozvinutým návykom robiť "potrebu" stále na to isté miesto si vie Stano hravo poradiť. "Keď sa zobudím, stále počkám, kým si ´potrebu´ spraví v klietke. Tam totiž nemá veľa možností a pustí to tam, kde má." V minulosti sa už však fretčích exkrementov naupratoval dosť. "Kedysi si vedela aj sama otvoriť klietku. Našťastie som to už opravil, ale vtedy bolo bežné, že mi slúžila ako prirodzený budík. Budil som sa na to, že mi niečo lezie pod paplónom..."

Stano začal v zime Puccu brávať aj do spoločnosti. Nebál sa vziať ju ani do podniku ku kamarátom na pivo. "Mladí na fretku reagujú dobre. Mnohým sa páči natoľko, že sa dušujú, že si nejakú kúpia aj oni. Starší ľudia si ju zas prezerajú, nevedia, čo to je." Pucca je zvyknutá na domáce prostredie a von ju to veľmi neťahá. "Som prekvapený, ako sa teší domov. Vo výťahu ju už môžem pustiť z vôdzky, a keď vystúpime, presne vie, ku ktorým dverám má utekať a škrabať na ne."

S inými fretkami do kontaktu príliš neprichádza. "V Košiciach je ich málo. Mne sa ešte nestalo, aby som v parku stretol niekoho s fretkou na vôdzke." O to viac si cení spomínané stretnutie. Fretkám je totiž spolu veselo. "Preto si plánujem zohnať nejakého samčeka. Keď budem mať dve fretky, budú sa spolu môcť viac hrať a Pucca bude veselšia. V byte to však bude náročné," priznáva Stano.

Majiteľkinho partnera zo žiarlivosti pohrýzli

Beáta sa k chovu fretiek dostala náhodne. "Kolegov syn doniesol do Košíc dve fretky. Jednu si nechal, druhú chcel darovať kamarátovi. Nebol to dobrý nápad, lebo fretka nie je vhodným zvieraťom pre rodinku s malým dieťatkom. Skončila teda v predajni zvieracích potrieb," spomína 27-ročná Beáta. Už predtým vraj študovala na internete, čo je to fretka i ako sa chová. "Som veľkou milovníčkou zvierat. Fretky ma zaujali tým, že sú takým neprebádaným územím. Chcela som ich spoznať." Fretku z nevydareného predaja kolegovho syna teda z predajne zvieracích potrieb kúpila a dala jej meno Pogo. "Po trištvrte roku som sa rozhodla, že si zoženiem aj ďalšiu. Určite je totiž pravda, že dvom fretkám je lepšie ako jednej. Vedia sa spolu lepšie zahrať, sú veselšie."

Beáta žije v dvojizbovom byte s priateľom, dvomi psami a dvomi fretkami. "Stále sa smejem, že sme všetci v páre. Viac zvierat by mi však už zrejme neprešlo." Takéto spolunažívanie je niekedy náročné. "Najmä priateľ s tým má problémy. Fretky sú totiž na mňa zvyknuté a žiarlia na neho. Už ho niekoľkokrát pohrýzli." Práve kvôli zložitej povahe fretiek si musí každý záujemca o ich chov rozmyslieť, či má v domácnosti vhodné podmienky pre ich chov. "Určite sa napríklad nehodia do domácnosti, kde je bábätko. Bolo by to príliš nebezpečné."

Známe je aj nie práve ideálne spolunažívanie fretiek a psov. Záleží to však aj od ich povahy. "Našich dvoch psov musíme 'venčiť' oddelene od fretiek. Doma sú taktiež oddelené klietkami. Jeden zo psov znáša fretky celkom dobre, no druhý ich neznáša. Fretka Pogo už raz dostala potom, čo provokovala, labkou po hlave tak, že takmer uhynula. Šli sme s ňou k zverolekárovi, našťastie sa z toho dostala."

Fretky majú rady známe prostredie. Beáta si spomína na problémy pri pokusoch o sťahovanie Poga. "Keď sme jej kúpili novú klietku, nevedela v nej vydržať. Bránila sa tomu, aby do nej vošla. Má rada svoje známe prostredie, v ktorom vyrastala." Čo sa týka krmiva, fretky si vyžadujú špeciálnu stravu - granuly či pastu. "Zožerie však aj nejaké drobnosti, zeleninu ako uhorky či paradajky." Negatívom chovu fretiek je aj ich neporiadnosť. Len veľmi ťažko pochopia, že si majú uľavovať stále na to isté miesto. A uľavujú si dosť často... "Aj keď to po čase pochopia, nezaručuje to, že tak budú robiť stále. Napríklad ak majú ruju, budú to just ´púšťať´ na koberec," smeje sa Beáta.

Iná z ich vlastností jej, naopak, vyhovuje. "Spočiatku som tomu neverila, no naozaj spia až 18 hodín denne. Keď som v práci, nechám ich v klietke. Keď prídem domov, stačí, že ich nechám vybehať na dvadsať minút a už sú zase unavené." Do cudzej spoločnosti ich príliš nevodí. "Beriem ich len do parku a podobne. Aj to si dávam pozor, aby neliezli do kríkov. Bojím sa. Toto je naše prvé väčšie stretnutie s vonkajším prostredím a cudzími fretkami." Počula však o "fretkároch", ktorí svojich miláčikov bežne nosia napríklad aj do baru. Jeden z nich napríklad videl, ako si pod stolom v reštaurácii začali fretky bez ostychu vykonávať akt lásky.

V budúcnosti plánuje svoj chov rozšíriť. To však až po tom, čo sa presťahuje do rodinného domu. V byte nemá miesto. "Môj priateľ mal totiž sen, v ktorom sme žili so stovkou sysľov a on ich hlušil lopatou," vtipkuje so smiechom Beáta.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári